Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218490 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511218490.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. V. B., N.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - V. B.D., C. A. A., S. XX, a otec - P. B., C. A. A., S.Č. XX, C..Č.. A. A., X. XX, zast. NIKU & partners, s.r.o., AK so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, o návrhu Radka Zacha, bytom Bratislava, Holíčska 20, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2013, č.k. 22P 289/2011-290, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 18.11.2013, č.k. 22P 289/2011-290 zamietol návrh navrhovateľa T. D. na zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, keď po vykonanom dokazovaní vrátane znaleckého dokazovania dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky, ktoré Zákon o rodine v ust. § 45 ods. 1, 2 predpokladá a splnenie ktorých je podmienkou na postup súdu v konaní a na rozhodnutie vo veci samej. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania ustálil, že v súčasnosti nie je pre maloletú vhodné výchovné prostredie ani u otca, ktorému je zverená do osobnej starostlivosti, ani u matky, ale rovnako ani u navrhovateľa, ktorý žije s matkou maloletej v spoločnej domácnosti. Z hľadiska záverov znaleckého dokazovania mal za to, že výchovu a opateru maloletej je možné v súčasnej dobe zabezpečiť iba v podmienkach ústavného zariadenia, ktoré má navyše vytvorenú špecializovanú skupinu pre deti s rovnakými výchovnými a osobnostnými problémami aké sú preukázané u maloletej. Poukázal na to, že maloletá od roku 2011 prešla viacerými výchovnými zariadeniami, opakovane bola hospitalizovaná na detskej psychiatrii, jej stav sa ale po návrate z hospitalizácie, resp. z diagnostického centra do krízového strediska vždy vrátil do predošlého stavu. Jej psychické problémy sú mimoriadne závažného charakteru, keďže sa prejavujú sebapoškodzovaním, a to nielen rezaním končatín, ale tiež opakujúcim sa požitím skla, v dôsledku čoho maloletá musela byť hospitalizovaná aj na chirurgii. Uvedené podľa názoru súdu prvého stupňa znamená, že za aktuálnej situácie nie je možné uvažovať o žiadnej inej forme starostlivosti maloletej než ústavnej, a to bez ohľadu na osobu navrhovateľa. Zároveň však konštatoval, že na strane navrhovateľa nie sú vytvorené patričné podmienky pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú, a to jednak z hľadiska jeho osobnostnej výbavy zhodnotenej súdnym znalcom, ale tiež z hľadiska jeho spoločnej domácnosti vedenej s matkou maloletej, ktorá nie je pre maloletú vhodným výchovným činiteľom, avšak bez účasti ktorej by sa výchova maloletej u navrhovateľa nezaobišla práve s poukazom na ich spolužitie. Navrhovateľ sám vo svojom návrhu uviedol, že sa snažil spoločne s matkou maloletej dieťa získať do matkinej starostlivosti, čo bolo ale súdmi zamietnuté, z čoho vyplýva, že jeho náhradná osobná starostlivosť je vlastne predovšetkým prostriedkom ako právne ošetriť výchovný vplyv matky nad maloletou jeho prostredníctvom, pričom súd nepoprel úprimnú snahu navrhovateľa pri výchove maloletej matke pomáhať. Súd sa v plnej miere stotožnil s názorom súdneho znalca, že navrhovateľ s ohľadom na osobnostné vybavenie preukázané psychologickým vyšetrením preceňuje svoje edukačné schopnosti a zároveň podceňuje psychický stav maloletej, ktorý sa dlhodobo nepodarilo stabilizovať ani odborným pracovníkom vo viacerých výchovných zariadeniach za súčasnej odbornej zdravotnej pomoci. Je nesporné, že maloletá by potrebovala stabilnú rodinu, kde by mohla fungovať normálnym spôsobom, v konaní však bolo dostatočne preukázané, že takúto rodinu nemôže v súčasnosti predstavovať ani navrhovateľ, ani jeho partnerka - matka maloletej. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p., trovy konania predstavujú trovy znaleckého dokazovania vo výške XXX,XX €, ktoré vo výške XXX,XX uložil zaplatiť navrhovateľovi na účet Okresného súdu Bratislava V a súčasne uložil navrhovateľovi uhradiť otcovi maloletej trovy znaleckého dokazovania vo výške XX €, ktoré otec preddavkovo zložil z dôvodu, že trovy nevznikli otcovým zavinením. Navrhovateľovi povinnosť náhrady trov konania aj matke maloletej neuložil, nakoľko s ňou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti, pričom matka maloletej jeho nedôvodný návrh podporovala. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci pre nevykonanie nevyhnutných dôkazov, ako aj existencie ďalších skutočností, ktorých absencia má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala predovšetkým závery znaleckého posudku, tento vnímala ako presýtený subjektívnym dojmom, s nesprávnym vyhodnotením záverov. Namietala taktiež absenciu vyjadrení účastníkov na pojednávaní dňa 18.11.2013, ktoré vyjadrenia mali diametrálne odlišný obsah ako záver súdu prvého stupňa. