Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/551/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511227651 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511227651.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: E. H., L. P. XX, L., zast. advokátmi: JUDr. Ivana Potocká, bytom Križkova 8, Bratislava, a JUDr. Peter Fratrič, so sídlom Timravina 9, Bratislava, proti odporcovi: H. V., L. P.Z. XX, L., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., AK Žilinská 14, Bratislava, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. H., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 155/2011-203 zo dňa 18.07.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 155/2011- 229 z 25.10.2013 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa určil, že odporca H. V., X.. XX.XX.XXXX je otcom maloletej C. H., X.. XX.XX.XXXX z matky E. H.F., X.. XX.XX.XXXX. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od 11.12.2011 do 10.12.2012 sumou 160 € mesačne a od 11.12.2012 sumou XXX € mesačne, vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 11.12.2011 do 31.07.2012 vo výške X.XXX,XX € súd povolil odporcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po XX € mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej od právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške XX € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. E.. A. J.. Súd prvého stupňa vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru Genetika G.. K.. Y. O. kde pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletej v číselnom vyjadrení je 99,99998%, pričom pravdepodobnosť, že by bol odporca označený ako muž vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je 99,99997%. Tento výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo odporcu voči maloletej, ako testovanému dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Keďže s konaním o určení otcovstva je spojené podľa § 113 ods. 2 O.s.p. konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia mali v rozhodnom období vyživovaciu povinnosť výlučne k maloletej C.. Súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť k maloletej od jej vzniku, t.j. od narodenia dieťaťa. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa odlíšil obdobie prvého roka veku maloletej od nasledujúcej doby, hoci v dobe narodenia dieťaťa sú náklady na jeho vlastnú výživu najnižšie, v tejto dobe je treba zaistiť zabezpečenie výbavičky, ktorá je súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa. Navyše mala maloletá zvýšené výdavky už aj v prvom roku života vzhľadom na odkázanosť na umelé mlieko. Po túto dobu určil súd výživné vo výške XXX € mesačne, v ktorej sume sú premietnuté aj primerané náklady na výbavičku. Po dovŕšení 1 roku života dieťaťa považoval súd prvého stupňa za primeranú sumu XXX € mesačne. Výšku zročného výživného vyčíslil za obdobie od narodenia dieťaťa do rozhodnutia súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na zaplatené výživné na základe predbežného opatrenia súdu z februára 2013. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Odvolanie podal v časti výroku v 3, 4, 5 odseku v spojení s opravným uznesením súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť vyjadreniu k podaniam matky maloletej zo dňa 05.02.2013, v ktorom odporca podrobne popísal jeho skutočnú finančnú situáciu a poukázal na viaceré skreslené, resp. nepravdivé tvrdenia navrhovateľky, napr. že sa o maloletú po narodení vôbec nezaujímal. Poukázal na to, že má pohľadávky u viacerých exekútorov, do zlej situácie sa nedostal svojou vinou, viacero dlhou zdedil, pričom predmetom dedenia bola aj nehnuteľnosť, preto dedičstvo neodmietol. Finančná situácia mu dovoľuje prispievať na maloletú maximálne v sume XX € a v sume XX €, ako zročné výživné, ktoré bude čerpať z poskytnutého úveru z banky, pokiaľ sa jeho finančná situácia nezlepší. Jeho možnosť zamestnať sa je veľmi nízka, pretože má len učňovské vzdelanie bez maturity. 22.08.2013 sa mu narodilo ďalšie dieťa a z toho dôvodu má ďalšie odôvodnené finančné výdavky. Jeho manželka je na materskej dovolenke, s čím súvisí fakt, že je závislá na ňom a pretože z ich domácnosti vypadla časť príjmu, ktorý mala jeho manželka. Výživné určené súdom by malo zohľadňovať jeho finančnú situáciu, má len obmedzené možnosti platiť takéto výživné. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo výške XX €, ktoré súd navrhovateľke priznal za zaplatený súdny poplatok za návrh, mal za to, že tento návrh nebol účelný, nakoľko navrhovateľka potom, čo mala k dispozícii výsledok testu preukazujúci otcovstvo odporcu nevyzvala, aby uznal svoje otcovstvo pred príslušným matričným úradom, čím by sa daná situácia vyriešila mimosúdnou cestou. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude platiť bežné výživné vo výške XX € a zročné výživné vo výške XX € alebo navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľka žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej časti. Uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia odporcu, že sa o maloletú zaujímal, pretože túto videl iba raz, keď sa podrobil testom DNA dňa 15.06.2012. S maloletou nemá žiadnu fotografiu, nemá ani žiadne informácie. Taktiež považuje za účelové a skreslené tvrdenia odporcu pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, keď tento žije v prenajatom byte, napriek tomu, že je vlastníkom bytu na P. N.. Byt rekonštruoval na vlastné náklady, jeho manželka podstúpila zákrok za účelom umelého oplodnenia na klinike asistovanej reprodukcie. Pozemky v Tatrách, ktoré sú údajne nepredajné boli s manželkou spoločne predávať, túto informáciu poskytol počas vykonávania testov DNA. Odporca nepreukázal, že je vo finančnej tiesni a je vysoko nepravdepodobné aby muž v produktívnom veku, ako je odporca sa nedokázal zamestnať. Ona je tiež matka na materskej dovolenke a nemá žiadny príjem a nemá ako inak pokryť časť výdavkov na maloletú, ako výživným od odporcu. Zročné výživné neuhradil odporca vôbec, hoci sľúbil, že ho vyplatí, od vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci uhradil len XXX € v čase od 14.06.2013 do 13.09.2013. Taktiež odporca klame ak uvádza, že ho nevyzvala na uznanie otcovstva pred príslušným matričným úradom. Toto tvrdenie mohol odporca zvážiť skôr, ako ho vyslovil, nakoľko je to možné ľahko dokázať nielen prednesmi zachytenými v zápisniciach z pojednávaní, ale aj dôkazmi, ktoré boli predložené do súdneho spisu. Napriek preukázaniu otcovstva testami DNA k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením nedošlo, odporca s ňou nekomunikoval, nereagoval na jej výzvy. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Kolízny opatrovník sa na odvolanie odporcu nevyjadril. Opravným uznesením č.k. 20P 155/11-229 zo dňa 25.10.2013 opravil súd prvého stupňa chyby a zrejmé nesprávnosti v rozhodnutím podľa § 164 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Z odvolania odporcu nevyplývaj žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona a je to aj zákonné právo dieťaťa. Súd prvého stupňa správne určil výšku vyživovacej povinnosti, keď posúdil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj majetkové pomery matky maloletej, ktorá pre starostlivosť o dieťa si nemôže zadovážiť vlastný príjem. Taktiež správne zohľadnil súd prvého stupňa osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorá je ekvivalentom finančnej starostlivosti ktorú poskytuje odporca. Odvolací súd neuveril tvrdeniam odporcu, že sa o maloletú zaujímal, keď z obsahu spisu takéto skutočnosti nevyplynuli. Správne určil súd prvého stupňa aj zročné výživné a stanovil podmienky jeho splatnosti. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku odporcu týkajúcu sa jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, keď je možné predpokladať, že odporca pristupoval k splodeniu druhého dieťaťa s vedomím, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a je povinný svojim deťom zabezpečiť slušnú životnú úroveň a ich uživiť. Majetkové pomery odporcu odôvodňujú platenie určeného výživného. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, keď z obsahu spisu nemožno vyvodiť skutočnosti odporcom tvrdené. Odporca pri vykonaní testu DNA mal vedomosť aký je jeho výsledok a v danom prípade je právne irelevantné, či ho matka vyzvala alebo nevyzvala na uznanie otcovstva. Uvedenú skutočnosť mohol spolu s matkou riešiť, ak by s matkou aj sám komunikoval, z obsahu spisu však uvedené skutočnosti nevyplývajú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.