Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/636/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512202165 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512202165.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti odporcovi: S. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. U.. Č.. X, Z., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava Petržalka, so sídlom Kutlíkova ul. č. 17, Bratislava, o zaplatenie 4.093,53 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C 120-2012-119 zo dňa 26. augusta 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po ostatnej zmene návrhu na začatie konania, pripustenej uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C/120/2012-99 zo dňa 10.05.2013 právoplatným dňa 05.06.2013, voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.270,50 € s príslušenstvom bližšie špecifikovanom v predmetnom uznesení zo dňa 10.05.2013 a trov konania. (Pôvodne sa navrhovateľ návrhom na začatie konanie, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.02.2012, voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.093,53 € s príslušenstvom a trov konania.) Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že miesto pobytu odporcu je súdu neznáme, a preto mu podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka, ktorý považoval návrh navrhovateľa za premlčaný a návrh žiadal ako premlčaný zamietnuť. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, ktorú s odporcom uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s., sa odporca zaviazal splatiť banke úver 100 000,- Sk v 48 mesačných splátkach po 2 734,- Sk od 21. 4. 2006 do 21. 3. 2010. Odporca zmluvné povinnosti neplnil. Ďalej zistil, že z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 14. 2. 2011, od ktorej navrhovateľ odvodzuje jeho aktívnu legitimáciu pre toto konanie, vyplýva, že banka využila jej právo vyplývajúce z článku VI jej Všeobecných obchodných podmienok na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré sa stali súčasťou úverovej zmluvy a úver výzvou z 23. 1. 2008 k 27. 2. 2008 zosplatnila. Súd prvého stupňa preskúmavajúc splatnosť úverového dlhu z predmetnej listiny vychádzal a nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že pre nemožnosť dohľadania výzvy na zaplatenie zostatku úveru, nedošlo k jeho predčasnej zročnosti, a teda odporca bol povinný platiť splátky v úverovej zmluve. Banka identifikovala dlh odporcu, ktorý zmluvne postúpila na navrhovateľa zmluvou z 14. 2. 2011, práve listinným dokladom označenou prílohou a v nej deklarovaný právny, skutkový a účtovný stav prezentuje právo - pohľadávku, ktorá bola na navrhovateľa postúpená. Postúpenie takto identifikovanej pohľadávky bolo písomne listom z 24. 1. 2012 oznámené navrhovateľom odporcovi. Postúpená pohľadávka bola súčtom dlžnej úverovej istiny 2 461,69 €, úroku z úveru 1 113,84 €, úroku z omeškania 368,72 € a poplatkov 149,28 €. Súd prvého stupňa zastával názor, že nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere pritom patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník - ObchZ), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch ako osobitným predpisom, riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovení by sa teda malo posúdiť aj premlčanie práva. Súčasne však, keďže ide aj o zmluvu spotrebiteľskú (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa) podlieha prejednávaný zmluvný vzťah aj pod právnu úpravu ustanovení §§ 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ). Podľa § 52 ods. 2 veta prvá OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. To znamená, že citovaná právna úprava diktuje použitie Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy, ktoré sú absolútnym obchodom, ak je splnená podmienka, že jej použitie je na prospech spotrebiteľa. Právna úprava právnej skutočnosti premlčania je odlišne upravená čo do dĺžky, ale aj jej plynutia v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a beží odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 397 ObchZ je premlčacia doba štyri roky. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 OZ je na prospech odporcu ako účastníka prejednávaného zmluvného vzťahu v postavení spotrebiteľa dať prednosť režimu Občianskeho zákonníka pred režimom Obchodného zákonníka. Listinným dokladom - prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14. 2. 2011 mal súd prvého stupňa preukázané, že predčasná splatnosť úveru nastala dňom 27. 2. 2008. Trojročná premlčacia doba pri práve na plnenie žalovanej pohľadávky začala podľa súdu prvého stupňa plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda od 28. 2. 2008 a uplynula 28. 2. 2011. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Navrhovateľ si pohľadávku na súd uplatnil až 9. 2. 2012. Keďže odporca namietol premlčanie po uplynutí premlčacej doby, nemohol súd prvého stupňa navrhovateľovi právo priznať a návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko mu trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. S poukazom na ustanovenie § 103 Obč. zák., čl. VI bod 1 a čl. VII bod 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania, pričom pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z údajov uvedených na prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok - dátum zosplatnenia 27.02.2008. Následne navrhovateľ poukázal na to, že právny predchodca navrhovateľa - postupca nepreukázal a navrhovateľ ani nedisponuje žiadnym dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že zmluva bola vypovedaná, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. k ukončeniu zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že ani súd nemohol mať ukončenie zmluvy a splatnosť pohľadávky za preukázané, pričom postupca a následne navrhovateľ boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru vyplýva mesačná periodicita splátok od 21.04.2006 do 21.03.2010, pričom zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Navrhovateľ zastával názor, že pokiaľ súd nemal preukázané predčasné ukončenie zmluvy, mal nárok navrhovateľa posudzovať s poukazom na ust. § 103 Obč. zák. a navrhovateľovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia tak, ako navrhovateľ žiadal vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.04.2013, ktorým sa súd v podstate nijakým spôsobom nezaoberal, resp. nevysporiadal. V predmetnom prípade, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 09.02.2012 a splatnosť poslednej splátky bola určená ku dňu 21.03.2010 by mal navrhovateľ nárok na zaplatenie 14 splátok (splátky počnúc splátkou dňa 21.02.2009 do poslednej splátky splatnej dňa 21.03.2010) po 2.734,-Sk (90,75 €). So zamietnutím žalobného návrhu v celom rozsahu navrhovateľ nesúhlasil a z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporcovi, alternatívne ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Opatrovník odporcu sa k odvolaniu navrhovateľ sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 16.01.2014 podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním v medziach daných ust. § 153 ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že právny predchodca navrhovateľa (postupca t. j. VÚB, a.s.) a odporca uzavreli dňa 21.03.2006 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanov v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 3.319,39 € (100.000,-Sk), ktorý sa odporca zaviazal uhradiť spolu s dohodnutými úrokmi v 48. mesačných splátkach vo výške 90,75 € (2.734,-Sk), počnúc dňom 21.04.2006 do 21.03.2010. Odporca si však svoje povinnosti neplnil. Ďalej súd prvého stupňa riadne zistil a správne vyhodnotil aj to skutkové zistenie, že z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB, a.s. zo dňa 14.02.2011 (č. l. 14 spisu), od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v konaní, vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa využil právo vyplývajúce z článku VI Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám, ktoré sa stali súčasťou predmetnej úverovej zmluvy a úver výzvou zo dňa 23.01.2008 ku dňu 27.02.2008 zosplatnil. Zastávajúc názor, že navrhovateľ si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd prvého stupňa vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zák., § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zák. Vzhľadom na námietku premlčania dôvodne vznesenú opatrovníkom odporcu, pokiaľ ide o posúdenie otázky premlčania, jej dĺžky a plynutia, súd prvého stupňa rovnako správne dospel k správnemu záveru o nutnosti použitia právnej úpravy premlčania zakotvenej v Občianskom zákonníku (§ 52 ods. 2 Obč. zák, § 101 Obč. zák.). Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Rozhodnou okolnosťou pritom bola okolnosť predčasnej splatnosti úveru, ktorú súd prvého stupňa správne a dôvodne ustálil na deň 27.02.2008, a to na základe listinného dokladu - prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB, a.s., zo dňa 14.02.2011. Rovnako správne súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba pri práve na plnenie predmetnej pohľadávky začala plynúť odo dňa 28.02.2008 a uplynula dňa 28.02.2011. Nakoľko si navrhovateľ podal na súd žalobu až dňa 09.02.2012 a odporca namietol premlčanie uplatňovaného nároku navrhovateľa po uplynutí premlčacej doby, súd prvého stupňa správne nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti, a to aj s poukazom na odvolacie námietky navrhovateľa, ktoré považuje za nedôvodné. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nemohol mať splatnosť pohľadávky a ukončenie zmluvy za preukázané, pričom tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa - postupca nepreukázal a navrhovateľ ani nedisponuje žiadnym dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že zmluva bola vypovedaná, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. k ukončeniu zmluvy. Tieto tvrdenia navrhovateľa, uplatnené v jeho odvolaní, považuje odvolací súd za nepravdivé, účelové a tendenčné s cieľom privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním absolútne spoľahlivo preukázané, že k predčasnému ukončeniu predmetnej úverovej zmluvy došlo, a teda, že došlo k predčasnej splatnosti úveru, ktorá nastala dňom 27.02.2008. Podľa názoru odvolacieho súdu je nespochybniteľné, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 27.02.2008, skutočnosť ktorá jednoznačne vyplýva z dôkazov predložených samotným navrhovateľom. Primárne je táto skutočnosť zrejmá z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.02.2011, listinný doklad ktorý predložil súdu prvého stupňa sám navrhovateľ spolu s návrhom na začatie konania dňa 09.02.2012. Z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.02.2011 vyplýva identifikácia odporcu, identifikácia pohľadávky a deklarované postúpenie pohľadávky právnym predchodcom navrhovateľa na navrhovateľa, pričom je tu uvedená aj splatnosť pohľadávky, a to dňom 27.02.2008. Odstúpenie od Zmluvy v zmysle čl. VI. bodu I. OP listom zo dňa 23.01.2008 a určenie splatnosti pohľadávky ku dňu 27.02.2008 je naviac konštatované, opäť samotným navrhovateľom, v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 09.11.2012 označenom ako „špecifikácia“ (č. l. 53 spisu). Týmto podaním navrhovateľ reagoval na výzvu súdu o doručenie špecifikácie vzniku zažalovaného dlhu odporcu v časti istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania a ostatného príslušenstva a o doručenie listinného dokladu - výpovede veriteľa zmluvy o úvere a dokladu o jej doručení. Vzhľadom na tieto doklady resp. dôkazy mal aj odvolací súd jednoznačne za to, že k zosplatneniu pohľadávky došlo dňom 27.02.2008, a preto s poukazom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania zo strany opatrovníka odporcu, je záver súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku navrhovateľa správny. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.