Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/556/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512205892 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512205892.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v G. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. O. O., nar. X.X.XXXX, bytom J. H. XXXX, O. X., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti odporcovi: STEVAN, spol. s r.o., so sídlom Kremnická 18, Bratislava, IČO: 31 333 460, zastúpenému advokátskou kanceláriou ACCEPTUM, s.r.o., Záhradnícka 36, Bratislava, IČO: 36 863 459, o zaplatenie 310,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 25.6.2013, č.k. 5C/45/2012-101, a proti uzneseniu zo dňa 8.7.2013, č.k. 5C/45/2012-100, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 25.6.2013, č.k. 5C/45/2012-101 v napadnutej časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 310,- eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 18.10.2011 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . Výrok rozsudku týkajúci sa náhrady trov konania m e n í tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 290,27 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 39,25 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Odvolací súd uznesenie zo dňa 8.7.2013 č.k. 5C/45/2012-100 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K bodu I.: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 310,- eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 18.10.2011 do zaplatenia, a k rukám jej právneho zástupcu nahradiť trovy právneho zastúpenia 351,92 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 9.6.2010 bola medzi odporcom v zastúpení obchodného zástupcu CK Majáčik, s.r.o. a ňou ako zákonnou zástupkyňou v tom čase neplnoletého syna E. O., uzavretá zmluva o obstaraní zájazdu - detský tábor s názvom „Pohodička pod palmami“ v termíne od 27.7.2010 do 5.8.2010. Cenu zájazdu 370,- eur uhradila jednorazovo 15.6.2010 vkladom na účet CK Majáčik, s.r.o.. O žiadnych problémoch CK Majáčik, s.r.o. netušila, nemala ani dôvod ich zisťovať, lebo 20.7.2010 jej e-mailom prišli organizačné pokyny k zájazdu. Až dva dni pred odchodom sa od matky iného účastníka dozvedela, že CK Majáčik, s.r.o. neodviedla odporcovi peniaze a deti asi na zájazd nebudú môcť ísť. Informácie si overovala u konateľky CK Majáčik, s.r.o., ktorá priznala, že sú určité ťažkosti, ale ich rieši. Oslovila aj konateľa odporcu, ktorý potvrdil, že peniaze nedostal a bez zaplatenia jej syna na zájazd nezoberie, ale vec ešte rieši s konateľkou CK Majáčik, s.r.o. N. I.. Potom už žiadnu inú informáciu nedostala. V deň nástupu na zájazd, po príchode na miesto odjazdu, odporca nemienil umožniť jej synovi účasť na zájazde s odôvodnením, že CK Majáčik, s.r.o. neoznámila o ňom ako o účastníkovi zájazdu údaje a neposlala mu peniaze za zájazd. V dôsledku toho zmluva o obstaraní zájazdu nevznikla. Pod hrozbou, že sa jej syn nebude môcť zájazdu zúčastniť, bola nútená tesne pred odchodom uzatvoriť s odporcom druhú zmluvu o obstaraní zájazdu s totožným predmetom plnenia a opäť zaplatiť cenu zájazdu, tentoraz 310,- eur. Postup odporcu považuje za neoprávnený. Prvá zmluva, ktorú s ním prostredníctvom obchodného zástupcu uzavrela dňa 9.6.2010, je platná, a na jej základe odporca aj poskytol dohodnuté plnenie. Druhú zmluvu bola nútená podpísať pod vyhrážkou odporcu, a pri jej uzatváraní nekonala slobodne. Zmluva je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi a pre nemožnosť plnenia, keďže to isté plnenie už bolo dohodnuté v prvej zmluve. Odporca prijatím sumy 310,- eur na základe neplatnej zmluvy získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. V konaní sa odporca bránil tým, že navrhovateľke poskytol služby na základe zmluvy o zájazde, ktorú uzavreli dňa 27.7.2010. Prijatím sumy 310,- eur na jej úkor sa neobohatil, a preto žiadal návrh zamietnuť. Za neplatnú považuje prvú zmluvu, ktorú navrhovateľka uzavrela dňa 9.6.2010 s jeho obchodným zástupcom CK Majáčik, s.r.o., keďže pri jej uzatváraní obchodný zástupca postupoval zjavne v úmysle obohatiť sa, a teda úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi. Podľa zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 17.2.2010 bola CK Majáčik, s.r.o. povinná sa pred objednaním zájazdu informovať o voľných miestach, rezervovať príslušné miesto pre konkrétneho objednávateľa, do 24 hodín od rezervácie alebo od uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu odoslať mu faxom záväznú zmluvu o obstaraní zájazdu so všetkými údajmi