Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/149/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010808 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512010808.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného H. C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu Bratislava V z 30.5.2013 sp. zn. 5T 139/2012, na verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. C. nar. XX.X.XXXX H. R. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Bratislava V z 30.5.2013 sp. zn. 5T 139/2012 bol obžalovaný H. C. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že: 1/ v čase okolo polnoci zo dňa 28.10.2010 do dňa 29.10.2010 v R. na F. Č.. XX na 4 poschodí z otvoreného štvorizbového bytu na meno D. A. odcudzil bez použitia násilia, opretý v izbe cestný bicykel celokarbónový zn. Cube, kostra bicykla zn. Cube, výr. č. X., veľ. 56 cm, prevažne bielej farby, s čiernym nápisom Cube na tyči smerom k pedálom a ďalším nápisom čiernej farby Agree GTC - Race a s modrým pásikom na vrchnej tyči, sedadlo zn. Selle Stelvio, ostatná výbava ako prehadzovače, kľuky, brzdy aj brzdové páčky zn. Shimano Dura Ace, čím poškodenému D. A., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. Č.. XX, R., spôsobil škodu krádežou vo výške 3.500 Eur. 2/ v čase asi o 06.00 hod. dňa 8.11.2010 v R. na F. Z.. Č.. XX kladivkom na rozbíjanie okien rozbil ľavé predné okno na dverách motorového vozidla zn. Audi A6, čiernej metalízy, EČ: R.-XXXZL dostal sa do motorového vozidla, z ktorého chcel za pomoci noža vytiahnuť autorádio, pričom ho pristihol poškodený H. E. ako sa mu prehrabuje vo veciach a keď k nemu pribehol, tak sa s ním začal biť a pritom obvinený bodol poškodeného nožíkom s čepeľou cca 15 cm do stehna pravej nohy a následne ho porezal na lýtku ľavej nohy, čím poškodenému H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom R., T. Č.. XX, spôsobil zranenia - bodnú ranu na prednej strane pravého stehna, veľkosti cca 1 cm, zasahujúcu do podkožia do hĺbky 2,5-3 cm, povrchovú pozdĺžnu ranu v oblasti vnútornej strany ľavého lýtka, veľkosti 4 cm, ktorá nezasahovala do podkožia a viacpočetné kožné odreniny v oblasti chrbta a prstov II.-V. ľavej ruky, pričom na základe znaleckého posudku je obvyklá doba liečenia 7-10 dní a na motorovom vozidle spôsobil škodu poškodenej G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XX, R. vo výške 258,15 Eur. Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 2 /dva/ roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 /dva/ roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 30.1.2012 sp. zn. 0T 22/2012, právoplatný dňa 30.1.2012, ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody pre poškodeného D. A., nar. XX.X.XXXX vo výške 500 Eur a pre poškodeného H. E., nar. XX.X.XXXX vo výške 446,70 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný H. C. , zahlásením do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 257), ktoré odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že vo vzťahu ku skutku 1/ nebolo jednoznačne ustálené, že by sa tohto dopustil, pretože žiadny zo svedkov na hlavnom pojednávaní jednoznačne neurčil, že páchateľom je jeho osoba. Jediný svedok C. E. uviedol, že to bol on, lebo sa mu zdala bunda, ktorú mala osoba odchádzajúca s bicyklom na sebe. Nevidel uvedenej osobe ani do tváre, a nevidel ani bicykel, či to bol práve ten, ktorý bol odcudzený. Ďalší svedkovia A. E.. a A. G.., vypovedali len o tom, čo počuli od svedka E.. Navyše svedok A., G.. uviedol, že jeho otec často strácal bicykle, najmä keď sa vracal opitý, pričom neraz sa stalo, že bicykel niekde nechal. Keďže nebol v nehnuteľnosti poškodeného, tak sa nemohol dopustiť ani prečinu porušovania domovej slobody. Vo vzťahu ku skutku 2/ uviedol, že krádež v štádiu pokusu priznáva, túto ľutuje, nepopiera šarvátku s poškodeným, avšak popiera úmyselné ublíženie na zdraví nožom. