Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/37/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010750 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512010750.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného U. P., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného Petra Seleckého proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/128/2012 z 10.09.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. mája 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného U. P., nar. XX.XX.XXXX v Q. sa z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/128/2012 z 10.09.2013 bol obžalovaný U. P. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v dobe od presne nezisteného dňa mesiaca marec až apríl 2011 až do dňa 03.04.2012 v byte na 12. poschodí obytného domu na G. XXXX/XX v Q. v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou- poškodenou M.-Q. M. v jej byte menovanú opakovane najmä pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal a to tým spôsobom, že ju v priebehu mesiacov marec až apríl 2011, keď bol pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol tak že ju udrel päsťou do tváre, v následnom období takýmto spôsobom poškodenú opakovane fyzicky napádal, pričom v období od mesiaca máj 2011 sa takéto jeho konanie voči poškodenej stupňovalo tak, že ju fyzicky napádal dva až tri krát v týždni, pričom dňa 01.11.2011 obvinený poškodenú opäť fyzicky napadol a to tak, že ju udieral päsťou do oblasti oboch očí následkom čoho poškodená dňa 13.12.2011 vyhľadala lekárske ošetrenie, pričom obvinený bil poškodenú aj v ďalšom období po rovnakých miestach v oblasti očí, ďalej dňa 03.11.2011 keď bola poškodená v predsieni svojho bytu pri tom ako pred obvineným utekala lebo na ňu fyzicky zaútočil, obvinený ju udrel nezisteným spôsobom do zadnej časti hlavy, následne na to ju udrel spredu päsťou do tváre, na čo poškodená spadla na zem, čím jej obvinený spôsobil zranenia, a to hematóm na hlave ako aj modriny v oblasti tváre, následne ako poškodená spadla na zem, obvinený ju začal kopať do oblasti pravej časti trupu, pričom mal obuté topánky, následkom čoho jej spôsobil zranenie a to zlomeninu rebra, dňa 08.03.2012 pri takomto fyzickom útoku rozbil poškodenej hlavu následkom čoho jej spôsobil zranenie o veľkosti cca. 4 cm, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom toto zranenie jej spôsobil tak, že po tom, čo poškodená privolala políciu, na ňu opätovne fyzicky zaútočil, obvinený si z jej uvedeného bytu odniesol všetky svoje osobné veci do svojho bytu na 7. poschodí uvedeného obytného domu, pričom ako poškodená išla k výťahom a povedala obvinenému aby jej vrátil mobilné telefóny ktoré jej vzal, obvinený jej povedal že jej nič nevráti a udrel poškodenú otvorenou dlaňou do oblasti hrudníka následkom čoho stratila rovnováhu, spadla dozadu a udrela sa o kovovú tyč a stratila vedomie, ďalej dňa 09.03.2012 obvinený rovnakým spôsobom sotil poškodenú v obývacej izbe jej bytu následkom čoho stratila rovnováhu, narazila do sklenej výplne dverí ktorú rozbila a poškodená cez túto rozbitú sklenú výplň preletela až do predsiene následkom čoho jej vzniklo opätovne krvácavé poranenie hlavy, ďalej dňa 03.04.2012 v čase okolo 10.00 hod. obvinený na poškodenú opakovane fyzicky zaútočil a to tak, že po tom, čo poškodená vstala z postele a šla na toaletu, obvinený ju udrel päsťou do tváre, do oblasti pod ľavé oko, pričom ako poškodená pred ním utiekla do vedľajšej izby, obvinený do nej hodil sušiak na bielizeň, pričom obvinený poškodenú fyzicky napádal uvedeným spôsobom pod vplyvom alkoholu, pričom sa jej aj vyhrážal a to tak, že v presne nezistenej dobe vo februári 2012 sa jej vyhrážal tým, že ju poleje vodkou alebo horľavinou a že ju zapáli, ďalej sa poškodenej vyhrážal aj tým, že jej na tvár vystrieka obsah hasiaceho prístroja a to takým, že keď ju s ním ostrieka tak jej spáli celú tvár nakoľko je to žieravina, pričom poškodenej viac krát vzal jej kľúče od bytu ako aj mobilné telefóny aby nemohla privolať políciu, pričom poškodená pociťovala správanie svojho druha- obvineného U. P. ako ťažké príkorie, jeho správanie vyvolávalo v nej dlhotrvajúci strach a stres, ktoré ohrozovalo jej duševné zdravie a spôsobilo psychické utrpenie, dôsledkom čoho poškodená utrpela duševnú poruchu v rámci syndrómu týranej osoby. Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to 1ks hasiaceho prístroja výroby Kodreta Štefanov s.r.o., ČSN 2891000, typ S1, 5 7201. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej M. Q.-M., škodu vo výške 818,85 eur. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie okresný prokurátor a obžalovaný U. P., ktoré odvolania písomne odôvodnili a to obžalovaný U. P. podaním z 25.9.2013 a okresný prokurátor podaním z 13.1.2014. V písomne odôvodnenom odvolaní č.l. 346-349 okresný prokurátor uviedol, že napáda prvostupňový rozsudok, čo do výroku o treste. Zastáva názor, že u obžalovaného neboli splnené podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Poukázal na odlišný trest odňatia slobody, ktorý bol uložený obžalovanému trestným rozkazom, pričom na hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnej takej zmene, ani k zmene postoja obžalovaného v prejednávanej veci, ktorá by odôvodňovala uloženie miernejšieho trestu. Obžalovaný konal protiprávne od apríla 2011 do 3.4.2012, kedy bol zadržaný a následne vzatý do väzby. Od počiatku trestného stíhania trestnú činnosť popiera a to aj napriek celému radu usvedčujúcich dôkazov, jednak vo forme svedeckých výpovedí, jednak objektívnych znaleckých zistení, ale aj ostatných listinných materiálov. Svojho protiprávneho konania sa dopúšťal prevažne pod vplyvom alkoholu v domácom prostredí, útokmi prevažne do hlavy, jednalo sa o útoky päsťami a kopance, pričom následkom jeho útokov poškodenú viackrát odviezla záchranná služba a táto bola viackrát ošetrovaná a liečená. Pokiaľ ide o hodnotenie osoby páchateľa a jeho doterajšieho spôsobu života prokurátor uviedol, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, pričom objektom útoku bola jeho vtedajšia družka, ktorá takisto v jeho prítomnosti požívala alkohol. Jednalo sa o dlhšiu dobu trvajúci trestný čin páchaný verbálne ako aj fyzicky, na telesnú integritu poškodenej, čím jej spôsoboval pri každom útoku bolestivé zranenia, pričom viackrát došlo k poraneniu hlavy a strate vedomia. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby vo veci sám podľa 322 ods. 3 Tr. por. vo veci meritórne rozhodol. Obžalovaný U. P. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na poškodenú nebol nikdy vypracovaný znalecký posudok z odboru psychiatrie, ktorý žiadal vyhotoviť od začiatku vyšetrovania, pretože sa jedná o osobu, ktorá bola minimálne štyrikrát hospitalizovaná na psychiatrii a za posledné dva roky bola minimálne 35-krát prevezená z ulice do nemocničného ošetrenia. Trpí halucináciami ako aj výpadkami pamäte. Rovnako namietal trest prepadnutia veci. V doplnenom písomne vypracovanom odvolaní doručenom Krajskému súdu v Bratislave uviedol, že približne v poslednej dekáde roku 2013 sa dozvedel z oddelenia psychiatrie, že poškodená bola opakovane hospitalizovaná po predvedení príslušníkmi polície na psychiatrii. T.. W., primár psychiatrického oddelenia na J. ul. v Q. mu oznámil, že poškodená mu povedala, že sa necíti byť ohrozená v jeho prítomnosti. Na jeho otázku, či jej mal v minulosti ubližovať mu odpovedala záporne. V dôsledku uvedeného žiadal vypracovanie psychiatrického posudku. Pripojil aj fotokópiu prepúšťacej správy z 12.11.2013, kde ako diagnóza je uvedená organicky podmienená porucha osobnosti ťažkého stupňa. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave sa pridržal písomne podaného odvolania okresného prokurátora a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Poškodená M. Q.- M. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu napriek riadne a včas vykázanému doručeniu dňom 21.3.2014 nedostavila a preto za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 294 ods. 2 Tr. por. bolo toto vykonané v jej neprítomnosti. Obžalovaný U. P. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne vypracovaného odvolania a trvá na tom, aby bola poškodená psychiatricky vyšetrená. Dodal ešte, že podľa jeho vedomostí sa poškodená už vyše mesiaca nachádza v D., kde je hospitalizovaná. Krajský súd na podklade odvolania okresného prokurátora a obžalovaného preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného U. P. nie sú dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané, posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný U. P. ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní vinu popieral v celom rozsahu a vypovedal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu sa nezakladá na pravde, pretože zranenia, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku si poškodená spôsobila sama, pretože požívala alkohol. Nikdy poškodenú fyzicky nenapadol a nikdy sa jej verbálne nevyhrážal. Pripustil, že aj on užíval alkohol spolu s poškodenou, avšak vždy s mierou, pretože jeho nikto nevidel opitého. Pokiaľ ide o rozbitú hlavu, túto si rozbila sama a pokiaľ poškodená tvrdí, že poranenie jej spôsobil on, táto máva halucinácie a je potrebné ju psychiatricky vyšetriť. Napriek tomu, že obvinená tvrdila, že poranenia jej spôsobil on, aj naďalej žil s ňou v spoločnej domácnosti, pretože sa o ňu staral a zabezpečoval chod domácnosti. V októbri alebo v novembri 2011 prestal byť zamestnaný, pretože bol dlhodobo PN. Napriek tomu celú domácnosť financoval on sám, platil náklady na byt. Konanie obžalovaného je však preukázané výpoveďou poškodenej M. Q.-M., ktorá vo svojich výpovediach v prípravnom konaní presne popísala, spolužitie s obžalovaným, ktorý sa k nej nasťahoval po smrti jej matky. Uviedla, že kvôli obžalovanému stratila prácu, lebo stále spolu pili. K prvému fyzickému útoku prišlo koncom marca 2011 a to tak, že obžalovaný ju udrel do oblasti očí päsťami. Od začiatku apríla 2011 sa fyzické útoky zo strany obžalovaného stávali pravidelnosťou, pričom ju fyzicky napádal tak, a do tej doby, kým nemala celkom zalepené oči. Presne popísala jednotlivé útoky na jej osobu. Na tomto svojom tvrdení zotrvala aj na hlavnom pojednávaní s tým, že nie je pravdou, že si zranenia spôsobovala sama. O fyzických útokoch vedela jej dcéra, ktorá ju videla, že má privreté oči a veľké modriny a museli to vidieť aj susedia. Dodala ešte, že obžalovaný ju napádal výlučne v domácom prostredí. Do roku 2006 pracovala v D. a v období od marca 2011 do apríla 2012 bola celý rok doma, vtedy nepracovala a dostávala z úradu práce 720 Eur a to z D.. Tieto peniaze však dostávala len 4 až 5 mesiacov. Nie je pravdou, že by obžalovaný prispieval na domácnosť, pretože jej dcéra jej zaplatila 2600 eur ako nedoplatok za nájomné. Tvrdenie poškodenej je v súlade s výpoveďou svedkyne B. B., dcéry poškodenej, ktorá uviedla, že s matkou nežije v spoločnej domácnosti asi 9 rokov, pretože býva v D. a k matke chodí raz do mesiaca. Vedela o spolužití jej matky s obžalovaným a vedela aj to, ako jej matka s týmto zle žije. Nepáčilo sa jej, že obžalovaný stiahol jej matku k pitiu alkoholu, pretože s obžalovaným pila každodenne. Asi od mája alebo júna 2012 spozorovala, že matka máva pravidelne „monokle“, pričom matka sa jej sťažovala, že obžalovaný ju fyzicky napáda. V jednom prípade sa jej priznala, že ju sotil cez sklo, v druhom prípade, že ju bil s predlžovačkou. Očitým svedkom útokov však nikdy nebola. V dôsledku matkinho pitia sa zmenil aj stav jej bytu, pretože predtým bola vždy poriadkumilovná a odkedy začala žiť s obžalovaným, byt bol zanedbaný. Výpoveďami svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný aj poškodená požívali alkoholické nápoje ako aj to, že svedkovia bývajúci v dome videli chodiť poškodenú zbitú. Rovnako bolo preukázané, že v byte bol často krik a po príchode polície bolo ticho. Svedkyňa Q. a J. vypovedali, že poškodená sa viackrát sťažovala, že obžalovaný ju bije, navyše svedkyňa J. potvrdila, že kým poškodená nežila s obžalovaným, dobitá nechodila, a mala pocit, že mala z obžalovaného strach. Odkedy poškodená žila s obžalovaným pila stále viac a viac. V uvedenej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia L.. F. M., ktorý v písomne vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že zranenia popísané vo výrokovej časti mohli vzniknúť tak, ako ich popisuje poškodená vo svojej výpovedi. Poškodenej bol narušený obvyklý spôsob života a to dotykovou bolestivosťou v oblasti pomliaždenín tvárovej hlavy, v oblasti zošitých rán v pravej temenno-spánkovej oblasti, ľavej spánkovej oblasti a v oblasti 9 rebra v pravo a pre okolo očnicový opuch a krvný výron obojstranne oka zhoršené videnie. Na hlavnom pojednávaní znalec upresnil, že pri páde na zem nemôže prísť k hematónu len v okolí oka. Museli by tam byť aj iné poranenia ako odreniny nosa, očnice, zlomenina nosa, poranenia jarmovej kosti a podobne. Znalkyňa z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatria, L.. V. Q. potvrdila, že tvrdenie obžalovaného o popieraní skutku možno hodnotiť ako