Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/512/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512207228 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512207228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: F.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, N., zastúpená: Mgr. Dalma Beláková, bytom Monardová 12, Bratislava proti odporcovi: W. O., nar. XX.XX.XXXX, P. XXA, Bratislava, zastúpený: MALOVIC, s.r.o., Račianska 22/A, Bratislava, o vrátenie daru, o žiadosti navrhovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov, a o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 16C/51/2012-98, zo dňa 24.4.2013, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave z a m i e t a žiadosť navrhovateľky zo dňa 9.8.2013 o oslobodenie od súdnych poplatkov. II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 16C/51/2012-98, zo dňa 24.4.2013 p o t r d z u j e . Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 207,70 Eur na účet právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : K bodu I. Na základe podaného odvolania navrhovateľky proti prvostupňovému rozsudku, súd navrhovateľke vyrubil súdny poplatok vo výške 99,50 Eur uznesením č.k. 16C/51/2012-111 zo dňa 18.7.2013. Podaním zo dňa 9.8.2013 navrhovateľka požiadala súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu, že sa nachádza v hmotnej núdzi. Je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 255,40 Eur a nedisponuje žiadnym príjmom a inými peňažnými prostriedkami. K žiadosti nedoložila žiadne doklady. Odvolací súd postupom podľa § 211 ods. 1 O.s.p. podaním zo dňa 16.4.2014 vyzval navrhovateľku, aby v lehote do 10 dní doložila vyplnené tlačivo o je majetkových pomeroch a doložila k nemu príslušné listinné dôkazy. Výzvu si navrhovateľka na pošte v úložnej dobe neprevzala a bola na súd vrátená dňa 13.5.2014. Podľa § 46 ods. 2 O.s.p. nastala zákonná fikcia doručenia súdnej zásielky dňom 13.5.2014. Navrhovateľka v stanovenej lehote požadované doklady nepredložila. Z jej podania zo dňa 10.5.2014 odvolací súd navyše zistil, že sama uviedla, že napriek dôchodkovému veku stále pracuje, pretože dôchodok jej nestačí na slušnú obživu. Jej tvrdenie je tak v rozpore s obsahom žiadosti, že jej jediným príjmom je starobný dôchodok. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Dôkazné bremeno na preukázanie majetkových pomerov je na žiadateľovi oslobodenia od súdnych poplatkov. Skutočnosti uvedené v žiadosti navrhovateľky o jej sociálnej situácii zostali len v rovine tvrdení. Navrhovateľka nepredložila príslušné tlačivo o osvedčení jej majetkových pomerov a ani dôkazy potvrdzujúce obsah údajov v tlačive. Naopak, ďalším podaním sama spochybnila, že žije len zo starobného dôchodku. Nie sú tak preukázané podmienky pre záver, že uhradenie súdneho poplatku v čiastke 99,50,- Eur by ohrozilo uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľky a na zabezpečenie jej práva na súdnu ochranu je nutné oslobodiť ju od poplatkovej povinnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd žiadosť navrhovateľky zamietol. K bodu II. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 402,60 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom zo dňa 23.4.2012 navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu vrátiť jej dar - nehnuteľnosť, byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí obytného domu č. súpisné XXXX, na Z. ul. č. XX v N., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. A.. Návrh odôvodnila tým, že pracuje v zahraničí, ale v čase, keď príde na Slovensko býva u odporcu v byte, ktorý mu darovala. Odporca jej znepríjemňuje počas tejto doby bývanie tak, že vypína kúrenie, z bytu odniesol kuchynský riad, zamyká ostatné izby atď. Navyše sa jej vyhráža rôznymi vyhrážkami, z ktorých vyplýva, že nemá záujem sa o ňu, ako o svoju matku, postarať v prípade choroby a staroby. Následne odporca vymenil zámok na byte a presťahoval jej vecí do jej rodinného domu (chaty). Bez jej súhlasu predmetný byt aj založil hypotekárnym úverom. