Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/47/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209894 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512209894.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. K., nar. XX.XX.XXXX a W. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - V.. B. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H.. Č.. X, V., otec - L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX, Č. E., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. februára 2014, č. k. 17P/161/2012-262, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému L. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 170 eur mesačne a k maloletej W.M. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150 eur mesačne, od 01.09.2011, ktoré otcovi uložil platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletých detí, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08. septembra 2004, č. k. 17P 20/04 - 29, v časti o výživnom. Zročné výživné vyčíslil súd prvého stupňa za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2014 v sume 2.042,18 eur na maloletého L.Ř. a v sume 1.462,18 eur na maloletú W., ktoré otcovi uložil zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, § 62 ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta tretia, § 78 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 160 ods. 1, § 162 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne preukázanou zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného v roku 2004 na strane oboch maloletých detí. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že matka sa návrhom zo dňa 15.05.2012 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 200 eur mesačne a na maloletú W.Š., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.09.2011, z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí, nakoľko od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca, obidve deti začali chodiť na základnú školu, L. navštevuje 4. ročník a W. 2. ročník, navštevujú tiež základnú umeleckú školu, W. hru na klavíri a L. hru na gitare, zhoršil sa ich zdravotný stav, keď W. je po operácii srdca, chodieva na pravidelné kontroly, nosí zubný strojček, navštevuje ortopedickú ambulanciu a sledovaná je aj v kožnej ambulancii a L. taktiež nosí zubný strojček, je sledovaný v imunologickej a alergologickej ambulancii a užíva lieky, ktoré nie sú plne hradené zdravotnou poisťovňou s tým, že ona je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s dcérou R., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcou z jej terajšieho manželstva, bývajú spoločne s jej matkou, ktorá je na dôchodku a sama má vysoké výdaje za lieky a otec maloletých detí naďalej pracuje ako vodič kamiónu. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že otec žiadal návrh na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť z dôvodu, že dňa 04.12.2010 uzavrel nové manželstvo s X.G. K., ktorá je na materskej dovolenke, poberá dávky v materstve vo výške asi 3.500,- Kč a má dve ďalšie maloleté deti narodené v roku 1999 a 2002, pričom bývajú v byte v obci V., mesačne platí nájomné v sume 4.000,- Kč, platby za elektrinu a plyn v sume 3.500,- Kč, polročne za vodu v sume 2.500,- Kč. Súd prvého stupňa (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 24. októbra 2012, sp. zn. 17P/161/2012, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 170 eur mesačne a na maloletú W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150 eur mesačne, u oboch od 01.09.2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08. septembra 2004, č. k. 17P 20/04 - 29 v časti výšky výživného a zároveň zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2012, na maloletého L. v sume 985,88 eur a na maloletú W. v sume 705,88 eur, otcovi povolil splácať po 50 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2012. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. januára 2013, č. k. 20CoP/81/2012-158, v poradí prvý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na návrh matky od 01.09.2011, t.j. za dobu pred začatím konania, bez preukázania a riadneho odôvodnenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného aj za dobu pred začatím konania a zároveň z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvého stupňa povolil otcovi maloletých detí splatiť zročné výživné v splátkach po 50 eur mesačne. Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že o vyživovacej povinnosti otca naposledy rozhodol Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 8. septembra 2004, č. k. 17P/20/04 - 29, ktorým obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné na každé dieťa v sume 3.000,-Sk, keď v čase rozhodovania bola matka na materskej dovolenke, spolu s maloletými deťmi bývala v domácnosti svojich rodičov, iné vyživovacie povinnosti nemala, poberala rodičovský príspevok v sume 3.790,-Sk mesačne, otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k šesťročnému synovi L. G. v sume 1.500,- Kč mesačne a pracoval vo firme Inter Expres servis, s.r.o., v ktorej dosahoval čistý mesačný príjem v sume cca. 11.257,-Kč. Poukázal na skutočnosť, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca, ktorý s deťmi neudržiava kontakt a nad rámec súdom určeného výživného hradeného na základe exekúcie na výžive detí iným spôsobom neparticipuje, uplynula doba deväť a pol roka, počas ktorej sa výdavky na výživu maloletých detí podstatným spôsobom zvýšili v dôsledku postupného rastu životných nákladov, ako aj ich fyzického a psychického dospievania a taktiež v dôsledku vzniku nákladov na zdravotnú starostlivosť a mimoškolské aktivity detí, a preto vyživovacia povinnosť otca, ktorá predstavuje u každého z maloletých detí v priemere iba sumu 3,32 eur na deň, nemôže zodpovedať ich aktuálnym potrebám a boli splnené predpoklady na jej zvýšenie, nakoľko maloletý L. je vo veku 12 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy, je v evidencii ambulancie klinickej imunológie, vyžaduje si zvýšenú starostlivosť a lieky z II. kategorizačnej skupiny (s doplatkom), nosí zubný strojček, na Základnej umeleckej škole na Daliborovom námestí v Bratislave sa venuje hre na gitaru a od septembra 2012 je hráčom mládežníckeho basketbalového klubu B.S.C. Bratislava s mesačným členským poplatkom 30 eur a jednorazovými nákladmi za sadu dresov v sume 70 eur a maloletá W. je vo veku 10 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy, pre závažnú srdcovú chybu (D- transpozícia veľkých ciev) je sledovaná v Detskom kardiocentre, v ktorom sa podrobila aj operačnému zákroku a hoci v súčasnosti je jej klinický stav uspokojivý, bez nutnosti medikamentóznej liečby, vyžaduje fyzické šetrenie s tým, že aktuálne sa začala liečiť aj na neurológii, nakoľko jej bola diagnostikovaná tetania s tým, že taktiež nosí zubný strojček a jej náklady sú spojené aj s návštevami dermatológa. Uviedol, že maloletá sa venuje hre na klavíri a prihliadol na skutočnosť, že matka dňa 31.07.2010 uzavrela nové manželstvo, pribudla jej vyživovacia povinnosť k dcére R., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti čerpá rodičovskú dovolenku, v roku 2012 poberala rodičovský príspevok v sume 194,70 eur mesačne, predtým v sume 190,10 eur mesačne a v roku 2013 v sume 199,60 eur mesačne, na tri maloleté deti v roku 2010 poberala rodinné prídavky v celkovej sume 43,98 eur mesačne, v roku 2011 v sume 66,03 eur mesačne, v roku 2012 v sume 67,62 eur mesačne a v roku 2013 v sume 69,30 eur mesačne s tým, že Sociálna poisťovňa jej v septembri 2010 vyplatila ošetrovné v sume 153,80 eur a od januára do augusta 2011 materský príspevok v celkovej sume 4.183,40 eur. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že terajší manžel matky P. K., s ktorým spolu s maloletými deťmi bývajú u starej matky maloletých detí (dôchodkyne), ktorej mesačne prispievajú na nájomné sumou 283,02 eur s tým, že internet a káblovú televíziu si uhrádzajú sami a nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľností ani cenného hnuteľného majetku, má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi, narodenému v roku 2008 v sume 150 eur mesačne, zo zamestnania dosahoval v roku 2010 príjem v sume 800 eur mesačne, v roku 2011 v sume 779,17 eur mesačne, v roku 2012 v sume 1.001,54 eur mesačne a v roku 2013 v sume 1.043,97 eur mesačne a prihliadol aj na zmenu pomerov na strane otca, ktorému