Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/330/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511217103 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511217103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: W. Q., Q. E. XX/X, C. D., zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom, Mierové námestie 52/6, Ilava, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. marca 2013 č.k. 12C 381/2011-127 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vylúčenia spoluvlastníckeho podielu 1/2 bytu č. 1 vo vchode č. 1 na prízemí obytného domu súp. č. XX, postaveného na parcele č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a k nemu viažúci sa spoluvlastnícky podiel 55/716-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. C. D., z exekúcie vykonávanej Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava pod Ex 12207 na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Bratislava V pod č. 5105068082 dňa 14.1.2009. Z LV č. XXXX súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou predmetného bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.9.2009, pričom v časti C Ťarchy je zapísaný exekučný príkaz č. EX 12207/08 zo dňa 24.9.2009 na zriadenie exekučného záložného práva na podiel 1-ice predmetného bytu v prospech odporcu. Zistil, že Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.9.2009 sa S. L. J. A. D. zaviazali, že za dohodnutých podmienok uzavrú s W. Q. zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote najneskôr do 7.10.2009, a ktoré v uvedenej zmluve prehlásili, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, dlhy a práva zodpovedajúce vecným bremenám, ani iné právne povinnosti, ktoré by mohli kupujúceho právne alebo fakticky obmedziť a právny stav nehnuteľnosti zodpovedá údajom zapísaným ku dňu predaja na liste vlastníctva, že predávané nehnuteľnosti nie sú s výnimkou záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zaťažené žiadnymi právnymi alebo faktickými právami tretích osôb. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol Správe katastra nehnuteľností doručený dňa 9.10.2009 a povolený k predmetnému bytu v prospech kupujúcej navrhovateľky 4.11.2009. Mal tiež zistené, že odporca požiadal o zriadenie exekučného záložného práva dňa 24.9.2009 na predmetný byt a súdny exekútor listom zo dňa 24.9.2009 upovedomil povinnú o zriadení exekučného práva a vydal exekučný príkaz, ktoré upovedomenie povinná prevzala dňa 2.11.2009 a správa katastra upovedomenie a exekučný príkaz prevzala dňa 22.10.2009. Zo spisu sp. zn. Ex 12207/08 zistil, že odporca ako oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnej S. L. na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 2.9.2008 sp. zn. SR 08385/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.10.2008. Navrhovateľka vyzvala súdneho exekútora na odblokovanie jej bytu z exekúcie listom zo dňa 27.3.2011, na čo jej súdny exekútor odpovedal listom zo dňa 31.3.2011, že jej žiadosti nemôže vyhovieť. Súd prvého stupňa na základe zistených skutočností konštatoval, že vklad vlastníckeho práva odporcu k predmetnému bytu bol vykonaný s právnymi účinkami vkladu k 4.11.2009 a v čase, kedy bolo vydané upovedomenie o zriadení exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť (predmetný byt) , bola podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu v podiele 1 k celku povinná S. L., ktorej ako povinnej doručil exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým jej zakázal nakladať so svojim majetkom podliehajúcim exekúcii. Uviedol, že napriek tomu povinná konala v rozpore s týmto zákazom a uzavrela kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktoré jej konanie je možné posudzovať ako konanie v rozpore so zákonom a oprávnený sa nemohol ani domáhať odporovateľnosti právneho úkonu z dôvodu, že kupujúca (navrhovateľka) nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, či povinná má nejakých veriteľov, ktorých chce svojim právnym úkonom ukrátiť. