Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/28/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512204882 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512204882.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: W.. J.. G. Ď., L.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX J., zast. BAJO LEGAL, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti odporcovi: I.. Š. I., G.., L.. XX.XX.XXXX, D. X, J., zast. JUDr. Ladislav Jonáš, advokát, Bajzova 1, 821 08 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu - zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/16/2012-187 zo dňa 11.9.2013 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/16/2012-190 zo dňa 30.9.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/16/2012-187 zo dňa 11.9.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/16/2012-190 zo dňa 30.9.2013 m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 81,46 eura z titulu náhrady trov prvostupňového konania na účet právneho zástupcu odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 29.12.2008 sa navrhovateľ domáhal určovacou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmenky č. 03102005 a následne podaním zo dňa 18.4.2013 žiadal o pripustenie zmeny petitu v tom smere, že žiadal určiť, že zmenka č. 03102005, vystavená spoločnosťou SIBA, s.r.o., dňa 30.11.2005, na sumu 510.000.000,- Sk bez protestu, v prospech odporcu, s dátumom splatnosti 30.12.2005 a miestom plnenia v Bratislave je právne neúčinná voči navrhovateľovi. Súd uvedenú zmenu petitu pripustil svojim rozhodnutím zo dňa 21.5.2013. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť SIBA, s.r.o. - dlžník navrhovateľa, vystavením vyššie opísanej zmenky v prospech odporcu zmenšila majetok, za účelom, aby sa vyhla plneniu voči navrhovateľovi. Navrhovateľ poukázal na to, že plnenie vyplývajúce z tejto zmenky je podľa jeho názoru neprimerane vysoké, a teda vzhľadom k okolnostiam nereálne. Zároveň poukázal na to, že pravdepodobne spol. SIBA, s.r.o. vystavila predmetnú zmenku dodatočne spätne. Pôvodne navrhovateľ žaloval o určenie neplatnosti zmenky aj spoločnosť SIBA, s.r.o., voči nej však návrh vzal späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení neúčinnosti zmenky a rovnako poukázal na to, že navrhovateľ nie je s ním v žiadnom vzťahu, teda namieta svoju pasívnu legitimáciu. Zároveň vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že zmenka bola vystavená novembri 2005 a žalobu navrhovateľ podal v decembri 2008. Súd v rozsudku poukázal na § 42a ods. 1 a 2, § 42b ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 80 O.s.p., preto navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno podľa súdu riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ je v konaní vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Je veriteľom dlžníka - spol. SIBA s.r.o., ktorý je zároveň aj dlžníkom odporcu (podľa notárskej zápisnice zo dňa 9.8.2006 o vyhlásení účastníka - SIBA, s.r.o. o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice), ktorý by mohol mať z predmetného právneho úkonu majetkový prospech, je teda podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka vecne pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní. V konaní bolo podľa súdu preukázané predloženým rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Cb 2/2003-372, zo dňa 13.04.2011, právoplatným dňa 21.5.2011 a 04.07.2013, ktorým bol ponechaný v platnosti zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Bratislava č.k. 8 Cb 2/2003-68 zo dňa 20.12.2005 v časti zmenkovej sumy 99.581,76 eur, úroku 6% od 27.2.1999 až do zaplatenia, že navrhovateľ mal voči spol. SIBA s.r.o. vymáhateľnú pohľadávku. Navrhovateľ súdu však nepreukázal, či po tom, čo dlžník urobil predmetný právny úkon - vystavenie zmenky v prospech odporcu na sumu 510.000.000,- Sk, zostal dlžníkovi majetok v rozsahu, z ktorého by navrhovateľ mohol alebo nemohol uspokojiť svoju pohľadávku. Posúdenie výšky a hodnoty majetku, ktorý po spornom právnom úkone dlžníkovi zostal, je podľa súdu jednou zo zákonných podmienok, ktoré musí súd skúmať skôr, než dospeje k