Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511223374 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511223374.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Domus Real, spol. s r.o., Haanova 15, 851 04 Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2011/13237/13-Bš/Ro zo dňa 19.09.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 15S/1/2011-41 zo dňa 20.12.2011 bol Krajskému súdu v Bratislave postúpený opravný prostriedok (návrh) zo dňa 03.10.2011, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie odporcu č. 2011/13237/13-Bš/Ro zo dňa 19.09.2011, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 2 300,- eur za neudržiavanie čistoty a poriadku na spravovanej nehnuteľnosti - kontajnerové stanovište na Budatínskej ulici č. 15, 17, 19, 21, 23, 25, 27, 29 v Bratislave (priečky panelov, drevené dosky, preglejky, stolička, rozobraté časti nábytku, torzo detského kočíku, vedrá, bedničky, orezané konáre a pod.), podľa priloženej fotodokumentácie, čím navrhovateľ porušil ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a § 6 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 1/2001 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 30.10.2001 (ďalej aj len „VZN č. 1/2001“). Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN č. 1/2001 vydaného odporcom v rámci starostlivosti o životné prostredie. Je nespochybniteľné, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej aj len „zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade odporca koná aj v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia v mestskej časti (§ 7a ods. 2 písm. c) zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom na § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste mu bola zverená právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, t.j. vydávať individuálne správne akty o správnom delikte a o uložení sankcie zaň. Takýmito rozhodnutiami odporca zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Aj napriek tomu, že § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť starostlivosti o životné prostredie patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec (resp. mestskú časť, § 1a ods. 2 zákona o hlavnom meste), s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej správy na obec- odporcu. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní. V zmysle § 28 ods. 4 druhá veta zákona o hlavnom meste v znení účinnom do 30.11.2012, pri ukladaní pokút sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. V zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“), ktorý preniesol výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom zákonom na obec, Okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ako zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí (vrátane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania, a teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku riadne upravuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v § 83 ods. 2 jasne ustanovuje, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Odlišný postup pri preskúmavaní priestupkov a iných správnych deliktov by bol vážnym zásahom do zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i správnom konaní. Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na citované ustanovenie § 5 ods. 2 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania postupom podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. V zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Nakoľko uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN č. 1/2001 je správnym trestaním, ktoré ako také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy ako druhostupňový správny orgán, rozhodol súd pri aplikácii § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.