o klientovi (objednávateľovi) a súčasne zmluvu (jej kópiu) doručiť aj poštou na jeho adresu. Ani jednu z týchto povinností CK Majáčik, s.r.o. nedodržala, aj keď musela vedieť, že inak ku plneniu zo zmluvy nemôže dôjsť. Nepreviedla mu ani peňažné prostriedky získané platbami od objednávateľa. V dôsledku toho nemal absolútne žiadnu možnosť plniť predmet zmluvy, nedisponoval žiadnou relevantnou informáciou, potrebnou pre poskytnutie služby (nehovoriac o finančných prostriedkoch). Telefonoval so všetkými, o ktorých od konateľky CK Majáčik, s.r.o. vedel, že mali pobyt rezervovaný, a od ktorých peniaze neprišli. Oznámil im, že je zájazd CK Majáčik zrušený. Keď sa mu ozvala navrhovateľka, odporučil jej, aby si peniaze pýtala od CK Majáčik, s.r.o. a upozornil ju, že jej dieťa nevezme na zájazd pokiaľ mu za pobyt nezaplatí. Novú zmluvu ju nenútil uzavrieť, zmluvu chcela uzavrieť navrhovateľka, aby jej dieťa mohlo ísť na zájazd. Preto žiadal návrh zamietnuť. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že CK Majáčik, s.r.o. a odporca uzavreli dňa 17.2.2010 zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorou sa CK Majáčik, s.r.o. ako partner zaviazala vykonávať pre odporcu obchodnú a propagačnú činnosť, smerujúcu k uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdov a služieb cestovného ruchu organizovaných, ponúkaných a predávaných odporcom s tým, že pri prejednávaní zmlúv koná v mene odporcu a je oprávnená k podpisovaniu príslušných zmlúv o obstaraní zájazdu. K tomu ju odporca v poslednej vete čl. I. zmluvy splnomocnil. CK Majáčik, s.r.o. ako obchodný zástupca uzavrela dňa 9.6.2010 v mene odporcu ako obstarávateľa s navrhovateľkou zmluvu o obstaraní zájazdu č. XX XX XX, rezerv. číslo XXXX. Cestujúcim bol E. O.. Zájazd je v zmluve označený názvom Pohodička pod palmami v Y., miesto pobytu N. G. del Y., ubytovanie V. N., termín 27.7. - 5.8.2010, plná penzia, doprava autobusová. Cena zájazdu je uvedená vo výške 370,- eur, a táto bola zaplatená dňa 15.6.2010. Dôkazom o tom, že CK Majáčik uzavretie zmluvy odporcovi riadne nahlásila, je proforma faktúra č.XX.X.XXXX. ktorú odporca vystavil dňa 21.6.2010. Cenu za služby 370,- eur mala CK Majáčik, s.r.o. podľa proforma faktúry uhradiť odporcovi ihneď. V konaní nebolo sporné, že CK Majáčik, s.r.o. túto povinnosť nesplnila. Prečo peniaze odporcovi neodviedla, zdôvodnila konateľka CK Majáčik N. I. pri výsluchu na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV dňa 19.6.2012 tým, že v roku 2010 nastal prudký, doslova likvidačný pokles záujemcov o letné tábory, a prijaté prostriedky bola nútená použiť na chod cestovnej kancelárie. Súčasne uviedla, že pred nástupom týchto detí na zájazd sa s konateľom odporcu osobne stretla a navrhla mu spôsob vyporiadania dlžnej sumy, na čo on nepristúpil. Z výpovedí účastníkov konania mal súd za zistené, že odporca cca dva dni pred termínom zájazdu upozornil navrhovateľku, že neumožní jej synovi sa pobytu zúčastniť, pokiaľ cenu zájazdu nezaplatí priamo jemu. Dňa 27.7.2010, bezprostredne pred odchodom, bola medzi navrhovateľkou a odporcom uzavretá ďalšia zmluva o obstaraní zájazdu č. Ta/XXXXXX s miestom pobytu Y., N. G. del Y. v termíne od 27.7.2010 do 5.8.2010, ubytovanie N.. Obstarávateľom aj obchodným zástupcom bol podľa zmluvy odporca, objednávateľom E. O., narodený XX.X.XXXX. Zaplatenie ceny zájazdu 310,- eur potvrdil odporca príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 27.7.2010. O obstaraní zájazdu v Y., N. G. del Y., v termíne od 27.7.2010 do 5.8.2010 s ubytovaním N., ktorého sa mal zúčastniť E. O., tak boli uzavreté dve zmluvy. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 741a <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523741a'&ucin-k-dni='31. 3.2015'>, § 741g ods. 1, § 39, § 457, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj § 3 ods. 2 písm. d) zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Konštatoval, že zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010, ktorú sprostredkovala pre odporcu CK Majáčik, s.r.o. ako obchodný zástupca odporcu a v jeho mene zmluvu podpísala, bola uzavretá platne, nezanikla odstúpením, nebola zrušená ani vypovedaná, a preto zaväzovala obe strany. Súd zdôraznil, že nedodržanie zmluvne dohodnutého, resp. zaužívaného postupu vo vzájomných vzťahoch medzi odporcom a jeho obchodným zástupcom, nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť riadne uzavretej zmluvy o obstaraní zájazdu. Zlyhanie obchodného zástupcu, ktorý prijatú cenu zájazdu neodviedol odporcovi, nie je preto možné