Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/5/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206404 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512206404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu VOLKSBANK Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, práv. zast. advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, proti žalovanému ITIMEX a.s., Ul. SNP č. 44, Šahy, IČO: 31 425 666, práv. zast. JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou, Železničiarska 9, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.000,- EUR s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 43/12-104 zo dňa 3.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 43/12-104 zo dňa 3.12.2012 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 237/2012-14 zo dňa 30.5.2012 a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v sume 281,63 EUR. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca prvopisom zmenky, vystavenej v Nitre 15.4.2005, preukázal, že sa žalovaný (ešte ako spoločnosť s ručením obmedzeným) zaviazal zaplatiť na rad Ľudovej banky a.s., pod ktorým obchodným menom žalobca v tom čase podnikal, v mieste jej sídla, bez protestu, zmenkovú sumu 738.607,80 EUR. Zmenka mala byť predložená na platenie najneskôr do 10 rokov od dátumu vystavenia. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len časť zmenkovej sumy 1.000 EUR. Súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a zmluvou o použití zmenky, ktorú účastníci uzavreli dňa 15.4.2005, žalovaný udelil žalobcovi oprávnenie doplniť zmenkovú sumu, menu a úrokovú doložku v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so splnením zabezpečovanej pohľadávky po dobu 10 dní. Zmenkou boli zabezpečené pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXX XXX XXXX, uzatvorenej v ten istý deň. Žalovaný nepoprel, že mal voči žalobcovi zo zmluvy o úvere dlh vo výške 738.607,80 EUR, ktorú sumu žalobca ako zmenkovú sumu do blankozmenky doplnil. Rovnako nebolo sporné ani to, že Okresný súd Nitra uznesením č.k. 31R/3/2010-1022 zo dňa 5.3.2010 začal reštrukturalizáciu dlžníka ITIMEX s.r.o., uznesením č.k. 31R/3/2010-1030 zo dňa 12.4.2010 reštrukturalizáciu povolil a uznesením č.k. 31R/3/2010-2158 z 27.7.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 4.8.2010, potvrdil reštrukturalizačný plán a reštrukturalizáciu ukončil. Žalobca si v reštrukturalizácii prihláškou neuplatnil žiadnu pohľadávku, čím jeho pohľadávka voči žalovanému nezanikla, no potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zaniklo jeho právo tento nárok voči žalovanému vymáhať. Súd prvého stupňa preto vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný bol podľa čl. II. ods. 6 zmluvy o použití zmenky povinný zmenku znehodnotiť, túto povinnosť by mal len v prípade, ak by pohľadávka z úverovej zmluvy zanikla, nakoľko zánik vymáhateľnosti pohľadávky nie je možné zamieňať so zánikom pohľadávky. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zaniklo žalobcovi nie len právo vymáhať pohľadávku z úverovej zmluvy, ale aj pohľadávku zo zmenky. Uviedol, že zmenka síce obsahuje všetky náležitosti ustanovené v čl. I. § 75 v spojení s § 76 ods. 2 zmenkového zákona, je splatná na videnie, no z návrhu nevyplýva, že by ju žalobca predložil žalovanému na platenie pred začatím súdneho konania. Zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil v tomto konaní svoje práva, bola vystavená 15.4.2005, a preto bez ohľadu na to, že listina bola pôvodne blankozmenkou, sa doplnením chýbajúcich údajov stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia a stala sa tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie. Za rozhodujúci sa považuje moment vzniku práva na plnenie, t.j. deň, kedy pohľadávka vznikla a nie až deň, kedy sa stala splatnou, v tomto prípade vznikla teda už v deň vystavenia zmenky, t.j. dňa 15.4.2005. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že bez ohľadu na to, kedy žalobca blankozmenku vyplnil a kedy sa zmenka stala splatnou, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zaniklo v zmysle § 155 ods. 2 ZKR aj žalobcovo právo vymáhať pohľadávku zo zmenky, keďže aj táto pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný v námietkach síce spájal úverovú pohľadávku žalobcu s jeho zmenkovou pohľadávkou, ale tým, že žalovanú pohľadávku v súvislosti s tvrdením o zániku jej vymáhateľnosti označoval ako úverovú pohľadávku uvedenú v zmenke, v konečnom dôsledku namietal aj zánik vymáhateľnosti zmenkovej pohľadávky pre jej neuplatnenie v reštrukturalizácii. Keďže