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že právny úkon- kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti - predmetného bytu je vo vzťahu k predávajúcej S. L. absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor so zákonom. Preto návrh navrhovateľky zamietol. Tvrdenie navrhovateľky, že nevylúčenie predmetnej veci z exekúcie by bolo neprimeraným chránením veriteľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na charakter podnikania odporcu a skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy medzi odporcom J. S. L. zrejme došlo k uzavretiu zmluvy s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v súčasnej dobe pri dlhu 1.398,- € by dlžníčka zaplatila 3.500,- €, pri rozhodovaní nezohľadnil, pretože hodnotenie platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy nebolo predmetom prejednávanej veci a nebolo ju potrebné posudzovať ani v rámci predbežnej otázky a čo možno riešiť v exekučnom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom na predmet sporu skutočnosť, že uvedené konanie bolo vyvolané vzniknutou situáciou a nie z dôvodov na strane navrhovateľky. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v čase, keď podpisovala zmluvu a aj v čase, keď došlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva, nebola na liste vlastníctva predmetného bytu vyznačená žiadna poznámka o tom, že prebieha exekúcia, ani že bolo vydané upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a pri podpise zmluvy vychádzala z aktuálneho stavu údajov katastra. Poukázala na to, že exekučné záložné právo vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností a návrh na zápis spolu s exekučným príkazom bol katastru doručený až v čase, keď už bol list vlastníctva plombovaný v prospech ňou uzavretej zmluvy a predávajúcej bolo upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva doručené až potom, čo došlo k uzatvoreniu zmluvy a za relevantný považovala okamih doručenia povinnému a nie jeho vydania exekútorom. Mala za to, že pri zápise exekučného záložného práva došlo tak jednoznačne k porušeniu zásady priority vyplývajúcej z ust. § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, čo sa týka vkladu aj záznamu a keďže nie je možná výnimka v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, mal by byť podľa nej výsledok postupu katastra rovnaký bez ohľadu na to, či je exekučný príkaz správe katastra doručený počas konania o vklade vlastníckeho práva alebo po jeho skončení - teda listina, ktorá bola doručená ako druhá v poradí- exekučný príkaz - bude zapísaná až potom, ako bola zapísaná predtým doručená listina, resp. nebude zapísaná vôbec, ak z prvej listiny vyplýva taká zmena, na základe ktorej nie je možné druhú listinu zapísať. Bola toho názoru, že plomba vyznačená na liste vlastníctva predstavuje prioritu jej práva k predmetnej nehnuteľnosti a pokiaľ sa o jej návrhu na vklad vlastníckeho práva právoplatne nerozhodne, nemôžu k nehnuteľnosti nadobudnúť účinnosť iné práva, ani exekučné záložné právo. Uviedla, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, výsledkom ktorého postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu. Ak kataster kúpnu zmluvu vložil do katastra v čase, keď už vedel o prebiehajúcej exekúcii, zrejme podľa nej vychádzal z toho, že oprávnenie predávajúcej disponovať s nehnuteľnosťou nebolo v čase podpisu zmluvy obmedzené a teda že zákaz vyplývajúci z upovedomenia o začatí exekúcie nemá vecnoprávnu povahu ani jeho porušenie nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Správa katastra preto podľa nej pochybila, keď porušila zásadu priority, ktorú bola povinná rešpektovať a zapísala exekučné záložné právo do katastra skôr, ako zapísala predtým doručenú zmluvu. Nesprávnosť postupu vyplýva podľa nej aj z názoru Úradu geodézie, kartografie a katastra, uverejneného v katastrálnych bulletinoch. Za podstatné považovala, to, že dobromyseľne uzatvorila kúpnu zmluvu s cieľom, aby nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá nebola zaťažená nijakým právom tretej osoby, dobromyseľne zaplatila kúpnu cenu a má za to, že žiadnym spôsobom nenesie vinu na tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo. Poukázala na účel ust. § 55 Exekučného poriadku, ktoré poskytuje ochranu nielen vlastníckemu právu, ale aj akémukoľvek inému právu a podľa nej je takýmto právom aj vlastnícke právo dobromyseľného nadobúdateľa veci, ktorá v čase podpisu zmluvy a podania návrhu na vklad nebola predmetom exekúcie a následne aj na ust. § 61a Exekučného priadku. Uviedla, že exekúciou sa zasiahlo do jej vlastníckeho práva ako jej základného práva, vyplývajúceho z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 123 Obč. zák. a v súčasnosti trpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej neistoty a súčasne je obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva, keď nemôže predmetný byt založiť a bol by problém aj s prevodom vlastníckeho práva. Dobromyseľným nadobudnutím sa stala vlastníčkou predmetného bytu a keďže nie je povinnou z exekúcie, má k bytu právo, ktoré nepripúšťa exekúciu. Poukázala aj na