Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215728 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511215728.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi (žalovanému): O. N., L.. XX.XX.XXXX, J.: G.na XXX/XX, XXX XX D. Š., pr. zast. Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, o zaplatenie 5.624,91 EUR s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3Zm/700/2011-40 zo dňa 11.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3Zm/700/2011-40 zo dňa 11.03.2013 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa nepripustil vstup účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení uviedol, že proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu podal námietky navrhovateľ s tým, že hromadné vstupovanie združenia do súdnych konaní je účelové, dochádza ním k zneužívaniu inštitútu vedľajšieho účastníctva, zvyšuje náklady súdneho konania a konanie predlžuje. Uviedol, že združenie sa prezentuje tak, že vstupuje do súdneho konania na podporu odporcu - spotrebiteľa. Stanovisko odporcu však v konaní nie je známe, čo navrhovateľ považoval za vážny nedostatok, nakoľko nie je vylúčené, že samotný odporca si vstup združenia do konania neželá. Ďalej namietal, že združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní a necháva sa zastúpiť v konaní advokátom, čím dochádza k navyšovaniu trov konania. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta a v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie združenia je nadbytočné, nehospodárne a neplní si svoj účel. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetom súdneho konania nie sú záväzky odporcu ako spotrebiteľa, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ požaduje plnenie zo zmenky a len o tomto nároku súd rozhoduje. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Preto stačí, aby navrhovateľ svoje práva preukázal predložením prvopisu zmenky, o pravosti ktorej nemá súd dôvod pochybovať. O jeho návrhu má súd rozhodnúť v skrátenom konaní, pri ktorom sa iné skutočnosti, než vyplývajú z § 175 ods. 1 O.s.p., neskúmajú, ani sa nevykonávajú iné dôkazy a nenariaďuje sa pojednávanie. Navrhovateľ ako veriteľ zo zmenky nebol povinný preukázať dôvod, pre ktorý bola zmenka vystavená (§ 495 Občianskeho zákonníka). Predloženie zmluvy, z ktorej záväzky boli zmenkou zabezpečené, nepatrí k predpokladom, za ktorých súd vydá zmenkový platobný rozkaz. Abstraktná povaha zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, je všeobecne uznávanou doktrínou zmenkového práva. Zmenka nie je ku kauzálnemu záväzkovému vzťahu akcesorická, preto, pokiaľ je predmetom konania len samotné plnenie zo zmenky, nemôže súd ex offo skúmať dôvod zmenky, ani vyžadovať od majiteľa zmenky, aby predložil iné listiny, než sú potrebné na uplatnenie zmenkových práv. Aplikovaním smernice 93/13/EHS na konanie, ktorého predmetom sa spotrebiteľská zmluva nestala ani len nepriamo, by teda vznikol stav porušujúci všeobecné zásady zmenkového práva. V predmetnom konaní by sa súd podmienkami v spotrebiteľskej zmluve mohol zaoberať len vtedy, ak by sa po vydaní zmenkového platobného rozkazu niektorý z odporcov proti povinnosti zmenku zaplatiť, bránil námietkami, ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a spotrebiteľskú zmluvu by súdu predložil. Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie združenie, ktoré nesúhlasilo, že v danej veci sú predmetom konania len práva a povinnosti zo zmenky. Poukázalo pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.12.2011 sp.zn. 4Obdo/41/20111. Odvolateľ uviedol, že v zmysle § 4 ods. 7 zák. č. 258/2011 Z,.z. spotrebiteľ musí mať zachované všetky práva vo vzťahu k možnosti namietať neprijateľné zmluvné podmienky z úverovej zmluvy. Poukázal tiež na vývoj zákonnej úpravy vo vzťahu k zabezpečeniu spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorý vychádza zo skutočnosti, že vo všeobecnosti možno inštitút zmenkového a šekového platobného rozkazu v spotrebiteľskom práve označiť za nesúladný s komunitárnym a únijným právom, pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Upozornil na to, že súd v zmenkovom konaní nemá možnosť dôsledne uplatňovať súdnu kontrolu nad neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Požiadal opätovne o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vstup združenia, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripúšťa. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu a zastal názor, že v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu je vedľajšie účastníctvo vylúčené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/207/2011, v zmysle ktorého, kým odporca nepodá námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Skonštatoval tiež, že predmetom konania je plnenie zo zmenky a súd rozhoduje len o tomto nároku, a to v skrátenom konaní, v rámci ktorého sa skúmajú len náležitosti v zmysle § 175 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave sp.zn. 1Zm/822/2011, ktorý v obdobnej veci uviedol, že súd by sa mohol podmienkami v spotrebiteľskej zmluve zaoberať len vtedy, ak by sa po vydaní zmenkového platobného rozkazu niektorý z odporcov proti povinnosti zmenku zaplatiť bránil námietkami, ktoré vyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a túto zmluvu by súdu predložil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 238,44 EUR s DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Ustanovenie § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. umožňuje, aby sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnil konania aj ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, ako vedľajší účastník. Vedľajším účastníkom môže byť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Účelom vedľajšieho účastníctva v občianskom súdnom konaní je posilniť postavenie toho z účastníkov konania, na ktorého stranu vedľajší účastník pristúpil a napomôcť jeho víťazstvu v súdnom spore. Motivácia pre vstup do konania je v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom činnosti právnickej osoby, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vedľajší účastník nemôže vstupovať do konania samoúčelne, bez toho, aby sa mohol zmysel a účel vedľajšieho účastníctva prejaviť. V tom štádiu konania, v ktorom súd rozhoduje zmenkovým platobným rozkazom, nemá vedľajšie účastníctvo význam, na podporu odporcu a posilnenie jeho záujmov nie sú v skrátenom konaní splnené podmienky. Pomoc a podpora vedľajšieho účastníka sa môže prejaviť až po tom, keď odporca podá včas odôvodnené námietky, t. j. zmysel má až v konaní, ktoré nasleduje po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo 211/2011, v uznesení z 10.10.2012 uviedol, že ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. treba vykladať tak, že účinky oznámenia tretej osoby o vstupe do konania nastávajú len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdi/135/2013 z 21.10.2013, ktorý uviedol, že „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr. Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov. Rubeš, J. In Handl cit.dielo, str. 421). Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je pomoc v spore. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania, nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone žalovaného, môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.).“ V skrátenom konaní, v ktorom súd ex offo skúma len to, či sú splnené podmienky uvedené v § 175 ods. 1 O.s.p., t.j. o vydaní zmenkového platobného rozkazu rozhoduje bez vypočutia účastníkov konania a bez vykonania dokazovania, sa zamýšľaná podpora nemôže prejaviť, čím ani vedľajšie účastníctvo nemôže plniť svoj účel. V tomto štádiu konania sa ešte ani nedá jednoznačne ustáliť, či a aký príčinný vzťah zmenka zabezpečuje, zmenkový veriteľ nie je v zmysle § 495 Občianskeho zákonníka povinný dôvod zmenky preukázať, takže ani súd nie je oprávnený požadovať od navrhovateľa, aby svoje práva preukázal iným spôsobom, než vyplýva z § 175 ods. 1 O.s.p.. Ochrana práv spotrebiteľa, ktorá je predmetom činnosti združenia sa môže prejaviť až po tom, ak odporca podá proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky (alebo ak súd vo veci nariadi pojednávania), v ktorých poukáže na súvis zmenky so spotrebiteľskou zmluvou. Až vtedy by sa odporca domáhal ochrany svojich práv ako spotrebiteľ. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 151 O.s.p. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.