pričítať na ťarchu navrhovateľky. Odporca dňa 21.6.2010 vystavil pre CK Majáčik proforma faktúru, ktorej zaslanie sa podľa bodu 6. Techniky predaja produktov CK STEVAN s.r.o. považuje za záväzné potvrdenie objednávky zo strany CK STEVAN. Odporca vedel, že zmluva o obstaraní zájazdu bola s navrhovateľkou uzavretá. Bolo preto na ňom, aby si u svojho obchodného partnera overil, či cena zájazdu bola zaplatená, keďže za plnenie zmluvy zodpovedal on. Navrhovateľka povinnosti zo zmluvy neporušila a odporca nebol oprávnený odmietnuť splniť záväzok zo zmluvy len preto, že mu jeho obchodný partner nepoukázal 370,- eur, ktoré navrhovateľka za zájazd zaplatila. Odporca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď pri nástupe na zájazd dňa 27.7.2010 odmietol umožniťO., aby sa zájazdu zúčastnil, pokiaľ navrhovateľka priamo jemu nezaplatí cenu zájazdu a neuzavrie novú zmluvu. Navrhovateľka sa tým dostala do nevýhodného postavenia. Ak chcela, aby jej synovi bola poskytnutá platne dojednaná služba, neostávalo jej nič iné, než uzavrieť ďalšiu zmluvu o obstaraní toho istého zájazdu a znovu za zájazd zaplatiť. Súd preto dospel k záveru, že takto uzavretá zmluva dňa 27.7.2010 je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná. Navrhovateľka na základe zmluvy zo dňa 27.7.2010 od odporcu žiadne plnenie nedostala, resp. umožnením pobytu E. O. na zájazde odporca splnil len svoj skorší zmluvný záväzok. Pretože odporca na základe neplatnej zmluvy prijal od navrhovateľky 310,- eur, je povinný jej túto sumu vrátiť. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel s tým, že navrhovateľke priznal aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy od 18.10.2011, kedy sa odporca dostal s vrátením peňažného dlhu do omeškania. Pretože navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala priznať jej úrok z omeškania už od 28.7.2010, súd vo zvyšku, t.j. úrok za obdobie od 28.7.2010 do 17.10.2011, jej návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Vzhľadom na nepatrný neúspech v konaní priznal navrhovateľke plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, v akej ich vyčíslil jej právny zástupca za 9 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia 9.9.2011, spísanie návrhu na začatie súdneho konania 21.3.2012, vyjadrenie z 10.10.2012 k odporu, účasť na pojednávaniach 15.10.2012, 3.12.2012, 18.2.2013, 30.4.2013 a 25.6.2013, písomné vyjadrenie z 20.6.2013 vo veci samej). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 310,- eur priznal tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 24,90 eur, paušálnu náhradu výdavkov za úkon z roku 2011 vo výške 7,41 eur, za 4 úkony z roku 2012 po 7,63 eur a za 4 úkony z roku 2013 po 7,81 eur, pričom súčet odmeny a náhrady, spolu 293,27 eur, sa zvýšil o sumu 58,65 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Proti tomuto rozsudku (zjavne len v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvá na tvrdení, že zmluva 1 (zo dňa 9.6.2010 - poznámka odvolacieho súdu) je z dôvodu rozporu s dobrými mravmi neplatným právnym úkonom a v súvislosti s touto skutočnosťou odporca nemohol mať vedomosť o tom, že navrhovateľka, respektíve jej syn, má byť účastníkom zájazdu. Opätovne poukázal na dlhoročnú prax systému rezervácii medzi odporcom a spoločnosťou CK Majáčik s.r.o., ktorá spočívala v tom, že po uzavretí zmluvy o obstaraní zájazdu prostredníctvom zástupcu odporcu (okrem iných aj CK Majáčik s.r.o.), zaslal tento zástupca odporcovi údaje o klientovi a po tom, ako odporca zarezervoval pre klienta zájazd a vystavil zástupcovi proforma faktúru, previedol zástupca peňažné prostriedky inkasované od klienta odporcovi. V prípade, že do 5 dní od vystavenia proforma faktúry zástupca nepreviedol peňažné prostriedky odporcovi, rezervácia daného klienta zanikla. Mechanizmus vzniku a zániku rezervácie konateľka spoločnosti CK Majáčik s.r.o. poznala a dlhoročne dodržiavala. Musela si byť preto vedomá následku vyplývajúceho z neprevedenia prostriedkov inkasovaných od navrhovateľky odporcovi. To, že si konateľka spoločnosti CK Majáčik s.r.o. bola plne vedomá týchto následkov, potvrdzuje aj skutočnosť, že deň pred odchodom na zájazd oznámila klientom, s ktorými uzavrela zmluvu (vrátane navrhovateľky), že zájazd je zrušený. Konateľka CK Majáčik s.r.o. od počiatku - odo dňa podpisu zmluvy 1, konala s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na úkor odporcu. V čase podpisu vedela o úpadku spoločnosti CK Majáčik s.r.o., a práve preto si ponechala peňažné prostriedky odporcu inkasované od klientov a použila ich ako majetok spoločnosti CK Majáčik s.r.o.. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že konateľka pri podpise zmluvy 1 o obstaraní zájazdu s navrhovateľkou konala nad rámec splnomocnenia udeleného zmluvou o spolupráci s odporcom zo dňa 17.2.2010. Keďže odporca sa o tomto konaní konateľky spoločnosti CK Majáčik s.r.o. dozvedel v telefonickom rozhovore s navrhovateľkou len niekoľko dní pred odchodom na zájazd, bezodkladne navrhovateľke oznámil, že takýto úkon konateľky CK Majáčik s.r.o. neschválil. Navrhovateľka od oboznámenia odporcom v telefonickom rozhovore tesne pred plánovaným odchodom na zájazd, si bola plne vedomá neplatnosti zmluvy 1, o čom svedčí aj jej postup pri uplatňovaní nárokov zo vzniknutej situácie. Svoje nároky sa najprv rozhodla uplatniť v poisťovni, v ktorej bola v predmetnom čase poistená spoločnosť CK Majáčik s.r.o.. Proti konateľke uvedenej spoločnosti podala aj trestné oznámenie pre prečin podvodu, v ktorom si ako poškodená zároveň uplatnila aj náhradu škody, a toto konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Keďže navrhovateľka bola v prípade uplatnenia nároku v poisťovni neúspešná, rozhodla sa uplatniť svoje nároky voči odporcovi. Právo navrhovateľky uplatniť si nároky v zmysle § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo v prekluzívnej lehote troch mesiacov od skončenia predmetného zájazdu. Odporca nesúhlasí so záverom súdu, že konal v rozpore s dobrými mravmi, keď si od navrhovateľky vynútil uzavretie ďalšej zmluvy dňa 27.7.2010 s totožným predmetom plnenia. Vzhľadom na trvajúci záujem navrhovateľky vyslať syna na zájazd, jej odporca ponúkol možnosť takejto účasti zo svojich rezervných kapacít, pričom navrhovateľku upozornil, že na tento účel musia obe strany uzavrieť platnú zmluvu o obstaraní zájazdu, z čoho vyplýva povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. S ohľadom na okolnosti jej ponúkol aj zľavu z ceny zájazdu. Navrhovateľka bez akéhokoľvek nátlaku a plne slobodne uzavrela s odporcom platnú zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 27.7.2010. Odporca má za to, že na základe zmluvy 1 plnenie vo forme zájazdu syna navrhovateľky neposkytol. Toto plnenie poskytoval odporca až na základe zmluvy 2, ktorej uzavretiu nebránili žiadne zákonné ani iné prekážky, a ktorá bola uzavretá platne a účinne. Navrhovateľka zaplatila za toto plnenie kúpnu cenu, a teda odporca nemohol žiadnym spôsobom nadobudnúť bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky. Odporca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny aj v časti určenia začiatku plynutia doby omeškania s plnením peňažného dlhu. Prípadná neplatnosť zmluvy 2 môže byť určená za daných skutkových i právnych okolností až právoplatným rozhodnutím súdu. Až do dňa takéhoto právoplatného rozhodnutia nemôže dôjsť k omeškaniu odporcu s platením prípadného peňažného dlhu voči navrhovateľke, a teda k vzniku nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Odporca vo svojom odvolaní namietol aj výšku priznanej náhrady trov konania s tým, že súd nedostatočne skúmal účelnosť jednotlivých úkonov uvedených vo vyčíslení právneho zástupcu navrhovateľky, príp. ich súlad s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za vyslovene neúčelný úkon považuje najmä vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 20.6.2013, pretože právny zástupca navrhovateľky sa v ňom 5 dní pred termínom pojednávania dňa 25.6.2013 vyjadril ku skutočnostiam, ku ktorým sa už vyjadril na pojednávaní dňa 30.4.2013, a ku ktorým mal dostatočný priestor vyjadriť sa na pojednávaní dňa 25.6.2013. Rovnako nesprávne súd posúdil i odmenu za účasť na odročenom pojednávaní dňa 3.12.2012. Na tento termín pojednávania sa nemohol dostaviť právny zástupca odporcu, pričom súd nerozhodol o tom, že bude vo veci pojednávať bez jeho prítomnosti, a bez akéhokoľvek prejednania veci toto pojednávanie odročil na deň 18.2.2013. Preto za účasť na termíne pojednávania dňa 3.12.2013 patrí právnemu zástupcovi odmena najviac vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania. Alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa voči zamietajúcej časti rozsudku neodvolala a k odvolaniu odporcu zaujala písomné stanovisko prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie odporcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné, a to tak zo skutkových, ako aj právnych dôvodov. Poukázala na to, že odporca o údajnej zaužívanej praxi medzi odporcom ak CK Majáčik s.r.o. nielen nepredložil žiaden dôkaz, ale ich vzťah bol v plnom rozsahu