záveru, že právny úkon je odporovateľný. Ak dlžníkovi aj po uskutočnení namietaného právneho úkonu zostane majetok, z ktorého je možné uspokojiť celú nespornú pohľadávku veriteľa, nemožno považovať takýto právny úkon dlžníka za odporovateľný. Súd tiež poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmenky, plnenie z ktorej si odporca neuplatnil voči dlžníkovi SIBA s.r.o. Ak odporca ako veriteľ uspokojoval svoje nároky od dlžníka SIBA s.r.o., tak nie titulom zmenky ale titulom notárskej zápisnice č. N 390/2006, Nz 31082/2006, NCRLs 31007/2006 zo dňa 9.8.2006. Súd tiež konštatoval, že ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu je, aby podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka bol návrh podaný do troch rokov, odkedy bol právny úkon urobený. Táto lehota tri roky je lehotou hmotnoprávnou, prekluzívnou, čo znamená, že na jej márne uplynutie musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda, aj keď jej uplynutie do podania návrhu od urobenia právneho úkonu účastníci konania nenamietajú. V danom prípade na námietku premlčania však poukázal i odporca. Navrhovateľ v tomto konaní začatom doručením žaloby dňa 29.12.2008 sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu zmenky č. 03102005, ktorá bola vystavená spoločnosťou SIBA, s.r.o. dňa 30.11.2005, na sumu 510.000.000,- Sk. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že navrhovateľ návrh podal po uplynutí trojročnej lehoty. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že by odporca v snahe ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, priznanej mu rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vo výške 99.581,76 eur, spolu so 6% úrokom od 27.2.1999 až do zaplatenia, úmyselne krátil majetok dlžníka navrhovateľa - spol. SIBA, s.r.o., rovnako nepreukázal, že majetok dlžníka sa zmenšil, a to v takom rozsahu, že uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa zo zostávajúceho majetku nie je možné. Súd návrh o určenie neúčinnosti právneho úkonu - zmenky zamietol ako nedôvodný aj s poukazom na uplynutie trojročnej premlčacej lehoty. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namieta, že súd na pojednávaní dňa 11.9.2013 zamietol vykonať dokazovanie navrhované navrhovateľom. Navrhovateľ chcel preukázať, že zmenka znižovala hodnotu majetku dlžníka navrhovateľa, spoločnosti SIBA, s.r.o. V tejto súvislosti navrhovateľ navrhoval predloženie účtovných dokladov dlžníka, a to výkaz ziskov a strát za obdobie 2005, 2006 a súvahu za obdobie 2005, 2006. Podľa navrhovateľa by z uvedených dokladov vyplynulo, že majetok dlžníka nemal takú hodnotu ako zmenková suma 510.000.000,- Sk. Až po predložení účtovných dokladov spoločnosti SIBA, s.r.o., ktoré navrhovateľ nevedel zabezpečiť, ale požadoval ich prostredníctvom súdu, by bolo podľa neho zrejmé, či dlžník mal majetok v takom rozsahu, aby uspokojil pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľ tiež chcel preukázať, že zmenka bola vystavená so spätnou platnosťou v čase, keď bol dlžníkovi, spoločnosti SIBA, s.r.o., doručený zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Bratislave č.k. 8Cb 2/03, dňa 20.12.2005. Navrhovateľ poukázal na to, že v rozsudku Krajského súdu č.k. 8Cb 2/03 zo dňa 13.4.2011 sa uvádza, že odporca v 1. rade, t.j. spoločnosť SIBA, s.r.o., prevzal zmenkový platobný rozkaz dňa 3.1.2006. Podľa názoru navrhovateľa dlžník, spoločnosť SIBA, s.r.o., až po tomto dátume začal následne uskutočňovať úkony datované so spätnou platnosťou na zmenšenie svojho majetku a znemožnenie zaplatenia uvedeného zmenkového platobného rozkazu. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľ navrhoval vypočuť konateľov spoločnosti SIBA, s.r.o. Vzhľadom na to, že súd nevykonal navrhované dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a skutkového stavu, dospel podľa navrhovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie navrhovateľa v plnom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje v plnom rozsahu za korektný, správny, právne podložený a zákonný. Súd podľa neho správne poukázal na hmotnoprávnu (prekluzívnu) lehotu na podanie návrhu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ svoj návrh podal 29 dní po lehote vyplývajúcej z § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda akékoľvek dokazovanie realizované pred súdom by bolo nadbytočné, a súd by nielen za predpokladu uplatnenia premlčania účastníkom (ako tomu bolo v tomto prípade), ale aj priamo zo zákona musel návrh zamietnuť. Navrhovateľ po zmene právneho zástupcu doplnil odôvodnenie svojho odvolania. Poukázal na to, že ak súd prvého stupňa uviedol, že odporca uspokojil svoje nároky voči dlžníkovi titulom notárskej zápisnice, v konečnom dôsledku uspokojil svoju pohľadávku zo zmenky, pretože predmetom notárskej zápisnice bolo uznanie záväzku zo zmenky. Taktiež z Dohody o urovnaní zo dňa 2.1.2006 uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou SIBA, s.r.o. vyplýva, že záväzok v hodnote 510.000.000,- Sk vznikol z nezaplatenia zmenky. Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s konštatovaním súdu, že podal návrh po uplynutí trojročnej lehoty. Uviedol, že zo samotnej skutočnosti, že na zmenke je uvedený dátum vystavenia zmenky 30.11.2005, ešte nevyplýva, že zmenka bola skutočne vystavená (právny úkon urobený) 30.11.2005. Takýto záver nie je možné podľa neho navyše konštatovať bez toho, aby mohla byť vôbec posudzovaná pravosť zmenky v súdnom konaní. Navrhovateľ poukázal aj na nezrozumiteľnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že sa nepodarilo preukázať, že by odporca v snahe ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa úmyselne krátil majetok dlžníka navrhovateľa. Takýto záver podľa navrhovateľa totiž nekorešponduje s ustanoveniami § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. V predmetnom právnom vzťahu je totiž dlžníkom spoločnosť SIBA, s.r.o. a len dlžník sa môže dopustiť uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Odporca je v tejto súvislosti osobou, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon, t.j. pasívne procesne legitimovanou osobou v zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úmysel ukrátiť veriteľa je podľa navrhovateľa potrebné skúmať vo vzťahu k dlžníkovi, nie odporcovi. Nakoniec navrhovateľ vytkol aj to, že súd opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 ako aj § 122 ods. 2 O.s.p., a to uviesť účastníkom konania, ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná, prípadne oboznámiť účastníkov s výsledkami dokazovania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 30.10.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29.12.2008 bol súdu doručený návrh, ktorým sa (po jeho vylúčení na samostatné konanie) navrhovateľ domáhal určenia, že zmenka č. 03102005 na sumu 510.000.000,- Sk, vystavená 30.11.2005 spoločnosťou SIBA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drobného 11, IČO: 36099473, so splatnosťou do 30.12.2005, je neplatný právny úkon. Na návrh navrhovateľa zo dňa 18.4.2013 súd uznesením č.k. 3CbZm 16/2012 -166 zo dňa 21.5.2013 pripustil zmenu návrhu tak, že Zmenka bez protestu na sumu 510.000.000,- Sk č. 03102005, zo dňa 30.11.2005 so splatnosťou 30.12.2005 s miestom plnenia Bratislava, Slovenská republika, splatná E. W. S..D.., G. J., B. X, XXX XX J., X. Č..Ú.. XXXXXXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej sa spoločnosť SIBA s.r.o. zaviazala na zaplatenie zo zmenky vo výške zmenkovej sumy 510.000.000,- Sk v prospech odporcu v 2. rade JUDr. Štefan Jurčo, PhD., advokát, sídlo: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava je voči navrhovateľovi neúčinná. Podľa § 42a) ods. 1 Obč. zák., veriteľ sa môže domáhať aby súd určil, že dlžníkové právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a) ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a) ods. 4 odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a: a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianského práva je zabrániť nepoctivým úkonom džníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďž zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže isť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými docháda k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmuvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyseľné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a pod. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Jedným z ďalších predpokladov odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorý sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorému sa odporuje. Z uvedeného vyplýva, že nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Jedná sa o prekluzívnu (prepadnú) lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. V danej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ podal návrh po uplynutí trojročnej lehoty podľa § 42 ods. 2 Obč. zák., pretože návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu - zmenky č. 03102005, vystavenej dňa 30.11.2005 spoločnosťou SIBA, s.r.o., bol podaný až dňa 29.12.2008. Navrhovateľ svoje tvrdenia, že zmenka bola vystavená so spätnou platnosťou v čase, keď bol dlžníkovi SIBA, s.r.o. doručený zmenkový platobný rozkaz č.k. 8Cb 2/03 zo dňa 20.12.2005, nepreukázal. Zo samotného návrhu na začatie konania, ako aj z jeho doplnenia a zmeny zo dňa 4.4.2013 je zrejmé, že spoločnosť SIBA, s.r.o. vystavila pre odporcu zmenku „bez protestu“ na sumu 510.000.000,- Sk č. 03102005 s miestom plnenia Bratislava, splatná v W., S..D.., G. J., B. X, J. X. Č..Ú.. XXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ v návrhu a doplnení nespochybňoval dátum vystavenia zmenky, namietal len, že nebola vystavená v súlade s riadnym záväzkovým vzťahom, že vypísaná suma nepredstavuje adekvátne protiplnenie na strane odporcu a že jednoznačne bola vystavená za účelom zmenšenia hodnoty majetku SIBA, s.r.o., čim sa znemožnilo uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi SIBA, s.r.o. Zo zápisnice z pojednávania pred prvostupňovým súdom taktiež vyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že „Myslím si, že právny úkon vystavenia predmetnej zmenky bol urobený dodatočne spätne, túto skutočnosť však neviem preukázať.“ Odvolací súd preto dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový súd, že zmenka bola vystavená 30.11.2005 a návrh na určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu bol podaný na súd až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, preto nárok na odporovanie zanikol. Z uvedených dôvodov sú ďalšie dôvody odvolania, týkajúce sa preukazovania hodnoty majetku dlžníka (SIBA, s.r.o.) právne irelevantné. Odvolací súd zároveň neprihliadol na „Doplnenie argumentácie k odôvodneniu odvolania“ zo dňa 4.4.2014, podané novým právnym zástupcom navrhovateľa, týkajúce sa namietania nesplnenia procesnej povinnosti súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., pretože v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu vo výške 41.158,- eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške odmeny za úkon zhodnej, ako bolo priznané prvostupňovým súdom. Odvolací súd však požadované trovy odvolacieho konania krátil, pretože podľa názoru odvolacieho súdu pri určení výšky odmeny za úkon právnej služby nemožno vychádzať zo zmenky znejúcej na sumu 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eura). Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu - zmenky, a nie samotné plnenie zo zmenky, preto nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch, a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy odvolacieho konania teda odporcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena 60,07 eura (§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 81,46 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu. 2. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 41.158,- eur z titulu náhrady trov konania k rukám JUDr. Ladislava Jonáša, AK - Bajzova 1, Bratislava, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, E. E. D., S..D.. V odôvodnení súd uviedol, že návrh navrhovateľa zo dňa 29.12.2008 o určenie, že zmenka č. 03102005, vystavená spoločnosťou SIBA, s.r.o. dňa 30.11.2005 na sumu 510.000.000,- Sk bez protestu, v prospech odporcu, s dátumom splatnosti 30.12.2005 a miestom plnenia v Bratislave, je právne neúčinná voči navrhovateľovi, zamietol. Odporca na pojednávaní dňa 11.09.2013 si voči navrhovateľovi uplatnil náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, ktorých výšku špecifikoval písomne súdu. Náhradu trov právneho zastúpenia si uplatnil za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci a príprava 20.10.2012, písomné vyjadrenie k návrhu 23.10.2012 a konzultácia s odporcom 10.09.2013) po 34.283,89 eur/úkon a dvakrát paušál po 7,81 eur, plus DPH, spolu v sume 82.300,08 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Podľa súdu je nesporné, že právny zástupca odporcu vec prevzal podľa plnej moci dňa 10.9.2013. Vyjadrenie k návrhu zo dňa 23.10.2012 bolo vyhotovené rok pred udelením plnomocenstva advokátovi. Vzhľadom k tomu, že v čase úkonu nebol odporca zastúpený, ako i s poukazom na to, že odporca je sám advokátom a nejedná sa o úkon v časovej súvislosti s právnym zastúpením, súd rozhodol, že tento úkon nie je úkonom právnej služby a nepriznal zaň odmenu právnemu zástupcovi odporcu. Rovnako súd nepriznal odmenu za úkon - konzultácia s odporcom zo dňa 10.09.2013, nakoľko tento úkon nebol odporcom ničím preukázaný. Súd uviedol, že pri určení výšky hodnoty úkonu vychádzal z hodnoty predmetu sporu, a to zmenky znejúcej na sumu 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eur). Na základe uvedeného odporcovi patrí podľa súdu náhrada za odmenu advokátovi za jeden úkon právnej služby - prevzatie veci a prípravu zastúpenia zo dňa 10.9.2013, a to vo výške 34.290,53 eur, ako aj paušálna náhrada výdavkov vo výške 7,81 eur, čo je spolu (po zvýšení o DPH) 41.158,- eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to samostatným uznesením vzhľadom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta tretia O.s.p. ako i ust. § 151 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporca mal vo veci samej plný úspech. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že aj jeden úkon právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia zo dňa 10.9.2013, ktorý priznal súd odporcovi, nie je úkon, u ktorého by mohol odporca preukázať, že takýto úkon bol zo strany advokáta vykonaný. O nepravdepodobnosti vykonania takéhoto úkonu svedčí podľa navrhovateľa aj skutočnosť, že právny zástupca sa nedostavil na pojednávanie, kde by odprezentoval svoju prípravu právneho zastúpenia. Navrhovateľ tiež namietol určenie výšky hodnoty právneho úkonu, kde súd vychádzal z hodnoty predmetného sporu, a to zmenky znejúcej na sumu 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eur). Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 9/2009, v ktorom sa uvádza, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti), a teda podaným návrhom navrhovateľa sa nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým uznesením v časti priznania náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi za jeden úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia zo dňa 10.9.2013, nestotožňuje sa však s výškou odmeny za úkon právnej služby. Pri určení výšky odmeny za úkon právnej služby nemožno vychádzať zo zmenky znejúcej na sumu 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 eura). Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu - zmenky, a nie samotné plnenie zo zmenky, preto nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch, a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V tejto časti je teda odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu dôvodné. Nedôvodné je však v časti, kde navrhovateľ napadol priznanie náhrady trov aj za jeden úkon právnej služby. Prevzatie veci a príprava zastúpenia sú jednoznačne preukázané plnomocenstvom založeným v spise zo dňa 10.9.2013. Tvrdenia navrhovateľa v tomto smere sú iba dohadmi a to, že sa právny zástupca odporcu po udelení plnomocenstva nedostavil na pojednávanie dňa 11.9.2013, kde by odprezentoval svoju prípravu právneho zastúpenia, predsa nijako nepreukazuje, že k príprave právneho zastúpenia nedošlo. Trovy prvostupňového konania teda odporcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia - odmena 60,07 eura (§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 81,46 eura. Odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.