Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/116/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010477 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512010477.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Ľ. J. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/83/2012 zo dňa 19. 05. 2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. 10. 2014 r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného Ľ. J. spod obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v I. E.-I. C. E., v objekte hotelového komplexu I. N., v izbe tohto hotela vo večerných hodinách dňa 31.07.2011 po predchádzajúcej slovnej výmene a fyzickom napadnutí donútil poškodenú svoju priateľku N. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. S. R. X, C. Ú., V. Z., k súloži tak, že napriek jej vážne mienenému prejavu nesúhlasu s pohlavným stykom jej povedal, že si má vyhodiť z hlavy, že s ním nebude spávať a kričal na ňu, či chce dostať na piču, po čom sa mu poškodená podvolila a on s ňou vykonal súlož, počas ktorej poškodená plakala a prosil ho, aby prestal a odtláčala ho od seba, následne v dňoch 01.08.2011 - 03.08.2011 opätovne minimálne 6 krát na tej istej izbe donútil poškodenú k súloži tak, že napriek jej vážne mienenému prejavu nesúhlasu s pohlavným stykom, tento prekonal jej odpor hrozbami použitia násilia a vykonal opakovane l poškodenou súlož, počas ktorej poškodená plakala, pričom v súvislosti so zdravotnými vyšetreniami poškodenej bola spoločnosti B. U. N., O..I.., D. XX/A, D., spôsobená škoda vo výške 60,12 € nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal spoločnosť Union zdravotná poisťovňa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku predsedníčka senátu konštatoval, že po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, nie je možné vyvodiť jednoznačný a nespochybniteľný záver, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď svedkyne poškodenej N. J., pričom všetky ďalšie výpovede svedkov, jej sesterníc a kamarátok boli len o tom čo sa dozvedeli sprostredkovanie od poškodenej. Všetky tieto výpovede prezentujú len to, čo im N. J. o dovolenke, aj to s odstupom času povedala. Sama poškodená uviedla, že ich vzťah pred dovolenkou aj čo sa týka intímneho styku bol úplne normálny a ešte aj na začiatku dovolenky bolo všetko v poriadku. Predsedníčka senátu rozobrala jednotlivé dôkazy vykonané pred súdom a to výsluchom obžalovaného Ľ. J., poškodenej a svedkov, znalcov a dospela k záverom, že s poukazom na vykonané dôkazy bolo potrebné postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, pretože nebolo preukázané, že vy sa stal skutok, per ktorý je obžalovaný stíhaný. Ďalej dala do pozornosti, že celý rad dôkazov (výpovede svedkov, znalecký posudok N.. Ľ. D. O. X.. S. J.) potvrdzuje, že skutok sa nestal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním zo dňa 18. 07. 2014. Napadnutému rozsudku vytýkal obsahový nesúlad výpovedí poškodenej a svedkov Š. O. K., ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní, s ich znením v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje za selektívne a nedôvodne vyznievajúce v prospech obžalovaného. V ďalšom prokurátor poukazuje na vierohodnosť poškodenej, ktorá v zmysle konštatovania znalkyne z odboru psychológia na hlavnom pojednávaní nesúvisí s nestálosťou jej osobnosti. Znalkyňa zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku aj po výsluchu poškodenej pred súdom, správanie poškodenej považuje za konzistentné tým, že situáciu, v ktorej sa nachádzala, odhadla tak, aby ju prežila a zvládla. Tvrdenia obžalovaného o psychických problémoch poškodenej boli vyvrátené nielen stanoviskom znalkyne, ale aj výpoveďami svedkýň X. O. O. O. a