Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/148/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010815 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512010815.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/140/2012 zo dňa 04.07.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.februára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 320 ods.1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. s použitím § 9 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa z a s t a v u j e trestné stíhanie vedené proti obžalovanému H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ž e dňa 29.04.2010 v čase asi o 19.55 h v U. po H. v smere od mestskej časti H. riadil osobné motorové vozidlo značky Mercedes 200E, ev. č. ZZ 44124 až po križovatku s cestou I/2, z H. označenej dopravnou značkou P1 ako vedľajšia cesta odbočoval v križovatke doľava v smere do R., nedal v rozpore s ustanovením § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Peugeot 307, ev. č. U., vo vlastníctve H., ktoré po hlavnej ceste ako vodič viedol poškodený W. so spolujazdcom T. po ceste označenej ako I/2 v smere do mestskej časti N., následkom čoho došlo k zrážke motorových vozidiel, vozidlo značky Peugeot bolo po zrážke vymrštené do protismernej časti vozovky, kde sa zrazilo s idúcim vozidlom značky Naewoo Nexia, ev. č. J. vo vlastníctve TG.j, ktoré viedla poškodená Z., v dôsledku zrážky poškodený W. utrpel ujmu na zdraví a to zakrvácanie a pomliaždenie mozgu, poranenia hlavy a mozgu, difúzne poškodenia axónov mozgu s prechodnou parézou štyroch končatín, pomliaždenie ľavej strany tkaniva pľúc, zlomeninu rebier IV až VII vľavo, vniknutie voľného vzduchu a voľnej krvi do ľavej dutiny pohrudnice, vdýchnutie krvi do dýchacích ciest, tržnú ranu na pravej ruke a nad ľavým okom s okoloočným opuchom, tržnú ranu na pravej temennej krajine, stav po trepanácii lebky v temennej krajine vpravo s dobou liečenia najmenej po donu 11 - 12 mesiacov, poškodená Z. utrpela ujmu na zdraví a to otras mozgu I. stupňa s pretrvávajúcimi bolesťami hlavy a únavovým syndrómom, pomliaždenie prednej steny hrudnej, pomliaždenie oboch kolenných kĺbov, pomliaždenie pravej päty, poúrazovú stresovú poruchu a sekundárny depresívny syndróm s dobou liečenia a práceneschopnosti v období od 30.04.2010 do 21.07.2010, poškodený T. utrpel ujmu na zdraví a to pomliaždenie hlavy, pomliaždenie prednej steny hrudnej a prednej steny brušnej s dobou liečenia 11 dní, l e b o ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. sa poškodené subjekty Y. a.s., I. a.s., T. a.s., G. a.s., X. a.s., W., nar. XX.XX.XXXX, Z.á, nar. XX.XX.XXX0, W., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/140/2012 zo dňa 04.07.2013 bol obžalovaný H. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1. ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.04.2010 v čase asi o 19.55 h v Bratislave po Jantárovej ulici v smere od mestskej časti Jarovce riadil osobné motorové vozidlo značky Mercedes 200E, ev. č. M. až po križovatku s cestou I/2, z Jantárovej ulice označenej dopravnou značkou P1 ako vedľajšia cesta odbočoval v križovatke doľava v smere do Petržalky, nedal v rozpore s ustanovením § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Peugeot 307, ev. č. U., vo vlastníctve H., ktoré po hlavnej ceste ako vodič viedol poškodený W. so spolujazdcom T. po ceste označenej ako I/2 v smere do mestskej časti Rusovce, následkom čoho došlo k zrážke motorových vozidiel, vozidlo značky Peugeot bolo po zrážke vymrštené do protismernej časti vozovky, kde sa zrazilo s idúcim vozidlom značky Naewoo Nexia, ev. č. J., vo vlastníctve W., ktoré viedla poškodená Z., v dôsledku zrážky poškodený W. utrpel ujmu na zdraví a to zakrvácanie a pomliaždenie mozgu, poranenia hlavy a mozgu, difúzne poškodenia axónov mozgu s prechodnou parézou štyroch končatín, pomliaždenie ľavej strany tkaniva pľúc, zlomeninu rebier IV až VII vľavo, vniknutie voľného vzduchu a voľnej krvi do ľavej dutiny pohrudnice, vdýchnutie krvi do dýchacích ciest, tržnú ranu na pravej ruke a nad ľavým okom s okoloočným opuchom, tržnú ranu na pravej temennej krajine, stav po trepanácii lebky v temennej krajine vpravo s dobou liečenia najmenej po donu 11 - 12 mesiacov, poškodená Ivana Palčeková utrpela ujmu na zdraví a to otras mozgu I. stupňa s pretrvávajúcimi bolesťami hlavy a únavovým syndrómom, pomliaždenie prednej steny hrudnej, pomliaždenie oboch kolenných kĺbov, pomliaždenie pravej päty, poúrazovú stresovú poruchu a sekundárny depresívny syndróm s dobou liečenia a práceneschopnosti v období od 30.04.2010 do 21.07.2010, poškodený T. utrpel ujmu na zdraví a to pomliaždenie hlavy, pomliaždenie prednej steny hrudnej a prednej steny brušnej s dobou liečenia 11 dní. Za to bol obžalovanému H. uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky a bol zaviazaný uhradiť poškodeným subjektom škodu. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný H. prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. V písomne podanom odvolaní obhajca obžalovaného poukázal na to, že jeho klient bol dňa 29.04.2010 na služobnej ceste ako honorárny konzul Y. republiky a to na veľvyslanectve vo T. ktoré to aj potvrdilo. Poukázal na Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, ktorý v článku 43 ods. 1 jednoznačne uvádza, že pokiaľ ide o úkony uskutočnené pri výkone konzulárnych funkcií, konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci nepodliehajú jurisdikcii súdnych a správnych orgánov prímajúceho štátu, čo potvrdzuje aj článok 71 ods. 1. Stotožňujú sa so stanoviskom predsedu výkonného výboru Klubu honorárnych konzulov v SR v ktorom sa uvádza, že honorárny konzul vykonáva svoju činnosť na celom území SR, pričom imunita sa vzťahuje aj na riadenie motorového vozidla, ktoré je spojené s výkonom jeho funkcie v súvislosti s uvedenými výkonmi. Poukazuje na ostatné stanovisko Veľvyslanectva Sýrskej arabskej republiky zo dňa 18.06.2013 v ktorom sa uvádza, že obžalovaný ako honorárny konzul bol na veľvyslanectve, kde bol požiadaný o prevoz cestovných dokladov, vízových samolepiek a iných dokladov. Takýto prevoz dokumentov je úkonom uskutočneným pri výkone konzulárnych funkcií podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2. Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Podľa § 8 ods. 1 Tr. por. pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva. V posudzovanej trestnej veci nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný v čase vzniku dopravnej nehody pôsobil ako honorárny konzul Y. republiky so sídlom v U.. Rovnako tak nebolo medzi stranami sporné, že na výkon funkcie honorárneho konzula sa vzťahujú výsady a imunity podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (publikovaný v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 32/1969). Tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú aj z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR (č. l. 68) podľa ktorého obžalovaný pôsobí na území SR ako honorárny konzul, je registrovaný na Ministerstve zahraničných vecí SR ako honorárny konzul, pričom Diplomatický protokol Ministerstva zahraničných vecí SR vystavil obžalovanému identifikačný preukaz honorárneho konzulárneho úradníka č. HK 000011, ktorý ho oprávňuje požívať výsady a imunity v zmysle medzinárodných zmlúv. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nevyhnutné, aby sa odvolací súd primárne zaoberal predbežnou otázkou, či obžalovaný je vyňatý z jurisdikcie slovenských orgánov činných v trestnom konaní a súdu a to s ohľadom na imunitu, ktorú upravuje Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, pretože v kladnom prípade by bolo trestné stíhanie obžalovaného neprípustné (§ 9 ods. 1 písm. b) Tr. por.). V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že uvedenú predbežnú otázku procesného charakteru si musí súd vyriešiť (rozhodnúť) samostatne, nakoľko nejde o otázku, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť (§ 7 ods. 2, ods. 3 Tr. por.), respektíve o tejto otázke nebolo rozhodované iným súdom, Ústavným súdom SR, Súdnym dvorom Európskej únie alebo iným štátnym orgánom, ktorých rozhodnutím by bol súd viazaný (§ 7 ods. 1 Tr. por.). Ak vznikli pochybnosti o otázke, či určitá osoba je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, musí si súd vyžiadať stanovisko od Ministerstva spravodlivosti SR (§ 8 ods. 3 Tr. por.). Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v rámci odstraňovania pochybností o tom, či konkrétna osoba je vyňatá z jurisdikcie slovenských orgánov má síce súd povinnosť požiadať príslušné ministerstvo o stanovisko, avšak týmto stanoviskom nie je viazaný pri rozhodovaní a môže dospieť aj k odlišnému právnemu záveru. Túto skutočnosť možno vyvodiť zo znenia ustanovenia § 8 ods. 3 Tr. por., ktoré nepriznáva vyžiadanému stanovisku záväznosť pre súdy (nejde teda o podobnú právnu úpravu záväznosti akú obsahuje ustanovenie § 7 ods. 1 Tr. por.), ale aj z toho, že v trestnom konaní po podaní obžaloby rozhoduje všetky otázky súvisiace s ďalším konaním súd (§ 238 ods. 2 Tr. por.). Článok 43 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (ďalej len „Viedenský dohovor“) stanovuje, že pokiaľ ide o úkony uskutočnené pri výkone konzulárnych funkcií, konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci nepodliehajú jurisdikcii súdnych a správnych orgánov príjímajúceho štátu (prijímajúcim štátom je v posudzovanom prípade Slovenská republika). Podľa článku 58 ods. 2 Viedenského dohovoru sa článok 43 vzťahuje aj na honorárnych konzulárnych úradníkov. Podľa článku 71 ods. 1 Viedenského dohovoru konzulárni úradníci, ktorí sú v prijímajúcom štáte trvalo usadení, požívajú vyňatie z jurisdikcie v súvislosti s úradnými úkonmi pri výkone ich funkcií. Z uvedených článkov Viedenského dohovoru je zrejmé, že honorárni konzulárni úradníci nepožívajú neobmedzené výsady a imunity, pričom sú vyňatí z jurisdikcie prijímajúceho štátu len v prípade, ak ide o úkony uskutočnené pri výkone konzulárnych funkci. Rozhodujúcim pre správne posúdenie vyššie uvedenej procesnej predbežnej otázky je teda výklad slovného spojenia „úkony uskutočnené pri výkone konzulárnych funkcií“ a to v spojitosti s jazdou obžalovnaného motorovým vozidlom. Orgány činné v trestnom konaní ako aj súd prvého stupňa viackrát žiadali Ministerstvo spravodlivosti SR o stanovisko v zmysle § 8 ods. 3 Tr. por. s tým, že ministerstvo sa k danej problematike vyjadrovalo v stanoviskách zo dňa 08.07.2010 a dňa 30.11.2011 tak, že riadenie motorového vozidla nepodlieha pod výsady a imunity v zmysle Viedenského dohovoru, teda podľa stanoviska ministerstva, riadenie motorového vozidla nie je možné považovať za úkony uskutočnené pri výkone konzulárnych funkcií. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na písomné vyjadrenie Veľvyslanectva Sýrskej arabskej republiky zo dňa 18.06.2013 podľa ktorého sa obžalovaný dňa 29.04.2010 (v deň dopravnej nehody) dostavil na veľvyslanectvo vo Viedni o 13.00 h a odišiel o 18.00 h. Obžalovaný sa dostavil na Veľvyslanectvo vo Viedni na základe poverenia charge d affer a to z dôvodu, aby vo svojom osobnom motorovom vozidle označenom diplomatickými značkami ZZ - 44 124 doručil cestovné doklady občanov Sýrskej arabskej republiky s trvalým pobytom na území SR u ktorých uplynula platnosť. Zároveň prevzal oficiálne samolepky (víza), ktoré sú aplikované do pasov cudzincov žiadajúcich o vstup na územie Sýrskej arabskej republiky, bola s obžalovaným prejednaná téma súvisiaca so spôsobmi poskytnutia pomoci sýrskym občanom, ktorí sa nachádzali vo väzbe v Košiciach a prediskutovaná téma zefektívnenia a prehĺbenia obchodných vzťahov medzi SR a Sýrskou arabskou republikou. Pri odchode z veľvyslanectva požiadal charge d affer obžalovaného, aby vo svojom motorovom vozidle prepravil na Konzulát v Bratislave nové cestovné doklady pre občanov Sýrskej arabskej republiky s trvalým pobytom na území SR a oficiálne samolepky (víza). Obžalovaný bol teda poveraný charge d affer Veľvyslanectva Sýrskej arabskej republiky vo Viedni prevozom spomínaných úradných dokumentov týkajúcich sa honorárneho konzulátu v Bratislave. Podľa názoru Veľvyslanectva Sýrskej arabskej republiky je prevoz úradných dokumentov medzi konzulátom vedeným honorárnym konzulom v Bratislave a Veľvyslanectvom Sýrskej arabskej republiky vo Viedni úkonom uskutočneným pri výkone konzulárnych funkcií v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že podstatným pre posúdenie daného prípadu a procesnej predbežnej otázky nie je to, či samotné riadenie (vedenie) motorového vozidla podlieha vyňatiu z jurisdikcie prijímajúceho štátu (tak ako sa k tomu vyjadrovalo ministerstvo) ale to, či prevoz dokumentov uvedených vo vyjadrení Veľvyslanectva Sýrskej arabskej republiky v motorovom vozidle medzi Veľvyslanectvom vo Viedni a Konzulátom v Bratislave na základe poverenia charge d affer Sýrskej arabskej republiky je možné podradiť pod pojem „úkon uskutočnený pri výkone konzulárnych funkcií“ v zmysle Viedenského dohovoru. Práve z tohto dôvodu sa odvolací súd opätovne obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o vydanie stanoviska k týmto okolnostiam. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 16.01.2014 uviedlo, že ministerstvo nie je príslušné riešiť otázky exeqatur udeľovaných Ministrom zahraničných vecí SR k výkonu konzulárnych funkcií v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch. Podľa článku 5 písm. d) Viedenského dohovoru konzulárne funkcie spočívajú vo vydávaní cestovných pasov a cestovných dokumentov štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu a víz alebo príslušných dokumentov osobám prajúcim si cestovať do vysielajúceho štátu. Z uvedeného článku Viedenského dohovoru možno vyvodiť, že za úkon uskutočnený pri výkone konzulárnych funkcií je nutné považovať aj prepravu (prevoz, dovoz) cestovných pasov a iných úradných dokumentov na príslušný konzulát do prijímajúceho štátu, nakoľko konzulárnu funkciu uvedenú v článku 5 písm. d) Viedenského dohovoru možno objektívne realizovať len v prípadoch ak konzulát disponuje predmetnými úradnými dokumentmi. Z tohto pohľadu je nevyhnutné považovať cestu obžalovaného motorovým vozidlom z Veľvyslanectva Sýrskej arabskej republiky vo Viedni na Konzulát do Bratislavy, pri ktorej došlo k spôsobeniu dopravnej nehody a pri ktorej sa prevážali úradné dokumenty slúžiace na realizovanie konzulárnej funkcie uvedenej v článku 5 písm. d) Viedenského dohovoru za cestu, ktorá má povahu služobnej cesty uskutočnenej v dôsledku postavenia obžalovaného ako honorárneho konzula (vedenie motorového vozidla spojené s výkonom funkcie honorárneho konzulárneho úradníka v súvislosti s úradnými úkonmi, ktoré patria do jeho kompetencie). Nešlo teda o súkromnú cestu (jazdu) obžalovaného, ktorá by nesúvisela s výkonom jeho funkcie a ktorá sama osebe nepodlieha pod výsady a imunity v zmysle Viedenského dohovoru. Odvolací súd uzatvára, že prevoz úradných dokumentov z príslušného veľvyslanectva na príslušný konzulát za účelom realizácie konzulárnej funkcie uvedenej v článku 5 písm. d) Viedenského dohovoru možno považovať za úkon uskutočnený pri výkone konzulárnych funkcií v zmysle článku 43 ods. 1 Viedenského dohovoru a preto obžalovaný ako honorárny konzul nepodlieha jurisdikcii súdnych orgánov Slovenskej republiky. Vzhľadom na imunitu, ktorú obžalovaný požíva podľa článku 43 ods. 1 Viedenského dohovoru, nie je možné obžalovaného trestnoprávne postihnúť za spôsobenie dopravnej nehody, ktorá sa stala v Bratislave dňa 29.04.2010 a trestné stíhanie musí byť v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) Tr. por. obligatórne zastavené, pretože je neprípustné viesť trestné stíhanie voči osobe, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Skutočnosť, že imunita (vyňatie z jurisdikcie) podľa článku 43 ods. 1 Viedenského dohovoru sa môže týkať aj dopravných nehôd, ktoré môžu byť spôsobené pri úkonoch uskutočňovaných pri výkone konzulárnych činností, možno vyvodiť aj zo znenia článku 43 ods. 2 písm. b) Viedenského dohovoru, podľa ktorého sa imunita (vyňatie z jurisdikcie) vyplývajúca z článku 43 ods. 1 nevzťahuje na civilnoprávne konanie začaté treťou stranou v prípade škody vzniknutej v prijímajúcom štáte z nehody spôsobenej vozidlom, loďou alebo lietadlom. Článok 43 ods. 2 Viedenského dohovoru tak predstavuje výnimku z inak všeobecne platného vyňatia z jurisdikcie prijímajúceho štátu pri úkonoch uskutočnených pri výkone konzulárnych činností, pričom táto výnimka sa týka len civilnoprávneho konania vedeného ohľadne škôd vzniknutých pri nehode vozidlom. Ak teda ide o trestnoprávne konanie, ktoré sa týka škôd (na zdraví alebo majetku) vzniknutých z nehody spôsobenej vozidlom pri úkonoch uskutočňovaných pri výkone konzulárnych funkcií, tak na takéto prípady sa plne vzťahuje článok 43 ods. 1 Viedenského dohovoru a konzulárny úradník, ktorý prípadne dopravnú nehodu spôsobil, je vyňatý z jurisdikcie prijímajúceho štátu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania, musel napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a keďže je neprípustné viesť trestné konanie voči osobám požívajúcim imunity podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, bolo povinnosťou odvolacieho súdu trestné stíhanie vedené proti obžalovanému zastaviť. V prípadoch zastavenia trestného stíhania je zároveň povinnosťou súdu odkázať poškodené subjekty na občianske súdne konanie (§ 281 ods. 3 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.