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a otec maloletej, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Otec v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne mal za to, že z odvolania matky nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov vlastne rozhodnutie súdu prvého stupňa napadla. Matka svoje odvolanie oprela o tvrdenie, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. S poukazom na rozsah dokazovania mal za to, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav vykonaním viacerých dôkazov, keď vypočul všetkých účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, mal k dispozícii písomné vyjadrenia účastníkov konania a pre úplné zistenie skutkového stavu v konaní nariadil i znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol v konaní vypracovaný znalecký posudok znalcom W.. J. Y.. Súdom ustanovený znalec vykonal psychologické vyšetrenie rodičov, navrhovateľa i maloletej a preto je logické, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel najmä o závery znaleckého dokazovania. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala na to, že v rozhodnutí úplne absentujú vyjadrenia, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 18.11.2013, poukázal na to, že povinnosťou súdu nie je vo svojom rozhodnutí odcitovať všetky vyjadrenia účastníkov. Čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia upravuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom kritériá v ňom uvedené napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu spĺňa. Mal za to, že návrh navrhovateľa od začiatku bol účelový, v snahe docieliť zverenie maloletej jej duševnej chorej matke, nakoľko navrhovateľ a matka sú partneri žijúci v jednej domácnosti. Jeho názor podporuje aj to, že na rozdiel od matky navrhovateľ napriek zamietavému rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie proti rozhodnutiu nepodal. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa správne v konaní v zmysle § 45 ods. 1 Zák. o rodine v prvom rade skúmal, či zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa je v jej záujme a v druhom rade skúmal, či navrhovateľ je osobou spôsobilou pre zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. So záverom ku ktorému súd prvého stupňa dospel sa v plnom rozsahu stotožnil, mal za to, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v záujme maloletej, dokonca je toho názoru, že toto ju chráni pred ďalším zhoršením jej psychického stavu. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu navrhovateľa na zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vo vzťahu k námietke matky uvedenej v odvolaní o úplnej absencii vyjadrení účastníkov na pojednávaní dňa 18.11.2013 v rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že v rozhodnutí súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, závery, ktoré prijal aj primerane vysvetlil. S právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil, z ktorého dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. naň poukazuje. Ďalej dodáva, že tým, že ide o konanie starostlivosti o maloleté dieťa, súd prvého stupňa postupoval citlivo, so snahou o dosiahnutie stavu, ktorý bude v prvom rade v záujme maloletej, keďže účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie a poskytnutie zvýšenej ochrany právom maloletého dieťaťa, a to aj na úkor rodičov. Aj odvolací súd konštatuje, že maloletá by v prvom rade, najmä v jej t.č. pubertálnom období potrebovala úplnú rodinu, túto jej však rodičia a ani navrhovateľ žijúci s matkou maloletej z dôvodov zistených v konaní nie sú schopní poskytnúť a zabezpečiť. Maloletá s poukazom na obsah spisu od roku 2011 vykazuje znaky správania, ktoré si vyžadujú špecifický prístup, vedúci jednak k odstráneniu príčin takéhoto stavu a jednak k ochrane samotnej maloletej pre ňou samou. Zvládnutie jej problémov, najmä psychického charakteru je dlhodobý proces, vyžadujúci si špecifický odborný prístup, ktorý navrhovateľ vzhľadom na svoje osobnostné vybavenie a skutočnosť, že žije s matkou maloletej nie je schopný zvládnuť a v žiadnom prípade situáciu, v ktorej sa nachádza maloletá nie je schopná zvládnuť matka maloletej, ktorá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala. Opätovne s poukazom na obsah spisu treba uviesť, že veľký podiel zodpovednosti za situáciu, v ktorej sa maloletá nachádza nesú obaja rodičia, preto v súčasnej dobe a za súčasného stavu by mali hľadať riešenia, ktoré v prvom rade pomôžu maloletej nájsť jej duševnú rovnováhu, miesto v živote, hodnoty, ktoré ju budú pozitívne motivovať. Za týmto účelom by mali spolupracovať s inštitúciami, v zariadeniach ktorých sa maloletá aktuálne nachádza a dať na rady a odporúčania odborníkov, ktorí s maloletou pracujú. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nemá vytvorené podmienky pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú a rovnako mal jednoznačne preukázané, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa pre jej psychické problémy závažného charakteru nie je v jej záujme, správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol. Dôvody uvedené v odvolaní matky nemajú vplyv na správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa založených na riadnom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.