Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/26/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512204896 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512204896.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa BPT LEASING, a.s., Bratislava, Drieňová 34, IČO: 31 357 814, práv. zast. Mgr. Martinom Šárnikom, advokátom, AK - Západný rad 39, Bratislava, proti odporcovi H. P., F.. XX.X.XXXX, T. Na R. XXXX/X, T., o zaplatenie 3.269,44 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 24/2013-93 zo dňa 22.5.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 24/2013-93 zo dňa 22.5.2013 vo veci samej potvrdzuje a vo výroku o trovách konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov konania o námietkach navrhovateľa sumu 283,57 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku . Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa 82,08EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 160/2012-12 zo dňa 4.12.2012 a navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ originálom zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 28. januára 2009 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť mu bez protestu zmenkovú sumu. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka a nebol v nej vyplnený dátum splatnosti a zmenková suma. Navrhovateľ chýbajúce údaje do zmenky doplnil, zmenkovú sumu 3.269,44 EUR a dátum splatnosti 5. február 2012 a na základe tejto zmenky si svoj nárok uplatnil. Súd prvého stupňa po preskúmaní zmenky zistil, že zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti, takže je platná, navrhovateľ ju súdu predložil v prvopise a o jej pravosti nebol dôvod pochybovať, a preto vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o návrhu navrhovateľa rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Súd prvého stupňa k námietke odporcu o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na prejednanie predmetnej zmenkovej veci s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, uviedol, že na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov príslušný pre obvod Krajského súdu v Bratislave Okresný súd Bratislava V. Ďalšie námietky vychádzajúce z mimozmenkových vzťahov, založených leasingovou zmluvou súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania síce nie je plnenie z tejto zmluvy, ale záväzky odporcu z nej boli zmenkou zabezpečené, preto má odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona právo vznášať proti navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky aj kauzálne námietky. Zaťažuje ho však povinnosť preukázať skutočnosti, tvrdené v námietkach. Odporca tvrdil, že zmenková suma nezodpovedá výške jeho záväzkov z kauzálneho vzťahu, keďže nevie či navrhovateľ zohľadnil sumu získanú z predaja predmetu leasingu a zároveň poukázal na to, predmetné motorové vozidlo po jeho odobratí bolo predané pod cenu. Z dôkazov, predložených navrhovateľom, súd zistil, že leasingová zmluva bola predčasne ukončená 15.2.2011 pre neplatenie leasingových splátok. Podľa protokolu o konečnom vyúčtovaní pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy z 9.11.2011 bola v prospech odporcu zohľadnená akontácia 500,- EUR. Navrhovateľ poveril vymáhaním dlžnej sumy bezpečnostnú agentúru ROJALIS, s.r.o., ktorá predmet leasingu odobrala odporcovi dňa 4.4.2011 a následne navrhovateľ ponúkol auto na predaj za cenu stanovenú znalcom vo výške 1.548,- EUR s DPH, ale pre nezáujem o kúpu bola cena postupne znižovaná a k predaju došlo až 6.10.2011 za sumu 500,- EUR. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca nepredložil žiadne dôkazy, preukazujúce skutočnosť, že navrhovateľ predmet leasingu predal pod cenu. Výšku ceny, za ktorú navrhovateľ motorové vozidlo predal, ovplyvnil nízky dopyt po jazdených autách v danom čase a mieste. Vecou odporcu bolo preukázať, že mal navrhovateľ reálnu možnosť predmet leasingu predať za vyššiu cenu, odporca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Odporca ničím nepreukázal ani tvrdenie, že navrhovateľ nezohľadnil akontáciu a uhradené leasingové splátky, navyše z finančného vyúčtovania leasingovej zmluvy vyplýva, že k započítaniu týchto platieb došlo. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že požiadavka odporcu aby navrhovateľ sám preukazoval správnosť a výšku zmenkovej sumy je v rozpore so zákonom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a že včas uplatnené námietky odporcu nie sú dôvodné. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže sa odporcovi nepodarilo preukázať, že by z dôvodov uvedených v námietkach jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu a o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.,no ich náhradu nepriznal v spore úspešnému navrhovateľovi, nakoľko si ju neuplatnil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý výrok zmeniť a zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľa v sume 814,96 EUR a uložiť mu povinnosť zaplatiť tiež trovy odvolacieho konania v sume 82,08 EUR. Uviedol, že súd prvého stupňa mu náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že si ich neuplatnil. Uviedol, že toto konštatovanie súdu prvého stupňa je v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania uplatnil či už v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo v námietkovom konaní podaním zo dňa 22.5.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.5.2013. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že predmet leasingu - auto malo v čase jeho odobratia cenu 4.000,- EUR. Nie je totiž podľa jeho názoru možné, aby malo auto v januári 2009 hodnotu 8.630,- EUR a za dva roky len hodnotu 1.548,- EUR. Uviedol, že v tom období síce klesla cena na trhu s autami, ale jednalo sa o autá nové a nejazdené, a tak nie je možné, že by bolo nutné znížiť cenu auta na 500,- EUR. Odporca je preto toho názoru, že navrhovateľ sa na jeho úkor obohatil. Uviedol, že nepovažuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý nenariadil znalecké dokazovanie ohľadom ceny auta a dôkazným bremenom zaťažil odporcu, ktorý cenu, za ktorú bolo auto odpredané, namietal. Taktiež poukázal na skutočnosť, že nemal inú možnosť, ako podpísať navrhovateľovi blankozmenku, keď chcel aby mu bol úver poskytnutý, no navrhovateľ jeho situáciu zneužil a vyplnil na nej neopodstatnenú sumu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny čo do výroku vo veci samej a v časti výroku o trovách konania považuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné, keďže súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil čo do výroku vo veci samej. K odvolaniu odporcu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje tzv. prejednacia zásada. V rámci tejto prejednacej zásady má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenej v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v zmenke má navrhovateľ povinnosť tvrdenia a zároveň dôkaznú povinnosť v tom, že súdu predloží originál vyplnenej zmenky. Keďže odporca výšku ceny leasingu, a teda sumy vyplnenej na zmenke spochybnil, čo do jej výšky v kauzálnej námietke, je tento povinný svoje tvrdenie podložiť určitým dôkazným prostriedkom, ktorý by súdu preukázal jeho tvrdenie a vyvrátil tvrdenie navrhovateľa, čo sa však v tomto prípade nestalo. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 Os.p. ako správny potvrdil. V časti trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na náhradu trov námietkového konania navrhovateľa sumu 283,58 EUR. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne zmenil, a to s ohľadom na vyúčtovanie trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 814,96 EUR, ktoré navrhovateľ súdu prvého stupňa predložil 23.5.2013. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi trovy konania v uplatnenej výške, nakoľko odmena za prevzatie veci, podanie návrhu, a k týmto úkonom, prislúchajúci režijný paušál a DPH ako i súdny poplatok za návrh už boli navrhovateľovi priznané v zmenkovom platobnom rozkaze. Odvolací súd preto na základe písomného vyúčtovania trov konania priznal navrhovateľovi podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. 121,17 EUR za vyjadrenie k námietkam zo dňa 16.4.2013 spolu s režijným paušálom v sume 7,63 EUR a za účasť na pojednávaní konanom 22.5.2013 sumu 121,17 EUR spolu s režijným paušálom v sume 7,81 EUR + 20 % DPH. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti o trovách konania zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 82,08 EUR za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania ohľadom trov konania zo dňa 6.6.2013 v sume 60,59 EUR spolu s režijným paušálom 7,81 EUR + 20 % DPH (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.