upravený písomnou zmluvou. Preto údajná prax v danom zmluvnom vzťahu nemala žiadne miesto. Zmluva o obchodnej spolupráci výslovne upravuje postup pri rezervácii a uzatváraní zmlúv o obstaraní zájazdu, keď záväzným potvrdením objednávky je odporcom v skutočnosti zaslaná proforma faktúra na celkovú sumu doposiaľ objednaných služieb. Vystavením proforma faktúry č. J. zo dňa XX.X.XXXX došlo k záväznému potvrdeniu objednávky odporcom, čím potvrdil aj prijatie všetkých údajov o klientovi. Navyše zmluva o obchodnej spolupráci rieši situáciu, keď nedôjde k úhrade objednaných služieb obchodným zástupcom tak, že v takomto prípade je obchodný zástupca povinný uhradiť odporcovi zmluvnú pokutu. Žiadne zrušenie rezervácie nie je zmluvne dohodnuté, teda ani možné. Odporca taktiež nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom svoje tvrdenie, že konateľka spoločnosti CK Majáčik s.r.o. už pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu dňa 9.6.2010 konala s úmyslom obohatiť sa na úkor odporcu. Takýto úmysel nebol nikdy preukázaný, a uvedené skutočnosti nie sú zrejmé ani z výpovede pani I. (konateľky CK Majáčik s.r.o.). V trestnom konaní uviedla, že odporca jej bol dlžný určitú sumu peňazí a vzájomné vzťahy chcela riešiť zápočtom a následnou úhradou dlhu aj zo svojich vlastných finančných prostriedkov, čo odporca neakceptoval. Čo sa týka námietky odporcu, že konateľka CK Majáčik s.r.o. konala pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu dňa 9.6.2010 nad rámec splnomocnenia udeleného zmluvou o spolupráci s odporcom zo dňa 17.2.2010, táto argumentácia nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Je potrebné rozlišovať medzi konaním CK Majáčik s.r.o. pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010 a medzi nakladaním s finančnými prostriedkami. Spoločnosť CK Majáčik s.r.o. bola oprávnená v mene odporcu uzatvoriť zmluvu o obstaraní zájazdu. Spôsob, akým konateľka CK Majáčik s.r.o. nakladala s finančnými prostriedkami po uzavretí zmluvy (ak by sa preukázali tvrdenia odporcu, ktoré však v konaní neboli doložené žiadnym dôkazným prostriedkom), nijakým spôsobom neovplyvňuje platnosť zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010. Aj v prípade, ak by došlo k prekročeniu plnej moci spoločnosťou CK Majáčik s.r.o., čo však navrhovateľka odmieta, je zrejmé, že odporca tento úkon - uzatvorenie zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010 schválil, keď v zmysle bodu 6 techniky predaja, ktorá je súčasťou zmluvy o obchodnej spolupráci, vystavil proforma faktúru potvrdzujúcu konanie CK Majáčik s.r.o.. Jedná sa o záväzné potvrdenie objednávky v zmysle tejto zmluvy. Je teda zrejmé, že zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010 bola platne uzatvorená prostredníctvom obchodného zástupcu v mene a na účet odporcu. Odporca si bol pritom vedomý, že mal povinnosť na základe tejto zmluvy plniť a uvedené plnenie aj poskytol. Trestné stíhanie voči konateľke CK Majáčik s.r.o. bolo zastavené, keďže nebolo preukázané, že by mala úmysel si platby od poškodených prisvojiť a použiť ich pre svoju potrebu. Navrhovateľka sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu, ktorý posúdil zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 27.7.2010 ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi v konaní odporcu. Podľa názoru navrhovateľky sú tu aj ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, keď nebola uzavretá slobodne (bola podpísaná pod vyhrážkou zabránenia účasti na dohodnutom zájazde, a to všetko v okamihu a za situácie pred odchodom na zájazd v bezprostrednom časovom predstihu a pri zjavnom záujme účastníka zájazdu sa tohto zúčastniť, ktorý sa za týmto účelom aj dostavil k odchodu autobusu). Jej predmetom bolo nemožné plnenie, keďže sa jednalo o plnenie dohodnuté zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010. Argumentácia odporcu o nevyhnutnosti použitia § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zmluve 1 je absolútne zmätočná. Odporca na jednej strane tvrdí, že táto zmluva 1 je absolútne neplatná, a na strane druhej zas tvrdí, že pri neplnení tejto zmluvy bolo potrebné uplatniť riadny reklamačný nárok v zmysle § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené dokumentuje špekulatívnosť a vnútornú rozpornosť obrany odporcu. Podľa navrhovateľky došlo zo strany súdu aj k správne určenému začiatku plynutia doby omeškania odporcu. V tomto prípade sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z absolútne neplatného právneho úkonu. Za danej situácie súd správne určil ako