Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/408/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206343 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512206343.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej právnej veci navrhovateľa: P. O.Á., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. R.. Č.. XX, F., zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, Záhorácka ul. č. 5478/15B, Malacky proti odporcom: 1/ V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. R.. Č.. XX, B., 2/ L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. R.. Č.. XX, B., o zaplatenie istiny 643,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. júna 2013, č. k. 16C/68/2012 - 89, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 214, 05 eur s 9, 25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 156 eur od 16. 05. 2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58, 50 eur od 01. 05. 2012 až do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 5 písm. c) zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX - pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., vedených ako parcely M. - parc. číslo XXXX/X, vedené ako orná pôda o výmere 825 m2, parc. č. XXXX/ X, vedené ako trvalé trávne porasty o výmere 317 m2, parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 1377 m2 a parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 2521 m2, ktoré sa nachádzajú v I. H. Z. V.O. V. F. a zároveň skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ ako členovia Záhradkovej osady, sú užívateľmi pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, parcely č. XXXX/XXX, dielu 171 o výmere 260 m2 v Záhradkovej osade, zriadenej od 24. 06. 1991 v súlade s ustanovením § 2 zákona číslo 64/1997 Z. z., čím účinnosťou zák. č. 64/1997 Z. z. dňa 26. 03. 1997 vznikol medzi účastníkmi konania v súlade s ust. § 3 ods. 1 nájomný vzťah ex lege. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ domáhajúci sa zaplatenia nájomného za obdobie od 01. 04. 2008 do 31. 12. 2011, t. j. za obdobie do účinnosti novely zák. č. 67/1997 Z. z. (zák. č. 57/2011, účinný od 01. 04. 2011) vo výške 0, 20 eur/m2 ročne, s výškou ktorou odporcovia súhlasili napriek tomu, že v uvedenom období podľa platnej právnej úpravy predstavovala výška nájomného iba sumu 0, 02 eur/m2/ rok, návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 156 eur, predstavujúcej 0, 20 eur x 260 m2 x tri roky a vo zvyšnej časti uplatneného nároku za obdobie od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011 prihliadol na hodnotu nájmu predmetných pozemkov uvedenú v znaleckom posudku č. 16/2013, vypracovaným súdnym znalcom Ing. Ivanom Šimekom (na základe objednávky ZO 6-56 Q. F. D., I. H. Z. V., I. XX, F., za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok v uvedenej záhradkovej osade), ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu uvedených pozemkov sumou 0,30 eur/m2/rok a preto navrhovateľovi priznal za uvedené obdobie nájomné vo výške 0, 30 eur/m2/rok, t. j. vo výške 58, 50 eur (0, 30 eur x 260 m2 = 78 eur : 12 x 9 mesiacov), ktorú považoval za primeranú vo vzťahu k obom sporovým stranám. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k prisúdenej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcov 1/ a 2/ s plnením ich peňažného dlhu, z dôvodu ktorého im uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj príslušný úrok z omeškania vo výške 9, 25 % ročne z nezaplatenej sumy vo výške 156 eur od 16. 05. 2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 58, 50 eur od 01. 05. 2012 do zaplatenia. Prejednanie a rozhodnutie danej právnej veci na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne odôvodnil právne ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že právnej zástupkyni navrhovateľa bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne už dňa 10. 05. 2013, t. j. s dostatočným časovým predstihom, umožňujúcim zabezpečiť účasť na pojednávaní splnomocneným zástupcom s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľa tvrdenie, že sa pojednávania zúčastniť nemôže z dôvodu čerpania dovolenky žiadnym spôsobom nepreukázala. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne čiastočným úspechom odporcov 1/ a 2/ v konaní, z dôvodu ktorého im priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu v sume 12, 92 eur s poukazom na skutočnosť, že vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pričom pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej, zníženého o pomernú časť jeho neúspechu s tým, že v danom prípade úspešnejšími účastníkmi konania boli odporcovia, nakoľko podiel ich úspechu predstavuje 67 %, t. j. pomer ich úspechu predstavuje 34 %. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že napriek odročeniu konania (navrhovateľ mal pravdepodobne na mysli odročenie pojednávania) za účelom ustanovenia súdneho znalca, ktorý mal stanoviť všeobecnú cenu nájmu pozemkov v nájme odporcov, bez náležitého zdôvodnenia tento dôkaz nevykonal, čím mu bol znemožnený výkon jeho procesných a hmotnoprávnych práv a vo veci rozhodol iba na základe znaleckého posudku predloženého odporcami s tým, že za všeobecnú cenu nájmu nie je možné považovať cenu, stanovenú týmto posudkom, ktorý je nutné posúdiť iba ako jeden z listinných dôkazov predložený odporcami, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. 