Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/391/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208377 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512208377.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ondrej Krajčo v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova ul. č. 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná ul. č. 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti odporcovi: V. F., bytom V. G.. Č.. X, F., toho času Dom seniorov, Centrum oddychu, Slnečné jazerá juh č. 2769, Senec, o zaplatenie istiny 1.397,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. januára 2014, č. k. 50C/209/2012-76 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.397,25 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.06.2011 do zaplatenia a v časti výroku, ktorým povolil odporcovi istinu splácať v mesačných splátkach v sume 30 eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku, ktorým trovy konania povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach v sume 10 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.397,25 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 83,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 368,40 eur. Zároveň súd prvého stupňa povolil odporcovi splácať istinu a trovy konania v mesačných splátkach vo výške 40 eur, z toho 30 eur mesačne na istinu a 10 eur mesačne na trovy konania, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39 ods. 1, ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ust. § 1 ods. 1 písm. a), b), § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a vecne tým, že kontrolou odberného miesta č. XXXXXXXXXX v F., V. G.. Č.. X, číslo elektromera XXXXXXX bol dňa 05.05.2011 zistený neoprávnený odber elektrickej energie so stavom elektromera 24.899 kWh, ktorá skutočnosť bola uvedená v Protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 05.05.2011, pričom posledný odpočet pred zistením neoprávneného odberu bol uskutočnený dňa 08.06.2009 so stavom elektromera 15.922 kWh. Súd prvého stupňa uviedol, že dňa 05.05.2011 bolo pracovníkmi navrhovateľa zistené a zdokumentované, že cez toto odberné miesto prechádza elektrina, a preto odberné miesto bolo v tento deň odpojené a elektromer bol demontovaný s tým, že odporca nepoprel, že v období rokov 2010 a 2011 býval v byte na V. G.. Č.. X, poplatky za odber elektrickej energie platil sporadicky, keďže nemal dostatok finančných prostriedkov a nakoľko ma prvostupňový súd v konaní preukázaný odber do miesta dodávky elektriny odporcu, aj v čase nezmluvného odberu, dospel k záveru, že odporca zodpovedá za neoprávnený odber elektriny v čase bez uzavretej zmluvy o jej dodávke, t. j. v súlade s ust. § 39 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z. z. išlo o odber neoprávnený. Pri určovaní výšky škody vzniknutej neoprávneným odberom vychádzal súd prvého stupňa z toho, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu a ak ju nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis ministerstva. Poukázal na skutočnosť, že spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v rozhodnej dobe upravovala vyhl. č. 154/2005 Z. z., podľa ktorej sa škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny a počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber trvá s tým, že ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní odobratia určeného meradla, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov, pričom navrhovateľ v súlade s touto právnou úpravou pri výpočte škody, ktorá mu vznikla, aj postupoval. Uviedol, že navrhovateľom vyčíslená škoda v sume 1. 193, 78 eur bola zvýšená o náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 56, 02 eur, na zaplatenie ktorej odporcu zaviazal, za čas neoprávneného odberu elektriny v období od 05.11.2010 do 05.05.2011 (182 dní). Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním úhrady škody na základe faktúry č. 3103636, splatnej dňa 11.06.2011 a keďže navrhovateľ úrok z omeškania žiadal priznať od 12.06.2011, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 12.06.2011, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zvýšený o 8 percentuálnych bodov vo výške 9,25 % ročne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 83,50 eur a trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení v sume 368,40 eur, za štyri úkony právnej služby vo výške 262,41 eur podľa ust. § 10 ods. 1, ust. § 14 ods. 1 písm. a), b), ust. § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4, ust. § 16 ods. 3, ust. § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01.05.2010 so základnou sadzbou tarifnej odmeny 71,37 eur, návrh na začatie konania dňa 10.04.2012 so základnou sadzbou tarifnej odmeny 71,37 eur, účasť na výsluchu dňa 14.08.2013 so základnou sadzbou tarifnej odmeny 71,37 eur, účasť na pojednávaní dňa 22.11.2013 so základnou sadzbou tarifnej odmeny 17,84 eur) spolu s režijným paušálom 1 á 7,21 eur, 1 á 7,63 eur, 2 á 7,81 eur), cestovných náhrad vo výške 18,57 eur podľa ust. § 7 ods. 5 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a náhrad za stratu času vo výške 26,02 eur, zvýšenú o 20 % DPH. Výrok, ktorým odporcovi povolil zaplatiť istinu a trovy konania mesačnými splátkami odôvodnil právne ust. § 160 ods. 1 O. s. p. a vecne nepriaznivou finančnou situáciou odporcu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v celom jeho rozsahu a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho finančná situácia je nezvládnuteľná a od 30.11.2012 je umiestnený v ZSS Dom seniorov Centrum oddychu, Slnečné jazerá juh č. 2769 v Senci, zo zdravotných a sociálnych dôvodov s tým, že Bratislavský samosprávny kraj posúdil jeho zdravotný stav na VI. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu pomoc inej fyzickej osoby v domove sociálnych služieb. Poukázal na oznámenie Sociálnej poisťovne o výške ním poberaného starobného dôchodku odporcu a uviedol, že v ZSS Dom seniorov Centrum oddychu platí za sociálne služby 383 eur mesačne a zvyšnú časť pokrývajú náklady spojené s doplatkami za lieky, zdravotnícke pomôcky a preväzový materiál. Poukázal na skutočnosť, že na odbernom mieste s ním bývala aj jeho neter, ktorej peniaze za odber elektrickej energie dal vždy, pokiaľ mu to dovoľovala jeho finančná situácia, pričom v súčasnosti s neterou žiadny kontakt neudržiava a neter sa oňho nezaujíma s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nakoľko jeho finančná situácia mu nedovoľuje dlh splatiť, Keďže platí za služby poskytované sociálnymi službami v ZSS Dom seniorov Centrum oddychu. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že trvá na úhradách odporcu v primeranej výške k jeho finančným možnostiam na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zrážaní sumy z dôchodku. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V posudzovanej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 27. apríla 2012 domáhal uloženia povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 1.397,25 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.06.2011 do zaplatenia, titulom neoprávneného odberu elektriny. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 5. mája 2011 navrhovateľ prostredníctvom svojho kontrolóra pod identifikačným číslom XXXX vykonal u odporcu na adrese V. G.. Č.. X, F., kontrolu meradla elektriny, kde zistil nedostatky spočívajúce v odbere elektrickej energie bez zmluvného vzťahu s navrhovateľom, čo potvrdzuje Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 5. mája 2011 (č. l. 8 spisu), potvrdený podpisom svedka s identifikačným číslom XXXXX a obrazová dokumentácia (záznam) z miestnej obhliadky vykonanej v rámci kontroly zo dňa 5. mája 2011 (č. l. 10 - 11 spisu). Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že medzi posledným kontrolným odpočtom odberu elektriny vykonaným navrhovateľom dňa 08.06.2009 vo výške 15.922 kWh a medzi kontrolným odpočtom odberu elektriny dňa 05.05.2011 vo výške 24.899 kWh, bol rozdiel spotreby elektriny 8.977 kWh (č. l. 64 spisu). Odporca v priebehu odvolacieho konania namietal svoj nepriaznivý zdravotný stav, odkázanosť na sociálnu pomoc iných osôb, zlú finančnú situáciu a skutočnosť, že na odbernom mieste s ním bývala aj jeho neter, ktorej sporadicky dával peniaze na zaplatenie faktúr za spotrebu elektriny. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike“), v spojení s vykonávacou vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej „vyhláška“), ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere, t.j. ten, kto elektrinu odoberal. Podľa § 39 ods. 1 písm. a), c) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, neoprávnený odber elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, dodávke elektriny, zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo distribúcii elektriny, meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa § 2 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. Podľa § 2 ods. 5 vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Súd v občianskom súdnom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O. s. p. a podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. V prípade, ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdil a ktorá ani inak nevyšla v konaní najavo, spravidla ani nebude predmetom dokazovania. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p.). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Navrhovateľ (dodávateľ) bol pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať neoprávnený odber elektrickej energie bez existencie zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odporcom (odberateľom), ako i príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom elektriny a vznikom škody na jeho strane. Prvostupňový súd svoje skutkové zistenia založil na relevantných dôkazoch - Protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 05.05.2011 (č. l. 8 spisu), obrazovej dokumentácii neoprávneného odberu elektriny (č. l. 10 - 11 spisu), výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (č. l. 7 spisu), ústnych prednesoch odporcu (č. l. 46 spisu), ako i listinnými dôkazmi, predovšetkým kalkuláciou hodinovej sadzby za výkon kontroly strát na rok 2011 (č. l. 55 spisu) a tabuľkou odpočtov odberného miesta č. 4503816701 na vtedajšej adrese odporcu (č. l. 64 spisu) a dospel k správnym skutkovým záverom; keď mal preukázané, že odporca bol v rozhodnej dobe od 08.06.2009 do 05.05.2011 neoprávneným odberateľom elektriny od navrhovateľa ako dodávateľa bez uzavretej zmluvy so spotrebou 8.977 kWh, čím navrhovateľovi vznikla škoda za obdobie 182 dní vo výške 1.193,78 eur, zvýšená o náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 56,02 eur podľa § 2 ods. 5 vyhlášky, zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 147,45 eur podľa ust. § 53 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku, nakoľko odporca neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz produkujúci opak, keď neuviedol, v čom by mala spočívať nesprávnosť vyúčtovania spôsobu výšky škody a nepoprel ani navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, o neoprávnenom odbere elektriny. Odporca v priebehu prvostupňového, ale ani odvolacieho konania nespochybnil právne podstatnú skutočnosť v posudzovanej veci, a to, že medzi ním a navrhovateľom absentoval zmluvný vzťah na dodávku elektriny do jeho domácnosti, t. j., že odber elektriny z jeho strany bol neoprávnený, nenamietal ani spôsob výpočtu škody predložený navrhovateľom a jeho výšku, t. j. dôvodnosť nároku uplatneného navrhovateľom v konaní odporca nespochybňoval, keď ako vyplýva z obsahu zápisnice z výsluchu odporcu zo dňa 14. 08. 2013, dožiadaným Okresným súdom Pezinok, odporca dôvodnosť žalovaného nároku (č. l. 46 spisu), uznal a preto jeho námietky v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými poukazoval len na svoje nepriaznivé pomery (majetkové, zdravotné, sociálne), sú vo vzťahu k uplatňovanej istine právne irelevantné, keďže skutočnosť, že nemá k dispozícii finančné prostriedky, ho nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Za právne bezvýznamnú preto možno označiť aj námietku odporcu, že v rozhodnom čase s ním na adrese V. G.. Č.. X, F. bývala aj jeho neter, nakoľko v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom odporca zodpovedá za škodu bez ohľadu na jeho zavinenie a je preto irelevantné, či neoprávnený odber zavinil on sám alebo jeho neter a pre vznik zodpovednosti odporcu za neoprávnený odber, nemá navrhovateľ ako dodávateľ povinnosť preukázať, že neoprávnený odber (zavinil) sám odporca ako odberateľ, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou navrhovateľa ako dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Odvolací súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že obsah odvolania odporcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacieho dôvodu v ňom uvedeného, ktorý bol bez vzájomného súvisu k veci samej. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, a keď odporca v odvolaní neoprávnenosť odberu elektrickej energie a ani samotnú výšku škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s tzv. čiernym odberom nespochybňoval, neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.397,25 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.06.2011 do zaplatenia a v časti výroku, ktorým povolil odporcovi istinu splácať v mesačných splátkach v sume 30 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. Nesprávnym je však výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 451,90 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo sume 83,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 368,40 eur. Súd prvého stupňa síce na rozhodnutie o trovách konania správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok (úspech účastníka v konaní), avšak vzhľadom na v priebehu celého konania odporcom tvrdenú nepriaznivú ekonomickú situáciu, bolo jeho povinnosťou skúmať, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p., na strane neúspešného účastníka konania, t. j. odporcu. Súdu totiž priamo zo zákona vplýva povinnosť aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. skúmať (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. na strane oboch účastníkov konania, keď v prejednávanej veci odporca dôvodnosť nároku uplatneného navrhovateľom v konaní nerozporoval, nakoľko poukazoval výlučne na skutočnosť, že v rozhodnom čase neoprávneného odberu, ako i v súčasnosti, je v ťaživej sociálnej, zdravotnej a majetkovej situácii, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. nebude znamenať pre odporcu mimoriadnu záťaž a nepriaznivý dôsledok na jeho schopnosť uspokojovať svoje základné, resp. nevyhnutné potreby. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v časti výroku, ktorým povolil odporcovi zaplatiť trovy konania desať eurovými mesačnými splátkami zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p., nakoľko ide o závislý výrok od výroku o trovách konania. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách celého konania s poukazom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.