ust,. § 3 ods. 1 Obč. zák. s názorom, že na dobré mravy je potrebné prihliadať aj vo vzťahu k zmluve o pôžičke, z ktorej dlh vznikol a ktorý je predmetom exekúcie. Mala za to, že si zasluhuje väčšiu ochranu jej vlastnícke právo ako dobromyseľnej nadobúdateľky, ktorá má dve deti sa žije s nimi v uvedenom byte, než právo odporcu ako veriteľa a jej vlastnícke právo zrejme nie je možné chrániť iným spôsobom. Uviedla, že trestné stíhanie dlžníčky S. L. za prečin podvodu začaté na základe jej trestného oznámenia bolo rozhodnutím prokurátora zrušené s odôvodnením, že menovanej nebol preukázaný úmysel. Súd prvého stupňa podľa nej neprihliadol na všetky ňou poukazované skutočnosti a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nevysporiadal. Odporca odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Excindačná (vylučovacia) žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému exekúciou právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia, napríklad vlastnícke právo ku konkrétnej exekúciou postihnutej veci. Samotné podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku nemá za následok prerušenie exekučného konania, nakoľko prerušenie exekučného konania Exekučný poriadok nepripúšťa (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku) a nemá ani za následok odklad exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku). Súdny exekútor môže aj po podaní žaloby o vylúčenie veci z exekúcie v exekúcii pokračovať, vykonávať úkony exekučnej činnosti a realizovať predaj veci na dražbe aj vtedy, ak konanie o vylúčenie veci z exekúcie nebolo právoplatne skončené. Opačný výklad by mal za následok, že dražbe by mohla zabrániť akákoľvek treťou osobou podaná žaloba (opakovaná alebo aj zjavne nedôvodná) o vylúčenie veci z exekúcie. Ak pred začatím dražby tretia osoba preukáže, že podala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, súdnemu exekútorovi vzniká len povinnosť o tejto skutočnosti informovať záujemcov (§ 140 ods. 2 Exekučného poriadku); dražbu, ak tomu nebráni povolenie odkladu exekúcie, však možno vykonať. Návrh na odklad exekúcie môže podať aj osoba, ktorá podala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bola zastavená. Ak tretia osoba návrh na odklad exekúcie nepodá, resp. jej návrhu na odklad exekúcie nebolo vyhovené, a exekútor predá vec skôr, než bolo o žalobe na vylúčenie veci z exekúcie rozhodnuté, táto tretia osoba sa môže v konaní o vylučovacej žalobe po pripustení zmeny žalobného petitu domáhať vylúčenia výťažku z dražby z rozvrhu, prípade vydania výťažku oprávneným v prípade, že rozvrhové konanie bolo skončené a výťažok vydaný oprávnenému. Zriadenie exekučného záložného práva nie je vlastným spôsobom výkonu rozhodnutia. Ide o zriadenie zabezpečenia vykonateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie a je nútene vymáhaná v exekučnom konaní. Exekučné záložné právo zriaďuje súdny exekútor príkazom na zriadenie exekučného záložného práva. Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva je listinou spôsobilou na záznam tohto záložného práva do katastra nehnuteľností a zapisuje sa v časti „C“ listu vlastníctva (ťarchy), s uvedením osoby záložného veriteľa, ktorým je oprávnený v exekučnom konaní. Jediným možným spôsobom uspokojiť pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní speňažením nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného (t.j. keď príde k zmene vlastníckeho práva z povinného na tretiu osobu - vydražiteľa) je vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti (ustanovenia § 134 a nasl. Exekučného poriadku). Na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Zriadenie exekučného záložného práva (ako osobitného spôsobu vykonania exekúcie) je možné aj na nehnuteľnosť patriacu do podielového spoluvlastníctva. Tento spôsob vykonania exekúcie sa uplatňuje v prípadoch, ak povinný vlastní nehnuteľnosť, hoci aj len z časti (pričom nie je dôležité, akým podielom disponuje). Vydať exekučný príkaz môže exekútor až po uplynutí 14-dňovej lehoty na podanie námietok, resp. po tom ako súd námietkam povinného nevyhovel. Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, pripadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky, zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii. Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka, oprávneného požiada o udelenie súhlasu podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného, alebo aby ju zaťažil, uloží povinnému, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oznámil exekútorovi, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo s poučením, že pri neoznámení zodpovedá za škodu tým spôsobenú. Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor okrem oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, správe katastra nehnuteľnosti, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa upovedomenie o začatí exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútora až do vyvesenia dražobnej vyhlášky (pozri zák. č. 233/1995 Z. z. - ďalej len Exekučný poriadok - §§ 47 ods. 1, 2 a 135 ods. 1, 2). Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom. Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, správe katastra nehnuteľnosti, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Povinnému, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, a katastrálnemu úradu sa doručí do vlastných rúk (pozri §§ 52 ods. 1, 2 a 137 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh veriteľa, prípadne dlžníka, správa katastra zapíše poznámku do katastra o začatí konania o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a začatí vyvlastňovacieho konania, ako aj o začatí konania o právach k nehnuteľnostiam, ktoré musí určiť súd alebo osvedčiť notár. Na základe právoplatného rozhodnutia alebo na základe osvedčenia podľa odseku 1 správa katastra zruší zápis poznámky. Podľa § 43 písm. c) katastrálneho zákona správa katastra vykoná zápis podľa § 41 dňom, keď boli splnené podmienky na zápis poznámky. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záložné právo zriadené súdnym exekútorom je zriaďované v prospech veci, preto za predpokladu, že povinný aj napriek zriadenému exekučnému záložnému právu v exekučnom konaní prevedie založenú nehnuteľnosť na iného, zostáva exekučné záložné právo po prevode zachované a súdny exekútor pohľadávku oprávneného môže následne uspokojiť aj predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby. Uvedené je vyjadrením najmä zabezpečovacej a uhradzovacej funkcie exekučného záložného práva. V prejednávanej veci odporca ako oprávnený v exekučnej veci sp. zn. Ex 12207/08 dňa 20.12.2008 požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnej S. L. na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 2.9.2008 sp. zn. SR 08385/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.10.2008 a to zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej. Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava V poverením zo dňa 14.1.2009 poveril tohto exekútora vykonaním exekúcie a súdny exekútor vydal dňa 22.6.2009 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 16.7.2009 a bolo jej ním zakázané nakladať s jej majetkom podliehajúcim exekúcii, teda aj s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorej bola v tom čase spoluvlastníčkou. Upovedomením zo dňa 24.9.2009 súdny exekútor informoval povinnú aj správu katastra o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti - predmetný byt a listom zo dňa 23.10.2009 informovala správa katastra súdneho exekútora, že bol vykonaný zápis o právach k nehnuteľnostiam na základe záznamovej listiny č. S.- XXXXXX/XXXX v kat. úz. C. D., na LV č. XXXX. Navrhovateľka uzavrela s povinnou S. L. J. A. D. zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 7.10.2009 a dňa 9.10.2009 bol podaný aj návrh na vklad jej vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý bol povolený Správou katastra Púchov dňa 4.11,.2009 a súdny exekútor listom zo dňa 24.9.2009 upovedomil povinnú o zriadení exekučného práva a vydal exekučný príkaz, ktoré upovedomenie povinná prevzala dňa 2.11.2009 a správa katastra upovedomenie a exekučný príkaz prevzala dňa 22.10.2009 a zapísané do katastra nehnuteľností dňa 23.10.2009. Exekučné záložné právo k 1-ici predmetného bytu bolo zriadené ešte na spoluvlastnícky podiel povinnej S. L.. Preto námietka navrhovateľky, že dobromyseľným nadobudnutím sa stala vlastníčkou predmetného bytu a keďže nie je povinnou z exekúcie, má k bytu právo, ktoré nepripúšťa exekúciu, a že exekúciou sa zasiahlo do jej vlastníckeho práva ako jej základného práva, vyplývajúceho z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 123 Obč. zák., nebola dôvodná. Pokiaľ navrhovateľka poukázala na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. s názorom, že na dobré mravy je potrebné prihliadať aj vo vzťahu k zmluve o pôžičke, z ktorej dlh vznikol a ktorý je predmetom exekúcie, v predmetnom konaní sa exekučný titul nepreskúmava. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. a ani mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.