Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/106/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218629 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511218629.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: VB Leasing SK, spol. s r. o., Košičká 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, zastúpený Bukovinský & Chlipala, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava proti žalovanému: E. V., M. F. F. XX, F., toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou Ľ. M., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV v konaní o zaplatenie 12 177, 64 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18.12.2012, č. k. 12C/429/2011 - 96 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18.12.2012, č. k. 12C/429/2011 - 96 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 482,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3 813,87 eur od 15.6.2010 až do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh žalobcu v ktorom uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 12.2.2006 uzavretá leasingová zmluva, predmetom ktorej bol osobný automobil F. XXXD s leasingovou cenou predmetu leasingu bola 15 904,31 eur. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí prvú zvýšenú splátku pri prevzatí leasingu dňa 12.1.2006 vo výške 5 298,69 eur a následne ešte zaplatí 36 mesačných splátok, podľa splátkového kalendára. Leasingová zmluva bola predčasne ukončená ku dňu 31.12.2006 z dôvodu, že predmet leasingu bol odcudzený a uznesením ORPZ Bratislava V. zo dňa 13.12.2006 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Následne listom zo dňa 28.9.2009 žalobca zaslal žalovanému záverečné finančné vysporiadanie. Listom zo dňa 11.6.2010 KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že 10.6.2010 ukončila šetrenie a poukazuje mu poistné vo výške 4 335,18 eur. Súd prvého stupňa poukázal na vykonané dokazovanie a to na leasingovú zmluvu ktorej súčasťou boli všeobecné leasingové podmienky, ďalej len VLP, splátkový kalendár k leasingovej zmluve a splátkový kalendár poistného k leasingovej zmluve. Vec súd prvého právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 488, 489 Občianske zákonníka ako i s poukazom na ustanovenie § 39 a § 3 ods. 1 O. z., pričom vec posudzoval i s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému vyúčtoval vo výške 14 232,68 eur následne svoj nárok upravil na sumu 9897,50 eur po odrátaní poistného plnenia vo výške 4 335,18 eur. Súd prvého stupňa z prehľadu splátok mal za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 31.3.2006 sumu 303, 01 eur, ako mesačnú leasingovú splátku plus 150,17 eur, ktorá predstavuje poistné a dňa 19.4.2006 sumu 303,01 eur ďalšiu mesačnú leasingovú splátku plus 150,17 eur poistné. Súd prvého stupňa poukázal na článok 4 bod 4. 1, veta druhá VLP, v zmysle, ktorého v prípade zničenia alebo odcudzenia predmetu o leasingu je príjemca leasingu povinný uhradiť leasingové splátky do doby predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Tiež podľa článku 9 bod 9.3 písmeno b) VLP poskytovateľ leasingu je oprávnený jednostranne bez súhlasu príjemcu leasingu predčasne ukončiť leasingovú zmluvu, aj v prípade odcudzenia predmetu leasingu a to posledným dňom kalendárneho mesiaca v ktorom bolo poskytovateľovi leasingu doručené oznámenie o prerušení, zastavení trestného stíhania, alebo iné obdobné rozhodnutie. Zároveň podľa čl. 9 bod 9.4, tretí odsek v prípadoch, keď je dôvodom predčasného ukončenia leasingovej zmluvy (ďalej len LZ) zničenie, alebo odcudzenie predmetu leasingu, (ďalej len PL) je príjemca leasingu povinný uhradiť všetky nároky pohľadávky, poplatky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vzniknú poskytovateľovi leasingu a to najmä nároky uvedené v ustanoveniach bodu 94 písm. a), písm. e), písm. f), písm. g) všeobecných leasingových podmienok. Súd prvého stupňa návrh žalobcu považoval za dôvodný len čiastočne, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil prvú zvýšenú splátku vo výške 5 298,69 eur (ktorý obsahoval aj poplatok za uzatvorenie leasingovej zmluvy) a zároveň žalobca potvrdil, že žalovaný mu uhradil i 3 splátky po 303,01 eur a 4 splátky poistného po 150,17 eur. Zároveň žalobca uplatňoval v súlade s uzavretou zmluvou i neuhradené splátky až do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktoré vzhľadom na predložený prehľad splátok boli v celkovej výške 3 648,36 eur, tento nárok súd prvého stupňa považoval