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že predmetnej žalobe mal predchádzať úkon a to odvolanie darovania. Navrhovateľka mu predmetný byt darovala bez zriadenia vecného bremena. Napriek tomu jej vychádzal vždy v ústrety ako svojej matke a bez akýchkoľvek písomných dohôd. Počas jej prítomnosti na Slovensku jej pomáhal, poskytol jej byt s celým zariadením k užívaniu. Ku konfliktu prišlo 23.12.2011, kedy navrhovateľka prišla spolu s dvomi psami, ktoré umiestnila tiež v byte. Počas tejto návštevy navrhovateľka nerešpektovala súkromie osôb žijúcich v podnájme a podnájomník v dôsledku správania sa navrhovateľky dal výpoveď. Psy znečisťovali byt a ani napriek viacerým upozorneniam, navrhovateľka túto situáciu neriešila. Po návrate z Talianska, odporca Štedrý večer strávil s navrhovateľkou a nie so svojou priateľkou. Pomoc navrhovateľke v čase jej choroby neodmietal, staral sa o ňu a keď prišla záchranná služba, vrátil sa domov a vpustil ich do bytu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov L.. Z., S., A., A.. Y., obsahom darovacej zmluvy, a notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX, spísanou na D. úrade M.. N. dňa 13.10.1999, na základe ktorej navrhovateľka darovala odporcovi ako svojmu synovi sporný byt v hodnote 399.290,- Sk. Súd poukázal na ustanovenia § 628 ods. 1 a 630 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, za predpokladu, že sa obdarovaný k nemu, alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom keď dôjde prejav vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešnosti uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Uplatnený nárok navrhovateľky súd posudzoval v zmysle týchto zásad a konštatoval, že vymenenie zámkov na byte a presťahovanie navrhovateľkiných vecí do jej rodinného domu (chaty) nedosahuje zákonom požadovanú intenzitu. Z obsahu výpovede navrhovateľky je zrejmé, že hrubé porušenie dobrých mravov vidí v tom, že sa odporca nespráva tak, ako si predstavuje ona, že si nemôže v už jeho byte robiť čo uzná sama za vhodné. Nemôže v ňom chovať svojich psov, telefonovať z jeho pevnej linky kam chce a trpieť iných podnájomníkov odporcu alebo jeho priateľku a užívať aj ich veci. Navrhovateľkou opísaný a aj preukázaný skutkový stav nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by zakladalo nárok na uplatnenie práva na vrátenie daru. V konaní neboli predložené žiadne dôkazy svedčiace o tom, že by sa odporca správal voči navrhovateľke zvlášť hrubým spôsobom, že by ju fyzicky napádal, urážal alebo neposkytoval potrebnú starostlivosť alebo pomoc. Práve naopak, bolo zistené, že odporca sa o navrhovateľku staral, čo bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami svedkyne S., sestry navrhovateľky. Tá uviedla že odporca s navrhovateľkou mali vždy veľmi dobrý vzťah, a odporca sa o navrhovateľku vždy staral, pričom jediný konflikt medzi nimi je kvôli psom navrhovateľky. Títo neustále štekajú, škriabu nábytok, steny a ničia zariadenie bytu. Odporca sa k tomu postavil tak, že navrhovateľka môže predmetný byt kedykoľvek užívať avšak bez psov. Z. p. Z., A.. Y. ako aj svedok A., syn navrhovateľky, zhodne uviedli, že medzi účastníkmi boli veľmi dobré vzťahy a oni osobne neboli prítomní pri žiadnom z ich konfliktov. Svedkyňa A.. Y. uviedla, že príčinu konfliktov medzi účastníkmi vidí v priateľke odporcu. K týmto dôkazom súd uviedol, že bežné nedorozumenia a konflikty, ktoré medzi účastníkmi konania vznikajú v dôsledku správania a konania navrhovateľky v žiadnom prípade nemožno považovať za také, ktoré by zodpovedali intenzite hrubého porušovania dobrých mravov. V danom prípade nemožno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej pomoci navrhovateľke, pretože tá jej zo strany odporcu poskytnutá bola. Hádky a konflikty medzi účastníkmi boli v prevažnej vyvolané navrhovateľkou (chovom psov v byte, obmedzovanie užívania predmetného bytu podnájomníkom). O hrubé porušenie dobrých mravov nejde ani v prípade zaťaženia nehnuteľnosti záložným právom, pretože odporca iba využil svoje zákonom garantované vlastnícke právo s vecou disponovať. Toto konanie odporcu nemožno považovať za nevďak, ani za snahu navrhovateľke ublížiť. Súd tak dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na vydanie nehnuteľnosti, ktorú odporcovi darovala, nie je opodstatnený. Neboli splnené zákonné predpoklady upravené v § 630 OZ, takže ani nemohlo dôjsť k zániku právneho vzťahu z darovania. Súd preto návrh navrhovateľky na vydanie spornej nehnuteľnosti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP. Trovy odporcu, ako úspešného účastníka, pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 402,60 eur za 6 úkonov právnej služby, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešnú navrhovateľku. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, podaním zo 7.8.2013. Trvala na tom, že zo strany odporcu dochádza voči nej k sústavnému hrubému porušovaniu dobrých mravov. V čase choroby jej neposkytol potrebnú pomoc, v zime ju nechal bývať na chalupe, ktorá na to nie je uspôsobená, a neposkytol jej ubytovanie v spornom byte, hoci sa na to písomne zaviazal pred notárom. Konanie na prvom stupni bolo vedené účelovo v jej neprospech Je zavádzajúce, že v byte chovala psov, čo odporca využil na to, že jej zabránil v zimných mesiacoch v byte bývať. Odporca sa o nej pred celou rodinou a známymi vyjadruje s dešpektom, o čom svedči e-mailová komunikácia s jednou zo svedkýň a tiež s jeho advokátkou. Jej vzťahy s odporcom ochladli po tom ako sa márne začala domáhať zriadenia vecného bremena k bytu, spočívajúce v jej práve doživotného užívania bytu tak, ako to odporca sľúbil pri uzatváraní darovacej zmluvy. Keď to odporca odmietol, vyzvala ho ústne na vrátenie daru. Reagoval na to ponukou, aby si byt od neho odkúpila. Odporca navyše od počiatku vedel, že mu byt darovala len „pro forma“ kvôli okolnostiam, ktoré darovaniu predchádzali. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a vydal rozsudok, ktorým jej žalobnému návrhu vyhovie v celom rozsahu. K odvolaniu sa odporca vyjadril písomne prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 5.8.2013. Podľa jeho názoru podané odvolanie nespĺňa náležitosti podľa § 205 ods. 2 a 221 ods. 1 O.s.p.; nie je z neho jasné v akom rozsahu napáda rozsudok a v čom postup súdu alebo rozsudok považuje za nesprávne. Odvolanie je subjektívnou interpretáciou navrhovateľky ohľadom správania jej syna, ktoré považuje za zlé, nevhodné a v rozpore s dobrými mravmi. Z objektívneho hľadiska však správanie odporcu nedosahuje stupeň hrubého nevďaku, či porušovania dobrých mravov. Navyše správanie odporcu bolo dlhodobo vyvolávané správaním navrhovateľky k nemu. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázala splnenie predpokladov pre vrátenie daru. V odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, dôkazy a právne názory, v porovnaní s prvostupňovým konaním. Navrhuje preto, aby odvolací súd odvolanie zamietol a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal a preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. po prejednaní veci na pojednávaní, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil; a s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.). Na pojednávanie pred odvolacím súdom bola navrhovateľka riadne predvolaná z adresy O. XX, Bratislava, ktorú uviedla ako korešpondenčnú adresu. Súdnu zásielku však neprevzala v odbernej lehote. Zástupkyňa navrhovateľky predvolanie prevzala dňa 30.4.2014, avšak na pojednávanie sa nedostavila bez ospravedlnenia. Navrhovateľka doručila súdu podanie zo dňa 10.5.2014, v ktorom uviedla, že sa nezúčastní pojednávania zo zdravotných a pracovných dôvodov, k čomu predložila potvrdenie lekára v taliančine z 9.5.2014, ktorého obsah nebol preskúmateľný. Súčasne uviedla, že pojednávania sa zúčastní jej právna zástupkyňa. Odvolací súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.o. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupkyne. Súd oboznámil obsah podania navrhovateľky z 10.5.2014, v ktorom sa vyjadrila aj k meritu veci, a v ktorom zopakovala svoje tvrdenia z prvostupňového konania. Zdôraznila svoj vek a zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého nie je možné, aby bývala v chalupe v H.. Taktiež zdôraznila, že obidva byty - na Z. aj P. ulici, odporca prenajíma, ale zisk z prenájmu jej neumožňuje užívať, hoci to potrebuje pre slušnú starobu. R. musela prežiť v byte priateľky v Rakúsku. Odporca na pojednávaní k doplneniu odvolania navrhovateľky uviedol, že rodinný dom v H. je plne využívateľný. Matka ho kúpila od ľudí, ktorí tam trvale bývali. Určitý čas bolo kúrenie pokazené, ale odporca na vlastné náklady zabezpečil opravu kúrenia a dom je plne funkčný. S navrhovateľkou naposledy osobne hovoril v mesiaci marec alebo apríl 2014, pričom stále trvala na požiadavke, aby jej všetko vrátil. Keď jej ponúkol, že môže zabezpečiť predaj domu v H., a k získanej sume jej prispeje tak, aby si mohla kúpiť jednoizbový byt, s týmto navrhovateľka nesúhlasila. Uviedla, že chce trojizbový byt s pekným výhľadom, čo bolo finančne nereálne. Právna zástupkyňa odporcu založila do spisu ďalšie písomné vyjadrenie z 12.5.2014, ktorým reagovali na podanie navrhovateľky zo dňa 8.4.2014. Namietla, že tvrdenia navrhovateľky nie sú podložné žiadnymi objektívnymi dôkazmi. Okrem nehnuteľnosti na Z. - dom v H., má navrhovateľka aj ďalšie nehnuteľnosti v H.. Na Slovensku sa pritom zdržiava len krátke obdobia a nie je v hmotnej núdzi. Odporca je jediný, ktorý sa o ňu stará, hoci navrhovateľka má okrem neho ďalšie dve deti. Správanie odporcu nemalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, ani hrubého nevďaku a bolo len reakciou na správanie navrhovateľky. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a priznal odporcovi aj náhradu trov odvolacieho konania. V prvostupňovom konaní súd ustálil skutkový stav nielen z výpovedí účastníkov konania, ale aj zo svedeckých výpovedí najbližších príbuzných a priateľov. Ani jeden svedok nepotvrdil také správanie odporcu, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubý nevďak a závažné porušenie úcty a starostlivosti syna k svojej matke. Svedkovia potvrdili len nezhody, ktoré sa týkali užívania sporného bytu, prípadne priateľky odporcu, ktoré sú bežné aj v iných rodinách. Z listinných dôkazov na č.l. XX a XX je zrejmá aj snaha odporcu nájsť riešenie, ktoré by bolo prijateľné v súvislosti s bytom pre neho aj matku. Z dôkazov na č.l. 31 a XX navyše vyplýva nekorektné správanie samotnej navrhovateľky, ktorá listom z 25.2.2012 vyzvala podnájomníka v byte, aby nájomné začal poukazovať na jej účet, pretože od 1.3.2012 prejde vlastnícke právo k bytu na ňu. Inak bude nútená dať vypnúť plyn a elektrinu. Následne dal podnájomník výpoveď nájomnej zmluvy dňa 15.3.2012. Tieto dôkazy potvrdzujú výpoveď odporcu, že jeho správanie bolo len reakciou na konanie navrhovateľky, ktorá sa s ním odmietala dohodnúť na spôsobe užívania bytu. Navrhovateľka sa v spore nedomáhala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, len vrátenia daru. Vlastníctvo odporcu k spornému bytu je tak nepochybné a má plné právo využívať všetky možnosti dispozície s ním, vrátane zriadenia záložného práva. Len samotný fakt, že odporca odmieta zriadiť navrhovateľke vecné bremeno vo forme jej doživotného práva užívať byt, nie je dôvodom na posúdenie jeho správania ako rozporného s dobrými mravmi. Keďže nebolo preukázané žiadne fyzické a ani psychické násilie odporcu voči navrhovateľke, hrubourážlivé správanie a ani neposkytnutie potrebnej starostlivosti, súd prvého stupňa správne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 630 O.s.p. na vrátenie daru. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny. Odporca ako úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V súvislosti s podaným odvolaním mu vznikli trovy spojené s jeho právnym zastúpením, ktoré si vyčíslil v podaní zo dňa 20.5.2014. Súd odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. náhradu trov za 3 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie k podaniu navrhovateľky zo dňa 8.4.2014 a účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014. Vychádzal podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) citovanej vyhlášky z 1/13 výpočtového základu, t.j. 1 x po 60,07 Eur a 2 x po 61,87 Eur, s paušálnou náhradou 1 x po 7,81 Eur a 2x po 8,04 Eur. Celkovo odporcovi priznal náhradu vo výške 207,70 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.