Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/233/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511211221 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511211221.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: R. H., T. D. X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa U. zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2.019,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 6C 268/2011-92, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v časti výroku týkajúceho sa veci samej odmieta.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.019,85 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.152,60 eur od 20.12.2007 do 11.3.2008 a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.019,85 eur od 12.3.2008 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Zároveň súd prvého stupňa uložil žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 121,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 355,58 eur taktiež do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). V časti úroku z omeškania nad 8,5 % ročne súd prvého stupňa konanie zastavil (III. výrok).
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.019,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 20.12.2007 do 11.3.2008 zo sumy 2.152,60 eur a od 12.3.2008 do zaplatenia zo sumy 2019,85 eur titulom nedoplatku na leasingových splátkach, ktoré mal žalovaný uhrádzať na základe Kúpnej a leasingovej zmluvy č. XX/XXX/XXX o finančnom prenájme osobného motorového vozidla zn. Škoda Z. B. X,X Q., rok výroby 2002, uzavretej dňa 11.11.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu ako leasingovým prenajímateľom a žalovaným ako leasingovým nájomcom a kupujúcim.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Z finančného vysporiadania LZ č. XX/XXX/XXX vyplýva, že dlžná suma odporcu v celkovej výške 2.019,58 eur pozostáva z nasledujúcich položiek: súčet neuhradených leasingových splátok vo výške 63.680,- Sk (2.113,78 eur) a z nákladov agentúry zdokladovaných faktúrou č. M./XX/XXXXX na sumu 15.470,- Sk (513,50 eur). Súd prvého stupňa mal za to, že žalobca svoj nárok preukázal predloženými
listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nijako nerozporoval, rovnako nerozporoval ani svoj záväzok voči žalobcovi, tak ako bol žalovaný, a preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 269 ods. 2, § 489 ods. 1, 2, § 1 ods. 2 druhá veta Obch. zák. a § 663, § 671 ods. 1 Obč. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na uznanie dlhu žalovaným, v ktorom prehlásil aj to, že o premlčaní dlhu má vedomosť. Zároveň podľa názoru súdu prvého stupňa vedľajší účastník ani nemôže vzniesť námietku premlčania, nakoľko aj z dikcie ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že k tomu je oprávnený jedine dlžník a nie vedľajší účastník. Nakoľko sa žalovaný so splatením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania, súd prvého stupňa v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne, ktorá je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase začiatku omeškania.
V časti úroku z omeškania nad zákonnú výšku, t. j. nad 8,5 % ročne, vzal žalobca žalobu pred prvým pojednávaním späť, a preto súd prvého stupňa konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko jeho neúspech v späťvzatej časti príslušenstva posúdil ako neúspech nepatrný k celej pohľadávke. Celkom súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 121 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 355,58 eur. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej služby á 91,29 eur (prevzatie a príprava, návrh na začatie konania a účasť na pojednávaní), 2 x režijný paušál á 7,21 eur a 1 x režijný paušál 7,63 eur a tieto zvýšil o 20 % DPH. Súd prvého stupňa zaviazal na náhradu trov konania žalobcu žalovaného spolu s vedľajším účastníkom na strane žalovaného spoločne a nerozdielne, a to z dôvodu, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, čo znamená, že pokiaľ nie je v konaní úspešný, môže byť zaviazaný k náhrade trov konania úspešného účastníka.