rozhodujúcu skutočnosť pre určenie plynutia tejto doby výzvu na zaplatenie a nesplnenie platobnej povinnosti v nej určenej lehote. Doručenie predmetnej výzvy nebolo sporné a bolo preukázané aj odpoveďou odporcu. Čo sa týka námietok odporcu ohľadne vyčíslenia náhrady trov konania, navrhovateľka považuje vyjadrenie zo dňa 20.6.2013 za účelné. K predmetnému vyjadreniu došlo po realizácii štyroch pojednávaní a vypočutí svedkov za situácie, keď odporca navrhoval stále nových svedkov. Rovnako za pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 3.12.2012, patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky odmena v plnej výške, keď sa jednalo o riadne pojednávanie vo veci. Právnemu zástupcovi navrhovateľky nemôže byť na škodu, že sa právny zástupca odporcu včas nedostavil na predmetné pojednávanie. Najmä, keď samotný odporca bol na pojednávaní prítomný a vo veci sa konalo. Navrhovateľka preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil, a aby zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,25 eura (za 1 úkon právnej služby vo výške 24,90 eura, režijný paušál 7,81 eura a 20 % DPH). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že neobstoja odvolacie námietky odporcu týkajúce sa veci samej. Odporca svoje odvolanie odôvodňoval dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto však neobstoja. Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. V rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu, z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov, či z obsahu spisu vyplynuli, a aj inak vyšli v priebehu konania najavo. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p., dospel súd aj k správnym skutkovým záverom. Navrhovateľka uzavrela s odporcom dve zmluvy o obstaraní zájazdu - dňa 9.6.2010 a dňa 27.7.2010, pričom zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 9.6.2010 (zmluva 1), uzatvorená medzi navrhovateľkou a spoločnosťou CK Majáčik, s.r.o. bola platne uzatvorená prostredníctvom obchodného zástupcu odporcu v mene a na účet odporcu. Obchodný zástupca odporcu pri jej uzatváraní neprekročil rozsah oprávnenia vyplývajúci zo splnomocnenia. Od tejto zmluvy 1 ani nebolo odstúpené, a platne ju mohol zrušiť len odporca (nie jeho obchodný zástupca), k čomu však nedošlo. Na základe tejto platnej zmluvy bol aj odporca povinný zabezpečiť v zmysle § 3 ods. 2 písm. d) zák. č. 281/2001 Z.z. v zmluve dohodnutý zájazd. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy 1 obe zmluvné strany splnili (navrhovateľka zaplatila cenu zájazdu 370,- eur a odporca pre navrhovateľku predmetný zájazd obstaral, keď syn navrhovateľky v stanovenom termíne dňa 27.7.2010 na zájazd nastúpil a absolvoval ho). Súd prvého stupňa dospel aj k správnym skutkovým záverom o absolútnej neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 27.7.2010 (zmluva 2) z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Na tomto skutkovom základe následne dospel aj k správnemu právnemu záveru, že je daný nárok navrhovateľky na vrátenie sumy 310,- eur, prijatej odporcom na základe neplatnej zmluvy spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 310,- eur odo dňa 18.10.2011 až do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu správne zamietol. Svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., aj odôvodnil. Námietka odporcu o preklúzii nároku navrhovateľky v žiadnom prípade neobstojí. Odporca predmetný zájazd riadne a včas obstaral na základe zmluvy 1 zo dňa 9.6.2010, a pretože neporušil povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, nemala navrhovateľka žiaden dôvod uplatniť svoje právo v zmysle § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka v trojmesačnej prekluzívnej lehote od skončenia zájazdu. Súd prvého stupňa teda správne právne posúdil vec, keď na riadne a dostatočne zistený skutkový stav aplikoval ust. § 741a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523741a'&ucin-k-dni='31. 3.2015'>, § 741g ods. 1, § 39, § 457, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj § 3 ods. 2 písm. d) zák.