399/2011 - 15. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že navrhujú odvolanie zamietnuť (rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť), nakoľko súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky nájmu za ornú pôdu a trvalé trávnaté porasty vychádzal zo znaleckého posudku č. 69/2012, objednávateľom ktorého bol Slovenský pozemkový fond a záver ktorého nemohol byť v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. 399/2011 - 15, nakoľko by ho nemohol Pozemkový fond akceptovať a ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov v danej lokalite v sume 3, 61 eur/m2. Nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať a bol na svojich právach poškodený tým, že súd prvého stupňa v konaní neustanovil súdneho znalca na určenie všeobecnej ceny nájmu, nakoľko výška, ktorú určil na základe nimi predloženého znaleckého posudku v sume 0, 30 eur/m2, t. j. 3. 000 eur ročne (1ha ornej pôdy), je nadštandardný, nakoľko sa obvykle platí 100 - 150 eur/1ha pôdy ročne a preto takto určená suma nemôže navrhovateľa poškodzovať, keď práve naopak, nájomné v sume 2, 50 eur/m2, t. j. 25. 000 eur ročne (1ha ornej pôdy), ktoré vyžaduje navrhovateľ je neadekvátne vysoké a je výsledkom jeho špekulácie v snahe sa na ich úkor obohatiť. Poukázali na skutočnosť, že práve navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa svojou pasivitou v konaní a neprítomnosťou na pojednávaniach spôsobili prieťahy v tomto konaní, keď sa právna zástupkyňa nedostavila na pojednávanie z dôvodu čerpania dovolenky, avšak o termíne pojednávania mala vedomosť v dostatočnom časovom predstihu a preto mala možnosť nechať sa zastúpiť splnomocneným právnym zástupcom s tým, že obdobne postupovala podľa ich vedomostí aj v iných konaniach s rovnakým predmetom sporu, ale s inými odporcami. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1.1.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. júna 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom ako výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX - pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., vedených ako parcely registra „M.“ - parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 1377 m2 a parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 2521 m2, nachádzajúce sa v I. H. Z. V. V. F. a odporcami, ako členmi záhradkovej osady a užívateľmi parcely č. XXXX/XXX, dielu 171 o výmere 260 m2, vznikol účinnosťou zák. č. 64/1997 Z. z. (26. 03. 1997) podľa § 3 nájomný vzťah a navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia nájomného vyčísleného sumou 2, 50 eur/m2 ročne od 01. 04. 2011, resp. 0, 20 eur/m2 ročne, t. j. v sume 156 eur za obdobie od 01. 04. 2008 do 31. 03. 2011 (0, 20 eur/m2 x 260 m2 x 3 roky) a od 01. 04. 2011, po účinnosti novely zák. č. 57/2011 Z. z. v sume 487, 50 eur (2, 50 eur/m2 x 260 m2 x 12 x 9 mesiacov). Súd prvého stupňa pojednávanie určené na deň 11. 10. 2012 odročil na neurčito z dôvodu, že právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla v konaní ustanoviť súdneho znalca, ktorý určí všeobecnú cenu nájmu pozemkov a zároveň uložil účastníkom konania povinnosť oznámiť meno znalca a okruh otázok, ktoré má znalec zodpovedať. Odporcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 24. 10. 2012 súdu prvého stupňa písomne oznámili, že nakoľko Slovenský pozemkový fond zadal vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v záhradkovej osade I. - X - XX, Z. V., katastrálne územie F., ktorého kópiu doručili prvostupňovému súdu, ďalšie znalecké dokazovanie v konaní nie je potrebné. Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Ivanom Šimekom, ktorý pozemky v záhradkovej osade I. Q. F. D., záhradková osada Z. V. ohodnotil ku dňu 14. 01. 2013 vyplýva, že znalec pri ohodnotení použil metodické postupy uvedené v prílohe č. 3 vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení a použil metódu polohovej diferenciácie z dôvodu, že použitie výnosovej metódy na stanovenie všeobecnej ceny možné nebolo, nakoľko pozemky v záhradkovej osade Z. V., nie sú schopné dosahovať primeraný výnos formou prenájmu a cenu nájmu určil sumou 0, 30 eur/m2/rok a všeobecnú hodnotu sumou 3, 61 eur/m2/rok. Výšku nájomného upravuje ust. § 4 zák. č. 64/1997 Z. z. a jeho výška bola do 01. 11. 2004 určená sumou 10 % z ceny pozemkov zistenej podľa osobitného zákona - vyhlášky Ministerstva financií č. 465/1991 Zb. najmenej vo výške 0,30 Sk/m2, pričom novelou účinnou od 1. 11. 2004 do 30. 4. 2008 výška nájomného je 10 % z ceny pozemkov zistenej podľa osobitného predpisu s odkazom na § 43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, s nadväznosťou na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ domáhajúci sa zaplatenia nájomného vo výške 0, 20 eur/m2/rok za obdobie od 01. 04. 2008 do 31. 03. 2011 si uplatnil výšku nájmu za dané obdobie v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže výška nájmu bola určená sumou 0, 02 eur/m2/ročne, nakoľko však odporcovia s požadovanou výškou nájmu súhlasili, súd prvého stupňa ich na zaplatenie nájomného v uplatnenej výške za dané obdobie zaviazal (0, 20 eur x 260 m2 užívaných odporcami x 3 roky). Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, ktorý pri učení ceny nájmu za obdobie od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011 vychádzal z ceny určenej znaleckým posudkom, vypracovaným Ing. Ivanom Šimekom vo výške 0, 30 eur/m2/rok, keď dospel k záveru, že znalcom určená výška nájmu je primeraná vo vzťahu k obom stranám. K odvolacím námietkam navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa, ktorý odročil pojednávanie dňa 11. 10. 2012 za účelom ustanovenia súdneho znalca na neurčito, postupoval správne, keď po doručení znaleckého posudku odporcami (č. l. 57 spisu), žiadal zadávateľa tohto posudku, Slovenský pozemkový fond - Bratislava o jeho predloženie, nakoľko daný znalecký posudok bol vypracovaný práve na účel stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v I. H. na V. V. F. a zároveň Mesto F. o oznámenie ceny nájomného za 1 m2 nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území F., I. H. Z. V. V. F. v období od 01. 04. 2008 do 31. 03. 2011 a od 01. 04. 2011 do 31. 12. 2011. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), pričom vec môže prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O. s. p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Je nutné poukázať na skutočnosť, že prvostupňové pojednávanie za účelom ustanovenia súdneho znalca v posudzovanej veci bolo odročené dňa 11. 10. 2012 na neurčito, vzhľadom na vykonávanie procesných úkonov súdom prvého stupňa bolo ďalšie pojednávanie nariadené na 13. 06. 2013, na ktorom neprítomnosť z dôvodu odchodu na riadnu dovolenku ospravedlnila právna zástupkyňa navrhovateľa mailom zo dňa 11. 6. 2013, pričom predvolanie na toto pojednávanie jej bolo riadne doručené dňa 10. 05. 2013. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu so správnym postupom súdu prvého stupňa, ktorý ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľa neakceptoval a vo veci rozhodol v jej neprítomnosti, nakoľko nielen právnej zástupkyni bol poskytnutý dostatočný časový priestor na zabezpečenie substitúta na tomto pojednávaní, ale najmä právna zástupkyňa navrhovateľa súdu prvého stupňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by jej tvrdenie o čerpaní dovolenky a najmä časového obdobia, v ktorom ju mala čerpať nepreukázala, z dôvodu ktorého boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne a preto prejednaním veci v ich neprítomnosti za daných okolností k odňatiu možnosti navrhovateľa pred súdom konať v žiadnom prípade nedošlo. K námietke právnej zástupkyne navrhovateľa, že vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie, resp., že neakceptuje znalecký posudok, ktorého vypracovanie zabezpečil Slovenský pozemkový fond a na nariadení znaleckého dokazovania trvá, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že je povinnosťou účastníka konania uviesť právne a nie iba paušálne dôvody svojej argumentácie, ak chce dosiahnuť ich akceptáciu súdom. V posudzovanej veci právna zástupkyňa zastupuje navrhovateľa na základe plnej moci udelenej dňa 27. 2. 2012, pričom z obsahu spisu vyplýva, že okrem jej prítomnosti na pojednávaní dňa 11. 10. 2012 a jej návrhu na ustanovenie znalca Ing. Miloša Encingera (č. l. 58 spisu) zo dňa 08. 11. 2012, do zaslania ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 13. 06. 2013 sa na priebeh konania neinformovala 7 mesiacov, pričom z jej ospravedlnenia neprítomnosti na pojednávaní dňa 13. 06. 2013 vyplýva vedomosť o znaleckom posudku predloženého Slovenským pozemkovým fondom, nakoľko tento posudok predkladajú aj v iných súdnych konaniach členovia záhradkárskej osady s totožným predmetom sporu z čoho vyplýva, že bolo povinnosťou právnej zástupkyne navrhovateľa uviesť právne dôvody, pre ktoré jeho závery neakceptuje. V posudzovanej veci je nesporné, že za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v záhradkovej osade I. - X - XX, Z. V., A. Ú. F., bol vypracovaný znalecký posudok č. 16/2013 a preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania, súd prvého stupňa správne z jeho záverov pri svojom rozhodovaní vychádzal a to napriek tomu, že nebol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej ceny nájmu za užívanie konkrétnej časti parcely (260 m2) vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, odporcami na základe nájomného vzťahu, nakoľko nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, teda skutočnosti, ktoré sú známe z tej istej úradnej činnosti všetkých rozhodujúcich sudcov s tým, že všeobecný súd nemá ústavnú povinnosť vykonať dôkazy, ktoré označil účastník konania. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa pri určení skutočnej trhovej ceny pozemkov vychádzal z daného posudku, je nedôvodná, nakoľko prvostupňový súd zisťoval výšku nájomného v dotknutej lokalite v kontexte trhových podmienok, a v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z judikatúry ESĽP, aby za nájom pozemkov bolo platené nájomné, ktoré je primerané skutočnej hodnote pôdy a zistil, že Mesto F. schválilo v katastrálnom území F. cenu nájmu za poľnohospodárske pozemky Všeobecným záväzným nariadením č. 3/2010 s účinnosťou od 01. 03. 2010 vo výške 0, 30,eur/m2/rok, ktorú v znaleckom posudku určil aj súdny znalec. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a odporcom 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodali (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.