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti I. a II. výroku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov celého konania. Poukázal na svoje podanie zo dňa 3.3.2012, ktorým vzniesol dôvodnú námietku premlčania. Mal za to, že žalobcom predložená Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach z 20.3.2012 je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, príp. osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Preto takáto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, ktoré sú absolútne neplatné. Vedľajší účastník považoval uzatvorenie takejto dohody za odporujúce dobrým mravom v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Spotrebiteľ si podpísaním tejto dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie a bola mu privodená značná ujma, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Obč. zák. Zároveň okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je podľa vedľajšieho účastníka potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju podľa § 8 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa. Podotkol, že právu uplatňovanému po použití nekalej obchodnej praktiky a v rozpore s dobrými mravmi, nemožno poskytnúť súdnu ochranu. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Prešove. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, navrhol prerušiť konanie do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore EÚ pod č. C-460/12, kde prejudiciálnu otázku predložil Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/99/2011 z 2.10.2012. V ďalšej časti svojho odvolania vedľajší účastník navrhol aj postup v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., prerušenie konania a požiadanie Súdneho dvora Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke bližšie špecifikovanej v podanom odvolaní. Vo vzťahu k možnosti vzniesť námietku premlčania vedľajším účastníkom zastával názor, že ako združenie na ochranu spotrebiteľa je oprávnený na jej vznesenie. Ďalej vo svojom odvolaní poukázal na povahu vedľajšieho účastníctva a oprávnenia vedľajšieho účastníka. K vznesenej námietke premlčania zaujal stanovisko, že ak by absentoval výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, takáto námietka by bola účinná vždy. Ak by spotrebiteľ s námietkou premlčania vznesenou
vedľajším účastníkom nesúhlasil, súd by podľa vedľajšieho účastníka jeho nesúhlas posúdil podľa § 93 ods. 4, tretia veta O.s.p. Námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je podľa jeho názoru spôsobilá priniesť žalovanému plný úspech v spore. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, vedľajší účastník uviedol, že svojim konaním nedal žiaden dôvod, aby ho súd zaviazal na úhradu trov konania spoločne so žalovaným.
Žalobca ani žalovaný sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nevyjadrili.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je v časti výroku o veci samej potrebné odmietnuť a v časti výroku o náhrade trov konania je nedôvodné.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že v priebehu konania na súde prvého stupňa podaním zo dňa 24.1.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.1.2012 (č. l. 47) vstúpil do konania z vlastného podnetu vedľajší účastník na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 3. apríla 2012, č. k. 6C/268/11-68, nevyhovel námietke prípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenej žalobcom, dňom 30.1.2012 sa stal riadnym vedľajším účastníkom. Súd prvého stupňa na základe uvedeného správne doručoval predmetný rozsudok aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si prevzal dňa 15.1.2013. Žalovanému bol napadnutý rozsudok doručený dňa 16.1.2013 Následne podaním zo dňa 30.1.2013, doručeným súdu prvého stupňa elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 30.1.2013 (č. l. 103), podal vedľajší účastník na strane žalovaného odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa.
V zmysle ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zásade má vedľajší účastník aj právo podať odvolanie. Jeho procesná legitimácia na podanie odvolania je však obmedzená účastníkom konania, na strane ktorého vystupuje. V zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pritom vo vzťahu k oprávneniu podať odvolanie možno vedľajších účastníkov rozdeliť na dve skupiny. Prvú predstavujú vedľajší účastníci, ktorí majú právo podať odvolanie s obmedzením, že tento ich úkon nemôže odporovať vôli účastníka, na strane ktorého vystupujú a druhú vedľajší účastníci, pri ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, ktorí majú podľa § 201 druhá veta O.s.p. samostatné právo podať odvolanie, nezávislé od postoja, vôle a úkonov hlavného účastníka. Keďže v prejednávanej veci nejde o prípad, kedy by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vo vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, vedľajší účastník na strane žalovaného nemôže podať odvolanie proti vôli žalovaného. Vedľajší účastník v prejednávanej veci teda môže podať odvolanie vtedy, ak ho podal aj hlavný účastník a samostatne len vtedy, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Bez súhlasu hlavného účastníka je odvolanie vedľajšieho účastníka právne