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne oslobodenie v bode 1/ rozsudku a v bode 2/ uznania viny len v časti pokusu krádeže. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného Mgr. N. Š. sa pridžal písomne vypracovaného odvolania s tým, že nad jeho rámec uviedol, že pokiaľ ide o skutok 1/ napadnutého rozsudku žiadny zo svedkov, ba ani samotný poškodený neusvedčuje obžalovaného z krádeže bicykla. Poukázal pritom na judikatúru Krajského súdu v Žiline pod č. Jtk 11/09 v zmysle ktorej, v prípade ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok, jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/ napadnutého rozsudku v časti ublíženia na zdraví navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Poškodený H. E. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol k výroku o náhrade škody, že táto mu doposiaľ uhradená nebola. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný H.A. C. v konečnom návrhu uviedol, že pokiaľ ide o skutok 1/ napadnutého rozsudku, je nevinný, domnieva sa, že všetci sú voči nemu zaujatí, a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ rozsudku, z tohto sa cíti byť vinným, sám sa bol udať aj na polícii. Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. a písomné odôvodnenie rozsudku obsahuje náležitosti stanovené § 168 ods. 1 Tr. por. Nemožno súhlasiť s dôvodmi odvolania uvedenými v písomnom vyhotovení obhajcom obžalovaného, že okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku v bode 1/ obžaloby bez jediného dôkazu, ktorý by bezpečne preukazoval vinu obžalovaného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený D. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritickú noc, keď malo dôjsť ku krádeži jeho bicykla spal u neho C. E., ktorý mu sám povedal, že videl obžalovaného ako odchádza na jeho bicykli. Povedal mu aj to, že človek odchádzajúci na bicykli mal oblečenú bielu mikinu, pričom v ten deň videl obžalovaného a potvrdil, že na sebe mal oblečenú bielu mikinu. Nepoprel okolnosť, že bicykel mu bol ukradnutý aj predtým. Ďalší svedok D. A. G.., vypovedal, že v čase, keď mal byť jeho otcovi odcudzený bicykel, videl v tme osobu na bicykli, bol to muž, ktorý mal oblečenú bielu mikinu a počul ako C. E. kričí na túto osobu. V súvislosti s uvedenou vecou bol na polícii, kde stretol mjr. R., ktorý mu hovoril, že to bol obžalovaný - C., ktorý mal odcudziť bicykel. Z výpovede svedka C. E. vyplýva, že v čase, keď malo dôjsť ku krádeže bicykla, býval v byte s poškodeným a jeho synom. Niekedy po polnoci počul nejaké hlasy a zaregistroval, že niekto chodí po byte. Keď buchli dvere, išiel sa pozrieť čo sa stalo, pričom v izbe nevidel bicykel poškodeného a preto sa išiel pozrieť do okna na ulicu, pričom videl nejakého muža, ktorý sadal na bicykel a následne začal po ňom kričať, nech ho vráti. V tejto osobe, ktorá išla na bicykli spoznal H. C., ktorý mal oblečenú nejakú bielu bundu. Vysvetlil aj to, že bránu si musel otvoriť sám s použitím magnetického kľúča. Obžalovaného síce nevidel do tváre ale spoznal ho podľa jeho postavy. Dodal ešte, že v minulosti obžalovaný, poškodenému dvakrát ukradol bicykel, avšak tento to nenahlásil na polícii. Uvedený svedok ešte upresnil, že s 90%-tnou istotou môže potvrdiť, že to bol obžalovaný, ktorý ukradol poškodenému bicykel. Opoznal ho podľa bundy a postavy. Výpoveď uvedeného svedka je podopretá výpoveďou svedka mjr. R., ktorý pracuje na OKP a ktorý uviedol, že v súvislosti s krádežou predmetného bicykla bol vyťažovaný syn poškodeného a nejaký taxikár (svedok E.), ktorý jednoznačne uviedol s istotou, že videl z okna, že to bolo obžalovaný, ktorý mal odcudziť bicykel, pretože sa roky poznajú. Je pravdou, že obžalovaného z trestnej činnosti usvedčuje len jediný priamy dôkaz a to je výpoveď svedka C. E., pričom tento dôkaz nie je v rámci dôkazných prostriedkov osamotený, pretože výpoveď uvedeného svedka je podopretá výpoveďou svedka D. A. G.. a svedka mjr. R. a preto krajský súd zastáva názor, že takto vykonané dokazovanie vo vzťahu ku skutku po bodom 1/ postačuje na preukázanie viny páchateľa. V prípade, že by odvolací súd pripustil opak, znamenalo by to, že v prípadoch, kde okrem protichodných výpovedí jediného svedka a obžalovaného by sa vždy musela aplikovať zásada in dubio pro reo, a teda obžalovaný by musel byť vždy oslobodený spod obžaloby. Krajský súd nezastáva názor obhajoby a považuje ho za neudržateľný. Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného, má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky i právne musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe nepreukázala, že by svedok C. E. vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistila ani relevantný motív svedka na krivé obvinenie obžalovaného. V odvolaní uvádzané argumenty v tom smere, že uvedený svedok neopoznal obžalovaného na 100%, považuje krajský súd za právne irelevantné, z pohľadu toho, že tento svedok pozná obžalovaného dlhšie, pričom pokiaľ sa vyjadril v tom smere, že na 90% to bol obžalovaný, bolo tomu zrejme tak preto, že tomuto nevidel do tváre. Tento svedok ako aj poškodený, syn poškodeného, však zhodne uviedli, že obžalovaný mal v ten deň oblečenú bielu mikinu, pričom v tomto smere sa vyjadril aj svedok R., ktorý len potvrdil svojou výpoveďou tvrdenia svedkov. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/ v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na výpoveď poškodeného H. E., ktorý popísal priebeh skutku, pričom táto jeho výpoveď je podopretá výpoveďou znalkyne G.. G. R.A., D.., ktorá vylúčila, že zranenie spôsobené poškodenému bolo spôsobené inak ako to tento popísal, keďže išlo jednoznačne o bodnutie nožom. V tomto smere krajský súd považuje výpoveď svedka H. E. za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú a teda jej prisudzuje rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny obžalovaného, s použitím podporného dôkazu - znaleckého posudku. Krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu stíhaných skutkov, ani v tomto smere okresný súd nepochybil, keď právne kvalifikoval konanie obžalovaného v bode 1/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúcu okolnosť, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantne skutočnosti, krajský súd považoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby pri sadzbe od 6 mesiacov až 2 rokov a 2 mesiacov s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., t. j. pri znížení hornej hranice trestnej sadzby za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, najmä z hľadiska jeho individuálnej prevencie (výchovy páchateľa k riadnemu životu). Rovnako za dostatočnú považoval aj dĺžku skúšobnej doby vo výmere 2 rokov, pričom táto začína plynúť obžalovanému v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 veta druhá Tr. zák. dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rovnako za zákonný považoval aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov. Vzhľadom k tomu, že súd odsúdil páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol slovenským súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, ktorý sa stal právoplatným a možno na neho prihliadať - § 42 ods. 3 Tr. zák., za iný jeho trestný čin a tieto trestné činy sú vo viacčinnom súbehu, ukladá mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Keďže obžalovanému bol uložený súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 30.1.2012 sp. zn. 0T 22/2012 bolo potrebné spolu s uložením súhrnného trestu zrušiť výrok o treste citovaného trestného rozkazu, ako aj všetky ´ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, preto postupoval podľa § 319 Tr. por. a podané odvolanie obžalovaného H. C. zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.