Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/456/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511210585 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511210585.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s, IČO: 35 763 469, Karadžičova 10, Bratislava, zastúpenom JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká č.10, Bratislava proti odporcovi: Š. Ď., B.. XX.XX.XXXX, X. X., G. XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, 2/ Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho č. 9, Bratislava, o zaplatenie 864,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 06.decembra 2012, č.k. 42C/40/2012-72, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 283,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 283,34 eur, od 10.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní a vo zvyšnej napadnutej časti návrh z a m i e t a . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 6. decembra 2012 č.k. 42 C/40/2012 - 72 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 482,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 10.05.2011 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol; na základe zmluvy o pripojení; zmluvný vzťah, na základe ktorého odporca využíval verejnú mobilnú rádiotelefónnu sieť, pričom za poskytnuté služby nezaplatil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli účtované faktúrami navrhovateľa. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 488, 491 ods. 1, § 52 ods. 1, § 544, § 53 ods. 1, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 43 ods. 12, § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že odporca nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za poskytované služby vyúčtované za obdobie 22.04.2008 do 22.01.2010 v celkovej sume 482,49 eur, a preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňované zaplatenie zmluvnej pokuty, konštatoval, že tieto boli v obdobných súdnych konaniach vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, a preto návrh v časti ich uplatnenia vo výške 381,75 eur, vrátane príslušenstva, zamietol, s prihliadnutím na faktúru číslo 7103897987 zo dňa 22.04.2011. S poukazom na § 517 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi uplatňovaný úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, vzhľadom na pomer jeho úspechu v rozsahu 11,66 % z celkovo uplatnenej istiny; náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa poukázal na to, že združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS; vystupujúce v konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu; vzniklo v zmysle § 6 ods. 1 zákona číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov - registráciou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 19.02.2010 a v zmysle jeho stanov jeho cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Konštatoval, že samotné združenie je spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania, a to bez potreby splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie, a preto v prípade, ak sa dalo v konaní zastupovať advokátom, je povinné samé znášať náklady s tým spojené, nakoľko takto vynaložené náklady nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ďalej konštatoval, že samotné združenie je dostatočne odborne a personálne vybavené na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom, a to bez potreby jeho zastúpenia advokátom na základe udelenej plnej moci. Proti tomuto rozsudku, do jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 283,34 eur s príslušenstvom a aby mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 580,85 eur dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, a preto vo veci i nesprávne rozhodol. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi nemožno priznať zmluvnú pokutu, výšku ktorej však súd prvého stupňa nesprávne ustálil, keď táto predstavuje spolu sumu vo výške 580,89 eur a tzv. hovorné predstavuje sumu 283,34 eur. Uviedol, že do konania vstúpil na podporu spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom sú porušované spotrebiteľské práva odporcu a nárok za neuhradené služby považuje za dôvodný. Namietal nepriznanie mu náhrady trov konania. V tejto súvislosti poukazoval na to, že jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka, je pre spotrebiteľa efektívna, svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov a na ich napĺňanie je odkázaný na právne služby. Zdôraznil, že aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnikmi a bez pomoci advokátov sa nezaobíde. Ich cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu, že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Na podporu svojich argumentov poukázal na početnú judikatúru krajských súdov. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka žiadal jeho odvolanie odmietnuť vzhľadom na to, že bolo podané neoprávnenou osobou, keďže medzi odporcom a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ navrhovateľovi nepriznal ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pri ustálení výšky ktorej však pochybil. S poukazom na súdnu judikatúru (R 62/2014, R 64/2014) odvolací súd ustálil legitimáciu vedľajšieho účastníka na podanie odvolania v zmysle § 201 O.s.p., za stavu, keď odporca, na strane ktorého tento vystupuje, sa nevzdal svojho práva na podanie odvolania a ani s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril svoj nesúhlas, a preto navrhovateľ nedôvodne namieta, že tento nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia ceny za poskytované služby (tzv. hovorné), na ktoré mu vznikol nárok na základe zmluvy o pripojení, podľa § 42 ods. 1 v spojení s § 42 ods.4, písm. b/ zákona č. o 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinnom do 31.10.2011. Zároveň sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, dojednanej pre prípad porušenie zmluvných povinností odporcom. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že s poukazom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné návrh v časti uplatnených zmluvných pokút zamietnuť, nakoľko tieto boli v obdobných súdnych konaniach vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa však pochybil, pokiaľ pri výpočte výšky zmluvnej pokuty prihliadol aj na faktúru číslo 7103897987 zo dňa 22.04.2011 a od celkovo navrhovateľom vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 580,89 eur odpočítal zmluvnú pokutu vo výške 199,16 eur. Uvedená faktúra totiž nebola predmetom konania, keďže na jej základe sa navrhovateľ nedomáhal zaplatenia žiadneho nedoplatku a rovnako nešlo ani o vyúčtovanie vzniknutého preplatku. S poukazom na vyššie uvedené tak vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť cenu za poskytované služby vo výške 283,34 eur; fakturované mu faktúrou číslo 7807107423 vo výške 1,66 eur, faktúrou číslo 7806154520 vo výške 114,087 eur a faktúrou číslo 7805223961 vo výške 213,38, z ktorej však navrhovateľ požadoval zaplatiť len časť vo výške 167,60 eur. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa nesprávne zahrnul do ceny za služby aj faktúru číslo 7804297629 v sume 153,37 eur, ktorá nebola predmetom konania. Zmluvná pokuta bola odporcovi fakturovaná v celkovej výške 580,89 eur, a to faktúrou číslo 7000656352 vo výške 49,79 eur, faktúrou číslo 7911941823 vo výške 49,79 eur, faktúrou číslo 7910906589 vo výške 49,79 eur, faktúrou číslo 7909852380 vo výške 49,79 eur, faktúrou číslo 7905714776 vo výške 331,94 eur a faktúrou číslo 7806154520 a vo výške 49,79 eur. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil postupom podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 283,34 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zaplatenia istiny 199,15 eur spolu s úrokom z omeškania, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní, nepriznal žiadnemu z nich; a teda ani vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane odporcu; náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.