č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, tieto správne vyložil a na ich základe zaujal v merite veci správne právne závery, s ktorými sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nároku navrhovateľky na úroky z omeškania. Ani v tejto časti súd prvého stupňa nepochybil, keď vychádzal zo skutočnosti, že na vrátenie sumy 310,- eur vyzvala navrhovateľka odporcu písomne listom zo dňa 7.10.2011 a na plnenie mu určila lehotu do 17.10.2011, teda týmto dňom sa stal dlh splatný. Nedodržaním lehoty splatnosti sa odporca dostal s vrátením peňažného dlhu od 18.10.2011 do omeškania. Aj s týmto odôvodnením priznaného nároku sa plne stotožňuje odvolací súd. Odporca vo svojom odvolaní len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal. Uviedol, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní ani nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd iba námietky odporcu týkajúce sa priznania náhrady trov právneho zastúpenia za neúčelný úkon - písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 20.6.2013 a priznanie odmeny právneho zástupcu navrhovateľky v plnej výške za účasť na odročenom pojednávaní dňa 3.12.2012. V prvom rade v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadať na účelnosť toho ktorého úkonu, o priznanie náhrady ktorého si účastník konania podal návrh. Nie každý úkon účastníka je účelný (nevyhnutný) na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a preto priznanie náhrady za takýto úkon by bolo v rozpore so základnými princípmi občianskeho súdneho konania (právom na súdnu ochranu, spravodlivý súdny proces). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Účelné však musia byť aj jednotlivé úkony právnej služby. Pokiaľ súd účastníkovi neprizná niektoré z uplatnených trov, napr. niektoré úkony jeho právneho zástupcu, v žiadnom prípade mu tým neodníma jeho právo vyjadrovať sa v spore k čomukoľvek a kedykoľvek (písomne alebo ústne na pojednávaní). Účastník si však musí byť vedomý toho, že náhrada neúčelných trov mu nemôže byť priznaná. S námietkou odporcu o neúčelnosti úkonu - písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 20.6.2013 sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd tento úkon právnej služby advokátom, vykonaný v písomnej forme, nepovažoval za nevyhnutný na účelné uplatňovanie práva navrhovateľky s tým, že vzhľadom na zásadu ústnosti súdneho konania by bolo toto písomné vyjadrenie procesne duplicitné. V tomto vyjadrení rovnako, ako na pojednávaní konanom dňa 30.4.2013, zaujala navrhovateľka stanovisko k svojmu uplatneniu náhrady škody v trestnom konaní. Náhrada za úkon - účasť právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.4.2013 však už bola navrhovateľke aj riadne priznaná. Pojednávanie dňa 30.4.2013 bolo odročené na deň 25.6.2013, pričom právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo súdom len uložené, aby preveril, či si navrhovateľka uplatnila náhradu škody v trestnom konaní. Navrhovateľke nebola súdom uložená povinnosť, aby sa vyjadrila v písomnej forme k námietkam odporcu vzneseným na pojednávaní dňa 30.4.2013. Preto jej nič nebránilo, aby sa k nim prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila na nasledujúcom pojednávaní dňa 25.6.2013. Čo sa týka námietky odporcu ohľadne priznania odmeny právneho zástupcu navrhovateľky za účasť na odročenom pojednávaní dňa 3.12.2012 v nesprávnej výške (ako plný úkon), aj táto je oprávnená. Z obsahu spisu - zápisnice z pojednávania dňa 3.12.2012 (č.l. 70 spisu) vyplýva, že sa naň dostavili navrhovateľka, jej právny zástupca a štatutárny zástupca odporcu. Nedostavil sa právny zástupca odporcu, ktorý uviazol v dopravnej zápche a telefonicky o tom informoval odporcu s tým, že sa môže dostaviť cca o pol až trištvrte hodiny. Z obsahu zápisnice však nevyplýva, že by súd prijal uznesenie o prejednaní veci v jeho neprítomnosti, teda pojednávanie ani nebolo riadne otvorené. Právny zástupca navrhovateľky na ňom len krátkou cestou odovzdal súdu zmluvu o postúpení pohľadávky (už plnoletého E. O. na svoju matku - navrhovateľku) a vyjadril sa, že zotrváva na návrhu výsluchu svedkyne p. I.. Pojednávanie bolo odročené po 17 minútach bez uvedenia dôvodu na nový termín dňa 18.2.2013. Odvolací súd má preto za to, že pojednávanie vo veci nebolo otvorené (§ 118 ods. 1 O.s.p.), bolo odročené bez prejednania veci, a preto je dôvodná námietka odporcu, že za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 3.12.2012 patrí v zmysle ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 30.6.2013, odmena právneho zástupcu navrhovateľky vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Navrhovateľke preto v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za 8 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia 9.9.2011, podanie návrhu na súd 21.3.2012, vyjadrenie z 10.10.2012 k odporu, účasť na pojednávaniach 15.10.2012, 3.12.2012, 18.2.2013, 30.4.2013 a 25.6.2013, z toho za 7 úkonov náhrada odmeny po 24,90 eur, a za 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 3.12.2012 len vo výške 6,23 