neúčinné. Z uvedeného vyplýva, že v prípade odvolania podaného len vedľajším účastníkom, sa súd musí vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko k tomuto odvolaniu zaujal účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa hlavný účastník vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa hlavný účastník odvolania nevzdal, súd je povinný vyzvať podporovaného účastníka na vyjadrenie, či k odvolaniu vedľajšieho účastníka dáva súhlas. Odmietnutie udelenia takého súhlasu má za následok neúčinnosť odvolania podaného vedľajším účastníkom a jeho odmietnutie ako odvolania podaného neoprávnenou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd prípisom zo dňa 22.5.2013 (č. l. 142) zaslal žalovanému odvolanie podané vedľajším účastníkom na strane žalovaného a vyzval ho, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí. Zároveň odvolací súd upovedomil žalovaného, že v opačnom prípade bude odvolanie vedľajšieho účastníka právne neúčinné a napadnutý rozsudok nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľnosť. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 27.5.2013 (doručenka na č. l. 142). Žalovaný však na výzvu odvolacieho súdu nijakým spôsobom nereagoval. Keďže žalovaný neprejavil súhlas s odvolaním podaným vedľajším účastníkom na jeho strane, odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené vyhodnotil odvolanie vedľajšieho
účastníka v časti týkajúcej sa veci samej ako podané neoprávnenou osobou a v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ho v tejto časti odmietol. Odvolací súd dodáva, že v dôsledku odmietnutia odvolania vedľajšieho účastníka v časti týkajúcej sa veci samej sa nezaoberal návrhmi vedľajšieho účastníka na prerušenie konania obsiahnutými v tomto odvolaní, keďže rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol v tejto časti právoplatnosť, teda konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené a jeho prerušenie tak už ani nie je možné.
Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania odvolací súd napriek absentujúcemu súhlasu žalovaného s odvolaním vedľajšieho účastníka nemohol toto odvolanie považovať za podané neoprávnenou osobou, nakoľko výrok o náhrade trov konania sa priamo dotýka aj vedľajšieho účastníka, ktorý bol so žalovaným spoločne a nerozdielne zaviazaný na náhradu trov konania žalobcu. Po preskúmaní napadnutého výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že tento výrok je vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo v prejednávanej veci potrebné vychádzať z toho, že ohľadom sumy 2.019,85 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.152,60 eur od 20.12.2007 do 11.3.2008 a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.019,85 eur od 12.3.2008 až do zaplatenia, mal žalobca vo veci plný úspech a v tejto časti mu vzniklo aj právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú výšku 8,5 % ročne žalobca vzal žalobu späť bez toho, aby ho žalovaný v tejto časti uspokojil. Zastavenie konania teda v tejto časti zavinil žalobca späťvzatím žaloby a žalovanému preto podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. vzniklo v tejto časti právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu trov konania vzniklo žalobcovi aj žalovanému, pričom však u žalovaného toto právo vzniklo len v pomerne nepatrnej časti, súd prvého stupňa správne priznal žalobcovi analogicky podľa § 142 ods. 3 O.s.p. plnú náhradu trov konania. Zároveň správny bol aj postup súdu prvého stupňa, keď na náhradu trov konania žalobcu spolu s neúspešným žalovaným zaviazal aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. má totiž vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Rovnakými právami je však potrebné rozumieť iba práva procesnej povahy. Je vylúčené, aby vedľajšiemu účastníkovi bolo priznané právo alebo uložená povinnosť pokiaľ ide o vec samú. Keďže právo na náhradu trov konania resp. povinnosť nahradiť trovy konania nepredstavujú vec samú, ale len právo resp. povinnosť procesnej povahy, vedľajšiemu účastníkovi môže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania spolu s účastníkom konania na strane ktorého vystupuje. Odvolací súd preto odvolanie vedľajšieho účastníka v časti výroku o náhrade trov konania nepovažoval za dôvodné. Správnosť vyčíslenia náhrady trov konania priznanej žalobcovi súdom prvého stupňa však odvolací súd nepreskúmaval, pretože v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a vedľajší účastník na strane žalovaného v odvolaní správnosť jej výpočtu nenamietal.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania žalobcu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.