listinnými dokladmi za preukázaný. Tak isto za preukázaný nárok považoval úhradu poplatku za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 165,51 eur. Súd prvého stupňa za nedôvodný považoval nárok žalobcu z titulu úhrady zvyšných splátok po 31.12.2006 vo výške 6546,33 odvod DPH vo výške 1243,80, o doručený ušlý zisk 332,99 eur, mimoriadne náklady (odobratie vozidla, odhlásenie vozidla) v sume 197,50 eur a 43,15 eur. Súd prvého stupňa mal za to, že podľa VLP bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi leasingové splátky len do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, t. j. k 31.12.2006, nárok na úhradu splátok žalobca po tomto období žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. K ostatným položkám, ktoré si žalobca uplatňoval v zmysle VLP a článku 9 a tam uvedené nároky pohľadávky, poplatky a náklady, súd prvého stupňa mal za to, že takto formulovaný záväzok je nejasný a nezrozumiteľný a preto je v tejto časti zmluva s poukazom na ustanovenie § 37 O.z. neplatná. Navyše ani pri prípadnom posudzovaní nároku žalobcu titulom náhrady škody nebol nárok žalobcu dôvodný nakoľko tento nepreukázal, že by mu škoda v takej výške vznikla a tiež nebolo preukázané, že by prípadnú škodu žalobcu mal zaviniť žalovaný svojim protiprávnym konaním. K úrokom z omeškania súvisiacich s nájmom vo výške 2055,04 eur vo výške 0,10 % denne od splatnosti jednotlivých splátok do 25.9.2009 súd prvého stupňa mal za to, že takto vyčíslený úrok je v rozpore s platnými právnymi predpismi a to § 517 ods. 2 O. z. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., preto súd priznal úrok z omeškania za rozhodné obdobie v súlade s ním citovanými právnymi predpismi za obdobie od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok do 25.9.2009 v prípade splátok za obdobie 5 - 12 2006 a v prípade splátok za obdobie 3 - 4 2006 do zaplatenia. Takto vypočítaný úrok je vo výške 969,05 eur, celkom teda súd zo žalovanej istiny priznal žalobcovi celkom sumu 4482,92 eur a vo zvyšku návrh, ako nedôvodný zamietol, k úrokom z omeškania zo sumy 3 813,87 eur od 15.6.2010 súd priznal žalobcovi úrok, ale vo výške stanovenej v § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. vo výške 9% ročne vo zvyšku návrh v časti príslušenstva, ako nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi zamietol. Tiež súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 969,05 (t. j. z úroku z omeškania) nakoľko pretože by sa jednalo o úroky z omeškania z úrokov z omeškania, čo nemá oporu v platnom práve. O trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.; vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu súd o trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12 177,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne za každý deň z omeškania zo žalovanej sumy a to odo dňa do 15.6.2010 do zaplatenia a sumu vo výške 590,46 eur na účet žalobcu, ako aj zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že súd nesprávne posúdil nárok žalobcu vo výške 6 546,33 eur, ako celkový súčet splátok leasingu po predčasnom ukončení LZ. Uviedol, že suma 6 546,33 eur predstavovala v zmysle bodu 9.4 písm. c) VLP zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku predmetu leasingu, a predstavovala hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu ku dňu prvej neuhradenej leasingovej splátky, pri zohľadnení skutočného priebehu leasingovej služby za celú v LZ dojednanú minimálnu dobu trvania. Táto suma predstavuje zvyšnú sumu istiny, resp. súčet častí leasingových splátok určených na istinu. Súd teda zamenil riadnu splátku leasingu so splátkou na istinu, keď suma 6 546,33 eur je uplatňovaná ako zmluvná pokuta vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu podľa bodu 9.4 písm. c) VLP, ktoré žalobca vyčíslil oprávnene v zmysle platných zmluvných podmienok. K ostatným položkám, ktoré si žalobca uplatňoval, tieto súd opieral o nesprávne vyšpecifikované a citované ustanovenia VLP. Žalobca uviedol, že pokiaľ sa týka odvodu DPH pri krádeži predmetu leasingu vo výške 1 243,83 tento nárok si uplatňuje na základe povinností žalobcu, ako vlastníka predmetu leasingu pri nákupe, ktorého si odpočítal DPH a alikvótnu časť DPH bol žalobca povinný vrátiť štátu v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty (zákona č. 222/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov. Mal za to, že ide o zákonnú povinnosť, ktorú je žalobca povinný si splniť a tento nárok žalobcu