eur, t.j. spolu 180,53 eur (174,30 eur + 6,23 eur). Paušálna náhrada výdavkov prislúcha za 1 úkon v roku 2011 vo výške 7,41 eur, za 4 úkony v roku 2012 po 7,63 eur a za 3 úkony v roku 2013 po 7,81 eur (7,41 eur + 30,52 eur + 23,43 eur), t.j. spolu 61,36 eur. Súčet odmeny a paušálnych náhrad, spolu vo výške 241,89 eur (180,53 eur + 61,36 eur), sa zvyšuje o sumu 48,38 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v prvostupňovom konaní tak predstavujú sumu vo výške 290,27 eur (241,89 eur + 48,38 eur). Odvolací súd dospel k záveru, že je dôvod na to, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľky podľa § 220 O.s.p. zmenený tak, že navrhovateľke patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 290,27 eur. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľke, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania v merite veci a neúspešnej len v nepatrnej časti náhrady trov prvostupňového konania, priznal náhradu trov vo výške 39,25 eur za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu) vo výške 24,90 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH = 6,54 eur, tak ako ich vyčíslil právny zástupca navrhovateľky v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v platnom znení (§ 13a ods. 1 písm. c), § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3). Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť spoločnosti Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o. (§ 149 ods. 1 O.s.p.). K bodu II.: Napadnutým uznesením uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť kolkom na rube uznesenia súdny poplatok 18,50 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok navrhovateľky na zaplatenie 310,- eur s príslušenstvom vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a navrhovateľka sa domáha ochrany svojich práv ako spotrebiteľka. Preto sa na ňu vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb.. Keďže odporca nie je od poplatkov oslobodený, uložil mu súd podľa výsledku konania, s poukazom na § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb., aby zaplatil súdny poplatok určený podľa položky 1 písm. a) sadzobníka, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že konajúci súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené (keďže odporca podal proti rozsudku odvolanie), v danom čase nie je možné určiť jeho výsledok. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté uznesenie za predčasné, a preto navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zrušil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V prejednávanej veci je nesporne navrhovateľka ako spotrebiteľka zo zákona osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, jej návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prešla podľa § 2 ods. 2 cit. zák. povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na odporcu, na ktorého sa nevzťahuje zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ani nebol oslobodený od súdneho poplatku postupom súdu podľa § 138 O.s.p.. Súd prvého stupňa, viazaný ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, tak správne uložil odporcovi poplatkovú povinnosť. Neobstojí preto odvolacia námietka odporcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s názorom odporcu, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne. Slovné spojenie v ust. § 2 ods. 2 ZoSP - „súd návrhu vyhovel“ nemožno vykladať tak, že o takejto poplatkovej povinnosti môže súd rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým návrhu navrhovateľa (poplatníka) vyhovie. O zaplatení súdneho poplatku v zmysle § 2 ods. 2 ZoSP bolo možné rozhodnúť priamo v rozsudku č.k. 5C/45/2012-101 zo dňa 25.6.2013, alebo samostatným uznesením (tak, ako postupoval aj súd prvého stupňa), prípadne až po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Rozhodovanie samostatným uznesením ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ktorým súd návrhu navrhovateľky ako poplatníčky vyhovel, nemá tak vplyv na vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, ani toto rozhodnutie nebolo vydané predčasne. V prípade, že by odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľky by zamietol, alebo v prípade, že by napadnutý rozsudok zrušil, musel by napadnuté uznesenie zrušiť postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., pretože by zanikli dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané. V prejednávanej veci však nebol na takýto postup dôvod, keďže rozhodnutie vo veci samej bolo odvolacím súdom potvrdené. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.