pohľadávku, ktorej vymáhateľnosť zanikla, nie je možné žalobcovi v súdnom konaní priznať, súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 237/2012-14 zo dňa 30.5.2012 ponechá v platnosti a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcu alebo pripustiť v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie, nakoľko sa v jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu najmä v posúdení otázky „Či veriteľ v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka bez ďalšieho povinný, v záujme zachovania vymožiteľnosti svojej potenciálnej zmenkovej pohľadávky, vyplniť blankozmenku a prihlásiť zmenkovú pohľadávku do reštrukturalizácie bez ohľadu na obsah vyplňovacieho práva k blankozmenke. V odvolaní namietal procesné pochybenie súdu prvého stupňa a prelomenie koncentračnej zásady v námietkovom konaní, nakoľko žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol námietku zániku vymáhateľnosti kauzálnej pohľadávky a uviedol, že žalobca nemá právo vymáhať kauzálnu pohľadávku na základe vystavenej zmenky a súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol a argumentačne zdôvodnil zánik vymáhateľnosti zmenkovej pohľadávky. Odvolateľ uviedol, že námietka vymáhateľnosti zmenkovej pohľadávky je námietkou absolútnou, ktorá vyplýva priamo zo zmenkového vzťahu a táto, keďže nebola vznesená žalovaným, nemohla byť nahradená činnosťou súdu s následkom negatívneho dopadu na žalobcu. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že pre zmenkové právo platí, že pred riadnym vyplnením blankozmenky nemožno na jej základe nič uplatňovať, nakoľko pred týmto časom zmenková pohľadávka neexistuje. Z tohto dôvodu zmenková pohľadávka žalobcu neexistovala v čase plynutia prihlasovacej lehoty pre pohľadávky do reštrukturalizácie žalovaného a keďže mu zo zmluvy o použití zmenky nevyplývala povinnosť vyplniť blankozmenku a uplatniť si zmenové nároky v prípade povolenia reštrukturalizácie žalovaného, nemôže mu byť tento jeho postup na škodu, tým, že jeho pohľadávke nebude poskytnutá ochrana. Žalobca v odvolaní vyjadril názor, že v dôsledku reštrukturalizácie žalovaného sa naturalizovala kauzálna úverová pohľadávka žalobcu, čím však nie je dotknutá právna kvalita zmenkovej pohľadávky. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uviedol, že nevidí dôvod, pre ktorý by mal odvolací súd pripustiť dovolanie. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal výhradne len zánik vymáhateľnosti pohľadávky z úverovej zmluvy a nie aj pohľadávky zo zmenky, nakoľko na tretej strane námietok žalovaný výslovne namieta „neprihlásenie úverovej pohľadávky uvedenej v zmenke v reštrukturalizačnom konaní“. Uviedol, že hoci vystavená zmenka je zabezpečovacou zmenkou, nemožno považovať túto zmenku za zabezpečujúci inštitút na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii v zmysle záložných práv, ale ako zabezpečujúci inštitút zmluvy o úvere, a preto ju mal žalobca prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Naviac uviedol, že krycia zmenka ako blankozmenka sa jej následným vyplnením 4.4.2012 stala platnou ex tunc, teda od dňa 15.4.2005, z čoho vyplýva, že vznikla pred začatím reštrukturalizačníého konania a ako takú ju žalobca mal uplatniť prihláškou v súlade s ustanovením § 120 a § 121zákona č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. S prihliadnutím na skutočnosť, že blankozmenka, aj keď bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy, nemá povahu zabezpečovacieho práva definovaného v § 8 ZKR, (keďže nejde o právo vecnej povahy, ktoré by malo podobný obsah a účinky ako záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky), odvolací súd konštatuje, že neprihlásením kauzálnej pohľadávky v reštrukturalizácii pohľadávka žalobcu, tak ako tvrdí v odvolaní, nezanikla, no potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zaniklo len jeho právo tento nárok voči žalovanému vymáhať v rámci reštrukturalizácie, v ktorej sa žalovaný momentálne nachádza. Odvolací súd preto na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že skutočnosť, že si žalobca svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neuplatnil, je prejavom jeho slobodnej vôle participovať na reštrukturalizačnom konaní a vystavení sa eventuálnemu kráteniu svojej pohľadávky alebo si pohľadávku neprihlásiť a domáhať sa jej uspokojenia inými dostupnými prostriedkami zo zabezpečovacích inštitútov, na ktoré účinky reštrukturalizačného plánu nedopadajú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 153 ods. 2 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.