bol voči žalovanému zohľadnený v bode č. 9.4 písm. f) VLP. Odúročený ušlý zisk vo výške 332,99 eur je zmluvnou pokutou v zmysle bodu 9.4 písm. d), keď zmluvná pokuta vo výške ušlého zisku, poskytovateľa leasingu je rozdiel medzi hodnotou leasingovej a bankovej finančnej služby pri zohľadnení ich skutočného priebehu za obdobie od termínu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy do pôvodnej v leasingovej zmluve dohodnutého termínu uplynutia minimálnej doby trvania leasingu. Hodnota ušlého zisku sa odúročí k termínu výpočtu a jeho predloženia príjemcovi leasingu úrokovou refinančnou sadzbou, platnou v období uzatvorenia leasingovej zmluvy. Pre výpočet leasingovej a bankovej finančnej služby sa použije úroková miera uplatnená v období uzatvorenia leasingovej zmluvy. Mimoriadne náklady - náklady za odobratie predmetu leasingu vo výške 197,50 eur - suma predstavuje žalobcovi riadne vyfakturované náklady externej spoločnosti, ktorá je zodpovedná za odobratie predmetu leasingu v prípade predčasného ukončenia LZ. Ide o nárok žalobcu voči žalovanému v bode 9.4 b) VLP a bol preukázaný faktúrou č. XXXXX/XXXX MABOR, s.r.o. zo dňa 10.7.2006. Mimoriadne náklady na odhlásenie motorového vozidla/ predmetu leasingu z evidencie dopravného inšpektorátu vo výške 43,15 eur je sumou, ktorá bola žalobcovi riadne vyfakturovaná externou spoločnosťou zodpovednou za odhlásenie predmetu leasingu z dopravného inšpektorátu a to podľa bodu 9.4 písm. b) VLP a preukázaná faktúrou Č.. XXXX XXX M. O. plus, s.r.o. zo dňa 29.9.2009. Žalobca mal za to, že súd bližšie sa nezaoberal otázkou nejasností a nezrozumiteľností ustanovenia VLP odkazoval iba na úvodnú vetu bodu 9.4 VLP mal, za to, že nároky žalobcu v súvislosti s oprávneným predčasným ukončením LZ sú jasné a zrozumiteľné. Žalobca určito a zrozumiteľne definoval v článku 9.4 písm. a) až g), v), l), p) všetky svoje nároky, ktoré žalovaný akceptoval a prijal svojím písomným podpisom a tým prejavil vôľu byť viazaný podmienkami stanovenými vo VLP. Žalobca zároveň s odkazom na bod 6.3 v spojení s bodom 9.5 VLP poukázal na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Uzavretím LZ vznikol medzi žalobcom a žalovaným platný zmluvný/záväzkový vzťah, pričom v prípade omeškania dlžníka ide o porušenie povinnosti plniť riadne a včas svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Mal za to, že výšku úrokov je potrebné upraviť tak, aby sankcia za omeškanie bola dostatočne účinnou zábranou, ktorá odrádza dlžníka od neplnenia jeho povinností. Oprávnenie veriteľa požadovať dohodnuté úroky sa často spochybňuje a dlžníka a na dlžníka sa pritom často hľadí ako na toho, ktorý má byť chránený pred „úžerníckym veriteľom“. Naopak úrok má byť sankciou za porušenie povinnosti dlžníka. Žalobca zdôraznil, že v predmetnom spore si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, teda polovicu nároku žalobcu dohodnutú v platnom záväzkovom vzťahu v prípade omeškania žalovaného. Ak súd prvého stupňa rozhodol o trovách podľa § 142 ods. 2 O. s. p., takýmto rozhodnutím vytvára značný nepomer vo vzťahu k vyváženosti z transúdneho sporu a prístupu žalobcu k súdu, keď žalovaný a ani jeho opatrovníčka sa predmetných pojednávaní nezúčastňovali, nepodávali podania, nevykonávali úkony a preto na strane žalovaného nevznikali žiadne trovy konania. Žalobca uviedol, že má žalovanú sumu v plnej výške za dostatočne preukázanú a preto navrhol, aby odvolací súd mu priznal trovy prvostupňového uplatnené trovy prvostupňového konania, ako aj trovy odvolacieho konania. Zároveň žalobca mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vysvetlil, akými úvahami a myšlienkami sa súd prvého stupňa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako dospel k predmetnému rozhodnutiu. Poukázal pri tom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/0 z 13.3.2003. Odporca zastúpený opatrovníčkou sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznení správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Žalobca v odvolacom petite uviedol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 12 177,64 eur, ako aj úrok z omeškania, vrátane trov prvostupňového a odvolacieho konania. Súd prvého stupňa však nároku žalobcu v časti žalovanej sumy svojim rozhodnutím vyhovel, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4 482,92 eur s úrokom 9% ročne zo sumy 3 813,87 eur, pričom len vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na odvolací petit žalobcu preto odvolací súd vychádzal z obsahu odôvodnenia odvolacieho návrhu a mal za to, že žalobca odvolaním napáda zamietajúcu časť výroku súdu prvého stupňa v ktorej žalobca nebol úspešný vrátane trov prvostupňového konania. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že namietaným rozhodnutím nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktorý zahrňuje právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd 1. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil, vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., objasnil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, ktorá spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 52 a nasledujúceho občianskeho zákonníka. Nároky žalobcu, ktoré súd prvého stupňa nepriznal, posúdil podľa VLP a článku 9, teda podľa všeobecných leasingových podmienok, s ktorými sa síce žalovaný (spotrebiteľ) mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 2 O. z., za individuálne dojednané ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Výkladom § 53 ods. 2 O. z. možno dospieť k záveru, že ustanovenie o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použije vždy vtedy, keď dodávateľ pripravil zmluvné podmienky (klauzuly) vopred, a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Ide teda o prípady, keď má dodávateľ vopred naformulované svoje všeobecné obchodné podmienky, v danom prípade všeobecné leasingové podmienky a spotrebiteľ nemôže zmeniť, alebo doplniť ich obsah; má len možnosť prijať tieto podmienky a uzavrieť zmluvu s dodávateľom, alebo neprijať návrh zmluvy a neuzavrieť tak zmluvu. V ustanovení § 54 ods. 2 O. z. v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, je zakotvené významné výkladové pravidlo, ktoré sa týka obsahu spotrebiteľských zmlúv. Je potrebné, aby príslušné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv boli formulované určito, jasne a zrozumiteľne. V prípade, ak dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam vzhľadom na jeho nejednoznačné, alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné uskutočniť výklad vždy v prospech spotrebiteľa (detto aj ustanovenie § 4 ods. 6 druhá veta Z.O.S.). Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že takýmto spôsobom formulovaný záväzok v súvislosti s nepriznanými nárokmi žalobcu týkajúcich sa odvodu DPH pri krádeži predmetu leasingu vo výške 1 243,83 eur, odúročený ušlý zisk vo výške 332,99 eur, náklady na odobratie predmetu leasingu, mimoriadne náklady na odhlásenie motorového vozidla z evidencie dopravného inšpektorátu boli nejasnými a nezrozumiteľnými formulovanými záväzkami a preto správne súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto časti je zmluva s poukazom na ustanovenie § 37 O. z. neplatná. Zákon determinuje spotrebiteľské zmluvy, ako kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, prípadne iné odplatné typy zmlúv a zmluvy v súlade s ustanovením § 55 O. z., pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pre uzatváranie a plnenie zmluvy koná v rámci svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, preto nemôže vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Práve všeobecné lízingové podmienky, ktoré sú prílohou k leasingovej zmluve možno označiť, ako formulárové všeobecné leasingové podmienky, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť, doplniť a navyše tak, ako uviedol súd prvého stupňa v časti uplatneného nároku žalobcu subsumovaný pod článok 9.4 písm. a), f) a g) je nejasný a nezrozumiteľný. 1/ K nepriznanému nároku žalobcu k sume vo výške 6 546,33 eur (podľa bodu 9.4 písm. c) VLP) ku ktorému nároku súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný bol povinný podľa VLP uhradiť žalobcovi leasingové splátky len do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a to podľa článku č. 4 bod 4.1 veta druhá VLP je i podľa odvolacieho súdu opäť nejasne formulovaným záväzkom, keď v zmysle článku 4, bod 4.1 druhá veta, týkajúci sa úhrady leasingu je uvedené, že v prípade zničenia, alebo odcudzenia PL je príjemca leasingu povinný uhradiť leasingové splátky do doby predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, keď nárok žalobca vo výške 6 546,33 eur i v písomne podanom odvolaní označil sám ako sumu, ktorá prakticky predstavuje zvyšnú sumu istiny, resp. súčet častí leasingových splátok určených na istinu, keď takto vyšpecifikovaný nárok v podstate predstavuje zvyšnú sumu istiny ktorá je už upravená v článku 4, pod názvom úhrada leasingu a v