Q. J.. Obhajobu obžalovaného vyvracajú svedkovia K. Š. O. X.. N. K., ktorí sa zoznámili s obžalovaným a poškodenou až na dovolenke v E.. Svedkyňa Š. videla, ako dal obžalovaný poškodenej na verejnosti facku, pýtala sa poškodenej, ako došla k modrinám, čo jej poškodená vysvetlila tak, že ju obžalovaný zbil, viackrát znásilnil, dôvod, prečo odmietla ich ponuku, aby do konca dovolenky bývala u nich, poškodená vysvetlila strachom z obžalovaného. Prokurátor spochybňuje vierohodnosť svedkyne K. C.j, súčasnej priateľky obžalovaného, ktorá vypovedala k osobe obžalovaného, a to jednak uvádzaním faktov zrejmých zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré nekorešpondovali s tvrdeniami svedkyne, a jednak suverénnym opisom osobnosti obžalovaného, ktorého vzhľadom na krátkosť ich vzťahu i pomery na oboch stranách, nemohla svedkyňa naozaj poznať. K fotografiám z dovolenky prokurátor namieta nesprávnu interpretáciu záverov znalca zo strany súdu, keď uviedol, že dátové súbory neboli s najväčšou pravdepodobnosťou pozmeňované, z čoho vyplýva, že nemožno jednoznačne určiť čas ich vytvorenia ani chronológiu. Zo znaleckého posudku nevyplýva záver uvedený súdom, že s fotoaparátom nebolo manipulované, fotoaparát znalcovi nebol ani predložený, a nie je zrejmé ani to, či fotografie boli vyhotovené jedným fotoaparátom alebo viacerými. K obsahu fotografií prokurátor uvádza, že u poškodenej nebadať žiadne prejavy spontánneho šťastia, poškodená sa tvári asertívne, ako jej správanie popísala svedkyňa Š.. Prokurátor odmieta názor, že znásilnená žena by mala mať "tvár skrivenú žiaľom". Nie je správny záver súdu, že poškodená sa začala sťažovať na znásilnenie až po návrate z dovolenky, viď výpovede svedkov Š., K. O. J.. Súd nesprávne naznačuje, že poškodená je nedôveryhodná, pretože trestné oznámenie nepodala hneď v Egypte, prípadne bezprostredne po prílete z dovolenky, hoci je známe, že trestné oznámenie bolo podané dňa 05. 08. 2011 o 05:30 hod, t.j. nanajvýš 30 hodín od príletu dňa 04. 08. 2011. Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu, že gynekológ K.. S. po prílete vylúčil znásilnenie z gynekologického hľadiska. V tejto súvislosti prokurátor poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci M.C c/a Bulharsko zo dňa 02. 12. 2003, ktorý i.a. konštatuje, že pre preukázanie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia stačí použitie hrozby násilím, kedy na tele nie sú zanechané stopy násilia. Pri takto daných znakoch skutkovej podstaty MUDr. Janáč nemohol znásilnenie vyvrátiť. Právny rámec pre posudzovanie trestných činov znásilnenia daný aj pre Slovenskú republiku uvedeným rozsudkom určuje, že pokiaľ vnútroštátna úprava neposkytuje účinnú ochranu proti znásilneniu v dôsledku toho, že sú postihované len prípady, kedy sa obeť aktívne bráni, dochádza k porušeniu pozitívnej povinnosti štátu vyplývajúcej z čl. 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa vzťahujú na ochranu proti neľudskému zaobchádzaniu a na ochranu rešpektovania súkromia. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava odkázala na písomné odôvodnenie odvolania, stotožnila sa s tam uvedenými argumentmi, preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu 1. stupňa. Obžalovaný Ľ. J. požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, preto odvolací súd v súlade s § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného. Obhajca obžalovaného vyjadril súhlas s verdiktom súdu 1. stupňa, rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. K odvolaniu prokurátora uviedol, že ho považuje za neodrážajúci preukázaný skutkový stav. Obžaloba bola postavená len na výpovedi poškodenej, ktorá uvádza nepravdy, čo bolo preukázané napríklad znaleckým posudkom Ing. Kuljovského k fotodokumentácii z dovolenky v Egypte. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil. Obžalovaný Ľ. J. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Poprel, že na dovolenke v Egypte nútil svoju vtedajšiu priateľku N. J. k intímnemu styku. Ich dvojmesačný vzťah bol od začiatku plný hádok a nedorozumení, nikdy sa však netýkali intímnej oblasti. Hádali sa aj na dovolenke kvôli rozdielnym názorom na aktivity na dovolenke. Poškodená bola náladová a výbušná, neustále menila svoje rozhodnutia týkajúce sa programu na dovolenke, čo vyústilo do toho, že obžalovaný jej dal v jedálni facku a strčil do nej. Toto veľmi ľutuje, nevnímal však nasledujúce správanie poškodenej ako rozchod, nakoľko mu za tú facku poďakovala a prisľúbili si, že sa budú k sebe správať lepšie. Nasledoval výlet do Káhiry, kam mali ísť spolu, poškodená sa však na poslednú chvíľu rozhodla, že ostane v hoteli, kde bola sama 25 hodín. Obžalovaný sa zúčastnil výletu v Káhire spolu s K. Š.Š. O. N. K., s ktorými sa obaja zoznámili na dovolenke. Následne sa spolu s poškodenou obžalovaný zúčastnil ešte dvoch výletov. Ak poškodená nechcela sex, tak žiadny nebol. Poškodená N. J. uviedla, že obžalovaný ju zo žiarlivosti po výlete autobusom skopol z postele a následne jej pred K. Š.X. O. N. K. dal facku. Po týchto udalostiach sa poškodená už nechcela s obžalovaným milovať, a bála sa, že jej opäť fyzicky ublíži. Večer po tomto incidente jej obžalovaný povedal, že keď nechce dostať, má sa s ním vyspať. Zo strachu to urobila. Na druhý deň na pláži K. Š. postrehla modriny na tele poškodenej, tak jej to poškodená všetko vyrozprávala. V predposledný deň mali ísť na výlet do Káhiry, ale poškodená už nemala ani náladu, ani energiu, preto simulovala, že jej je zle a nešla. Bola celý deň na izbe. Obžalovaného sa tak bála, že nemala odvahu presťahovať sa na izbu K. Š. O. N. K., aj keď jej to navrhli. Z rovnakého dôvodu vec neoznámila delegátom. K nedobrovoľnému styku došlo asi 6 krát, obžalovaný hovoril, aby bola poškodená normálna, keď nechce zase dostať na hubu. Počas styku ho poškodená odstrkovala, prosila ho a plakala, nechcela to. Svedkyňa K. Š. potvrdila výpoveď poškodenej v tom, že videla, ako jej dal obžalovaný facku, pozorovala na poškodenej modriny, ktoré jej táto vysvetlila tým, že ju obžalovaný na izbe skopol z postele, a viackrát ju znásilnil. Ponuku, aby bývala na ich izbe do skončenia dovolenky, poškodená odmietla zo strachu pred obžalovaným. Uvedené skutočnosti v podstate potvrdil aj svedok X.. N. K.. Svedkyňa Q. J. obdržala počas dovolenky v Egypte od poškodenej SMS s obsahom, že sa s obžalovaným hádali, že žiarlil, znásilňoval ju a bil. Žiadala ju, aby prišla pre ňu na letisko, čo aj urobila. Počas cesty z letiska jej stručne porozprávala, že ju zamykal na izbe, nútil k pohlavnému styku. Ukázala jej modriny na kolenách. Ostatní vypočutí svedkovia sa dovolenky v Egypte nezúčastnili a vypovedali ku konaniu obžalovaného a poškodenej pred a po dovolenke. Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Ľubica Bradáčová považuje poškodenú N. J. za všeobecne vierohodnú. Jej osobnosť opisuje ako psychosexuálne a sociálne nezrelú, menej diferencovanú, s nižšou úrovňou sebapoznania a prispôsobenia. Z emočného spektra je v popredí negativizmus, napätie, vzdor zameraný navonok. Úzkosť nie je dostatočne zastúpená, čo je znak odbrzdenosti, priestor na agresívne správanie zamerané navonok. Kognitívne schopnosti sú v medziach populačnej normy. Znalkyňa u poškodenej eviduje výraznú preferenciu svojho vnútorného úsudku pred vonkajšou spätnou väzbou, čo môže viesť k skreslenému vnímaniu reality a nedostatočnému zvažovaniu možných následkov. V čase vypracovania znaleckého posudku poškodená netrpela žiadnym psychickým ochorením. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný netrpel duševnou poruchou, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli obmedzené. Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje najmä na lekársku správu z gynekologickej ambulancie a fotografie z dovolenky. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa o tom, že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že skutok sa stal. Pre uznanie viny zo spáchania trestného činu je potrebné, aby boli vylúčené všetky pochybnosti o naplnení všetkých obligatórnych znakov trestného činu, v tomto prípade so zameraním na to, či nesúhlas poškodenej s pohlavným stykom bol nielen mienený vážne, ale aj vážne prejavený takým spôsobom, že obžalovaný prinajmenšom vedel, že koná proti vôli poškodenej. Preto pre účely trestného konania bolo potrebné vyhodnotiť, či s prihliadnutím na znalosť osobnosti poškodenej a jej celkové správanie mohol obžalovaný rozlíšiť, či sa jednalo o bežný vzdor a výbušnosť poškodenej, ktoré sú v zmysle znaleckého dokazovania atribútmi jej osobnosti, alebo z jej správania bolo jasné, že so súložou nesúhlasí. Jedná sa o okolnosť, ktorá je v prípade dokazovania znásilnenia medzi blízkymi osobami bez existencie objektívnych dôkazov (napr. poranení) mimoriadne zložitá, pretože jej vyhodnotenie závisí od množstva subjektívnych faktorov tak na strane poškodenej ako aj na strane obžalovaného, ktoré ani pri najväčšom úsilí nemožno objektivizovať. Je známe, že medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou súložou aj v tomto prípade existuje veľmi tenká hranica, a nakoľko sa jedná o dokazovanie viny obžalovaného, treba všetky známe okolnosti prípadu hodnotiť v súlade so základnými zásadami trestného konania tak, že za preukázané možno považovať len okolnosti, ktoré boli verifikované dôkazmi. Odvolací súd považuje za preukázané, že počas dovolenky v Egypte došlo medzi obžalovaným a poškodenou k partnerským problémom, ktoré vyústili do fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, čo prirodzene mohlo odradiť poškodenú od ďalšieho pokračovania v intímnom živote s obžalovaným, uvedené sa však nerovná tomu, že poškodená odmietala mať s obžalovaným pohlavný styk a on to vnímal rovnako, napriek tomu styk od nej vyžadoval. Odvolací súd nepovažuje správanie obžalovaného na dovolenke či po nej za nelogické a odporujúce prežitým udalostiam. Z pohľadu obžalovaného a jeho zavinenia v trestnoprávnom zmysle odvolací súd konštatuje, že na základe celkového správania a konania poškodenej nemusel obžalovaný vyhodnotiť jej nesúhlas s pohlavným stykom ako vážne mienený, a to najmä počas dní nasledujúcich po dni po incidente, kedy poškodená navonok neurobila žiadne opatrenie navonok, ktoré by obžalovaný mohol vnímať ako nevôľu poškodenej zotrvávať s ním vo vzťahu, vrátane intímnych záležitostí. Obžalovanému možno pričítať, že poškodenú fyzicky napadol, čo je neprípustné z hľadiska práva i morálky, tiež že nebol dostatočne pripravený stráviť dovolenku s osobou, ktorú aj on vnímal ako nestálu pri rozhodovaní, vzdorovitú a výbušnú, avšak niet dostatok presvedčivých dôkazov na to, aby mohol súd bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že obžalovaný opakovane pod hrozbou násilia, minimálne vedome, donútil poškodenú k pohlavnému styku. K odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd uvádza, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám špecifikovaným v § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Konkrétne slová, ktoré predseda senátu použil pri uvádzaní stručného obsahu svedeckých výpovedí sú voľbou predsedu senátu. Autenticita obsahu svedeckých výpovedí sa vždy posudzuje podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní, kedy protokolácia musí byť presná a zodpovedať tomu, čo svedok vo výpovedi skutočne uviedol, v opačnom prípade majú procesné strany právo využiť ustanovenie § 60 ods. 1 Trestného poriadku. K takémuto postupu vo veci nedošlo, neboli vznesené žiadne námietky proti obsahu zápisnice, a o jej obsahu nie sú žiadne pochybnosti. Forma, akou predseda senátu prevzal obsah prednesov do písomného odôvodnenia rozsudku, je bez vplyvu na zákonnosť výroku rozhodnutia. K vierohodnosti poškodenej N. J. sa odvolací súd vyjadril vyššie a s odvolacími námietkami prokurátora sa stotožňuje. Odvolací súd však nesúhlasí s tým, že svedkovia K. Š. O. X.. N. K. vyvrátili obhajobu obžalovaného, nakoľko títo sa v podstate vyjadrovali len k okolnostiam, ktoré sporné neboli (facka), a k správaniu obžalovaného a poškodenej na verejnosti, ktoré vo vzťahu ku skutku, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, majú len subsidiárny význam, pretože nasvedčujú tomu, že medzi obžalovaným a poškodenou boli partnerské problémy, čo žiaden zo zúčastnených nepopieral. Výpoveď svedkyne K. C., súčasnej priateľky obžalovaného, k osobe obžalovaného odvolací súd považuje za absolútne nepodstatnú, preto nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k jej vierohodnosti. K fotografiám z dovolenky odvolací súd uvádza, že súd, prokurátor ani znalec z nich pri najväčšej snahe nedokáže objektívne vyčítať, či osoba na nich zobrazená bola znásilnená alebo nie, preto ani odvolací súd nemieni opisovať svoje dojmy z fotografií, hoci každá fotografia, aj ich chronológia, isté dojmy vyvoláva. Dokazovanie v trestnom konaní musí byť striktne založené na faktoch a logických úvahách vyplývajúcich z faktov, prípadne z ich absencie, nie však zo subjektívnych dojmov orgánov činných v trestnom konaní či súdu. Pokiaľ prokurátor namieta záver okresného súdu, že gynekológ MUDr. Janáč po prílete vylúčil znásilnenie z gynekologického hľadiska, je potrebné uviesť, že okresný súd na základe lekárskej správy gynekológa nemal inú možnosť, než akceptovať, že z medicínskeho hľadiska je znásilnenie vylúčené, pričom medicínske hľadisko nemusí byť totožné s právnym, keď gynekológ vylúčil existenciu stôp na tele preukazujúcich násilie. Jedná sa len o jeden z mnohých faktov, ktoré okresný súd bral do úvahy pri hodnotení dôkazov, pričom konkrétne tento dôkaz nevniesol do veci žiadne svetlo. Odvolací súd bez toho, aby spochybňoval či nerešpektoval rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci M.C c/a Bulharsko zo dňa 02. 12. 2003 z dôvodov uvedených v hodnotiacej časti tohto uznesenia konštatuje, že ochrana obetí pred znásilnením je daná vo všeobecnej rovine právnymi predpismi, vrátane právnej úpravy zločinu znásilnenia v § 199 Trestného zákona, kde sa expressis verbis uvádza, že je trestné donúť ženu k súloži aj hrozbou bezprostredného násilia, prípadne sa v trestnoprávnej rovine postihuje i donútenie ženy k súloži hrozbou násilia v budúcnosti (§ 235 Trestného zákona). Uvedené právne hodnotenie je však až druhým krokom potom, čo sa v konkrétnom prípade preukáže, že k donúteniu k súloži došlo, pričom dôkazy vzťahujúce sa k donúteniu treba hodnotiť podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku v každom prípade individuálne. Odvolací súd preto uvádza, že pokiaľ všeobecné súdy v konkrétnom prípade oslobodia obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku pre nedostatok dôkazov, nemožno z toho vyvodiť záver, že nerešpektujú príslušné ustanovenia Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Správne uvažoval súd 1. stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, a výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.