účelové. Z psychologického posudku L.. R. B., U.. vyplýva, že u poškodenej nemožno považovať za pravdepodobné vedomé skresľovanie výpovedí ani skreslenie v dôsledku prítomnosti závažnej duševnej poruchy, psychózy. Všeobecná vierohodnosť výpovede poškodenej je vzhľadom k uvedenému znížená, nenachádza však znalec motiváciu pre vedomé skresľovanie skutočnosti. Na základe vyšetrenia je však vysoko pravdepodobné, že skutočnosti sa v základných rysoch udiali tak, ako ich opísala poškodená, ktorá pociťovala správanie sa svojho druha, obžalovaného ako ťažké príkorie, hlavne v čase, keď sa ku nej nasťahoval po smrti jej matky. Jeho správanie v nej vyvolávalo strach a stres, tým ohrozovalo jej duševné zdravie a spôsobilo psychické utrpenie. Dôsledkom tohto poškodená utrpela duševnú poruchu v rámci syndrómu týranej osoby. Na základe vyšetrenia znalec konštatoval, že je možné s istotou tvrdiť, že psychický a fyzický nátlak zanechal významné stopy na psychickom zdraví poškodenej. Na hlavnom pojednávaní okrem iného znalec vysvetlil, že v prípade , že sa v nejakej lekárskej správe nachádza záver o tom, že poškodená trpí halucináciami, on nezistil u poškodenej žiadnu poruchu vnímania v zmysle halucinácie, pretože halucinácia v tomto prípade nie je to, že by poškodená tvrdila vo vzťahu k týraniu niečo, čo sa nestalo. Vierohodnosť jej výpovede je zachovaná, pričom poškodená nebola ovplyvnená alkoholom a liekmi tak, že nemohla zle vnímať, že ju niekto bije, teda podstatu veci. Krajský súd sa preto pokiaľ ide o skutkové zistenia stotožňuje s rozsudkom samosudkyne okresného súdu. Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného v tom smere, aby bola poškodená psychiatricky vyšetrená, tieto nepovažoval krajský súd za opodstatnené, pretože nejde o novú doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o už predtým v priebehu trestného stíhania opakované tvrdenia obžalovaného. Vzhľadom na znalecký posudok znalca L.. R. B., U.., jeho závery ako aj prednes na hlavnom pojednávaní, považoval odvolací súd námietky obžalovaného v tomto smere za právne irelevantné. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenie i na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že týranie“ nie je a nikdy ani nemôže byť len jednorazové konanie, ktoré pozostáva napr. len z ojedinelých nadávok, či urážok, pripadne len s ojedinelých fyzických útokov na poškodenú. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovanie vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním a tým že sa pravidelne opakuje je poškodenou osobu pociťované ako príkorie a šikanovanie, čo v konečnom dôsledku vyvoláva v poškodenej osobe strach, prípadne až poruchy osobnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu obdobie jedného roka počas, ktorého dochádzalo k útokom na poškodenú je možné považovať za zločin týrania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Krajský súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúcu okolnosť, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Obžalovanému bolo možné ukladať v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby ustanovenej pre uvedený zločin v rozpätí od 3 do 8 rokov. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, keďže mu bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j vedenie riadneho života, v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. znížila sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, takže obžalovaný sa nachádzal v trestnej sadzbe od 3 do 6 rokov až 4 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti prípadu, krajský súd považuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby vo výmere 4 rokov za primeraný a zodpovedajúci zákonu spolu s uloženým obmedzením a povinnosťou. Uvedený trest nemožno považovať za neprimerane mierny tak, ako to konštatuje vo svojom odvolaní okresný prokurátor. Obžalovaný bude totiž povinný v skúšobnej dobe strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a zároveň splniť všetky uložené primerané obmedzenia, pretože v opačnom prípade sa vystaví riziku, že sú a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený. Vzhľadom na to, že trest prepadnutia veci ako aj výrok o náhrade škody zodpovedajú zákonu a stavu veci, odvolací súd odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného U. Seleckého ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.