druhej vete predmetného článku je stanovené, že príjemca leasingu je povinný uhradiť leasingové splátky len do doby predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Vyššie uvedené potvrdzuje záver súdu prvého stupňa o nejasnom a nezrozumiteľne formulovanom záväzku. Predmetná žalovaná suma 6 546,33 eur predstavuje v podstate nezaplatené splátky po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy. Preto s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 2 O. z. tak ako na to správne poukázal súd prvého stupňa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia súdu prvého stupňa k nepriznaným položkám navyše je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca okrem vyššie uvedeného všetky svoje nároky žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Obrana žalobcu uvedená v odvolaní, že alikvótnu časť DPH bol žalobca povinný vrátiť štátu a to konkrétne nim uplatnenú sumu vo výške 1 243,83 žiadnym spôsobom nepreukázal, tak isto ani mimoriadne náklady za odobratie predmetu leasingu vo výške 197,50 eur. Skutočnosť, že táto suma bola žalobcovi riadne vyfakturovaná externou spoločnosťou, nepreukazuje z čoho predmetné náklady pozostávajú, keď zo záverečnej správy a ani z vystavenej faktúry spoločnosti Maboros, s.r.o. nie je zrejmé z čoho pozostávajú mimosúdne náklady, keď navyše predmet leasingu bol odcudzený. A teda je zrejmé, že nemohlo predmetnou spoločnosťou dôjsť k odobratiu predmetu leasingu dlžníkovi. Ďalšie náklady navrhovateľ nepreukázal. Tak isto, pokiaľ sa týka preukázania nároku žalobcu voči žalovanému faktúrou spoločnosti M. O. plus s.r.o., súvisiaci s mimoriadnymi nákladmi na odhlásenie motorového vozidla nie je dostatočne preukázaný. Vyfakturovanie nákladov (formálna správnosť) neznamená „riadne“ správne a v právnej výške vyfakturovanie nákladov a ich následné preukázanie žalobcom v predmetnom konaní. K námietke žalobcu, že uzavretím LZ vznikol medzi žalobcom a žalovaným platný zmluvný vzťah, v ktorom bol upravený i úrok z omeškania, pričom žalobca si v predmetnom spore uplatňoval nižší úrok z omeškania a to vo výške len 0,1 % z dlžnej sumy na rozdiel zmluvného 0,2% úroku z dlžnej sumy a za každý deň z omeškania, je potrebné uviesť, že i takto vyčíslený úrok je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 O. z. v zmysle ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Takýmto vykonávacím predpisom je vládne nariadenie 87/1995 Zb. Správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov v zmluve je zrejme neprimeraná. I keď dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s plnením do omeškania, a i keď - O.z. a iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné dojednať úroky; i pri dojednaní platí ustanovenie § 3 ods. 1 O.z. podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Preto dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom. Preto pri dojednaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok. Primeraným úrokom je úrok v zmysle ust. § 517 ods. 2a vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. v platnom znení. S poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preto nepreskúmaval vyčíslený úrok súdom prvého stupňa. Pokiaľ sa týka trov prvostupňového konania odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu), alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie, alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, pretože len pri sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. o neúspechu účastníka konania. Kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, pričom čím viac súd vyhovel žalobe petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu; naopak čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd prvého stupňa v danom prípade vychádzal teda z miery úspechu, keď konštatoval, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom žalovanej a následne uplatnenej sumy žalobcu bola suma 12 177,64 eur, pričom žalobcov úspech bol vo výške 4482,92 eur, keď bol neúspešný vo výške 7 694,72 eur a teda jeho úspech v konaní je 4 482,92 eur, t.j. 36,8%. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, znamená že má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník, žalobca aj žalovaný je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Dôvody odvolania žalobcu k trovám prvostupňového konania považoval za nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní plne úspešný a keďže mu trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.