naďalej trvá vyživovacia povinnosť k synovi L. G., nar. XX.XX.XXXX, určená rozsudkom Okresného súdu Břeclav zo dňa 13.01.2003, č.k. 4C/24/99-71 v sume 1.500,- Kč mesačne, ako i na skutočnosť, že mu pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti z manželstva, ktoré uzavrel dňa 04.12.2010, z ktorého sa mu narodil maloletý R. K., nar. XX.XX.XXXX s tým, že žije v byte v obci V. v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou, ktorá má dve vyživovacie povinnosti k deťom narodeným v roku 1999 a 2002, od mája 2009 do 22.05.2013 bola na materskej dovolenke a poberala dávky v materstve naposledy vo výške 3.800,- Kč mesačne, od 24.05.2013 do 17.09.2013 bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce v Znojme, poberala podporu v nezamestnanosti a v súčasnosti nemá žiaden príjem. Poukázal na skutočnosť, že otec má dosiahnuté vzdelanie na strednom odbornom učilišti, odbor mechanik - opravár poľnohospodárskych strojov, v ktorom pracoval asi pol roka, nie je evidovaný v živnostenskom ani obchodnom registri, naposledy bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2008, uzavretej s obchodnou spoločnosťou Unitrans Bohemia, s.r.o., ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, s priemerným netto mesačný zárobkom od septembra do decembra 2010 v sume 9.936,- Kč, v roku 2011 v sume 12.023,- Kč a od januára do septembra 2012 v sume 14.620,-Kč s tým, že v období od septembra 2010 do skončenia pracovného pomeru mu boli vyplatené cestovné náhrady v celkovej sume 589.806,-Kč, t. j. v priemere 23.592,-Kč mesačne. Prvostupňový súd mal preukázané, že k ukončeniu tohto pracovného pomeru otca došlo dohodou ku dňu 28.09.2012 na jeho výslovnú žiadosť a v súčasnosti je nezamestnaný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že otec je nemajetný, vo vlastníctve má iba 15-ročný osobný automobil, továrenskej značky Opel Vectra a jeho zdravotný stav je dobrý. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že suma, na ktorú zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom (170 eur na L. a 150 eur na W.), je adekvátna súčasným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti a taktiež pomerom na strane matky, ktorá sa v dôsledku starostlivosti o najmladšie dieťa doposiaľ nemohla opätovne zaradiť do pracovného procesu a má príjem iba z rodičovského príspevku s tým, že vzhľadom na vek maloletých, zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o obe deti a zvýšenie výživného považoval za primerané dobe, ktorá uplynula od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o určení výživného, ako aj tej skutočnosti, že otec sa na výžive detí nepodieľa inak, ako súdom určeným a exekučne plneným výživným, nestýka sa s nimi a ani ich príležitostne neobdarúva. Neprihliadol na argumentáciu otca, ktorý poukazoval na nedostatok finančných prostriedkov a skutočnosť, že je nezamestnaný, jeho terajšia manželka je na rodičovskej dovolenke a on ani jeho manželka nemajú žiaden príjem, nakoľko základnou zákonnou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb, avšak otec, ktorý má odborné vzdelanie získané absolvovaním učňovskej školy, dlhodobo pracoval u jedného zamestnávateľa ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, pracovný pomer ukončil dobrovoľne z vlastnej iniciatívy dohodou v septembri 2012 a odvtedy sa už nezamestnal ani nezaevidoval na úrade práce, v konaní nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil v zamestnaní, prípadne odčerpával finančné prostriedky, napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod., na ktoré správanie a jeho nezamestnanosť s poukazom na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine neprihliadol. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením otca, že on ani jeho manželka nemajú žiadne príjmy, resp. zdroj finančných prostriedkov na zabezpečovanie ich osobných potrieb, ako aj potrieb ich detí a že žijú z podpory svojej rodiny, keď toto tvrdenie vyhodnotil ako účelové, v snahe vyhnúť sa zvýšeniu vyživovacej povinnosti. S poukazom na charakter poslednej pracovnej aktivity otca prihliadol súd prvého stupňa, okrem výšky jeho mzdy, aj na cestovné náhrady vyplatené zamestnávateľom, ako súčasť príjmu, určené na financovanie jeho osobných potrieb ako vodiča za dobu výkonu práce (ubytovanie, hygiena, strava), počas ktorej neodčerpával financie z vyplatenej základnej mzdy a bolo iba na jeho uvážení, či ich spotrebuje v plnej výške alebo ich využije aj v prospech financovania potrieb rodiny s tým, že práve takéto využitie vyplatených cestovných náhrad je v praxi obvyklé. Rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti od 01.09.2011, t.j. aj za dobu pred podaním návrhu matky na súd (15.05.2012), odôvodnil vecne preukázaním dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v zdravotných problémoch matky, jej opatere niekoľkomesačného dieťaťa a súčasne dvoch starších detí, ako aj v zhoršení finančnej situácie jej rodiny následkom čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky a v neposlednom rade aj v zastrašovaní zo strany otca s poukazom na skutočnosť, že podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, v dôsledku zmeny pomerov na ich strane, boli splnené už pred podaním návrhu. Vznik a výšku zročného výživného na obe maloleté deti odôvodnil tým, že otcovi, ktorý nad rámec pôvodne určeného výživného neprispel maloletým žiadnou sumou, vzhľadom na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, vznikla povinnosť zaplatiť zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2014 v sume 2.042,18 eur na maloletého L. (170 eur - 99,58 eur x 29 mesiacov) a v sume 1.462,18 eur na maloletú W. (150 eur - 99,58 eur x 29 mesiacov), ktoré otcovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p. uložil zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko nezistil v konaní žiadne dôvody, pre ktoré by mal otcovi maloletých detí umožniť zaplatiť zročné výživné v splátkach, o možnosť ktorú otec ani nepožiadal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vecne citáciou tohto zákonného ustanovenia. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, z ktorých vyplýva, že nie je schopný uhrádzať výživné na maloleté deti vo výške určenej napadnutým rozsudkom a navrhol prvostupňový rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť. Vytkol súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L. G., nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Břeclav zo dňa 13.01.2003. č. k. 4C 24/1999-71 v sume 1500,-Kč mesačne, na ktorého súčasne spláca zročné výživné v celkovej sume 78.000,-Kč v splátkach po 200,-Kč mesačne, teda platí výživné spolu vo výške 1.700,-Kč mesačne, ani na skutočnosť, že dňa 04.12.2010 uzavrel manželstvo s X. K., ktorá má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom R., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, bola na materskej dovolenke, poberala dávky v sume 3.500,-Kč mesačne a od skončenia materskej dovolenky, dňa 24.05.2013, okrem podpory v nezamestnanosti v sume 4.600,-Kč, ktorú poberala do konca roku 2013, žiadny príjem nemá. Otec v odvolaní uviedol, že jeho príjem v sume 13.000,-Kč mesačne, z ktorého súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, je v porovnaní s príjmami v roku 2004 iba nepatrný, pričom v dôsledku inflácie sa hodnota peňazí ešte znížila a zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam s tým, že dôvodom skončenia jeho posledného pracovného pomeru bol v skutočnosti nedostatok zákaziek a tým aj práce pre zamestnancov. Otec v odvolaní potvrdil, že u posledného zamestnávateľa mu boli vyplácané cestovné náhrady, avšak namietol, že boli určené iba na úhradu jeho zvýšených nákladov, ktoré by mu inak neboli vznikli a nepredstavovali bežnú súčasť mzdy. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ nie je zo svojho zárobku schopný podieľať sa na uspokojovaní základných potrieb svojich maloletých detí, mal by zvážiť zmenu zamestnania s vyšším príjmom, keď takýto záver súdu podľa otca nezodpovedá realite v Českej republike ani na Slovensku, nakoľko v odbore opravár poľnohospodárskych strojov, v ktorom je vyučený, dlhoročne nie je možné nájsť žiadne uplatnenie. Uviedol, že matka maloletých by sa mala správať zodpovednejšie a prispôsobiť svoje potreby, ako aj potreby maloletých detí reálnym možnostiam oboch rodičov a v tejto súvislosti označil za vhodnejšie, aby sa matka, namiesto ďalšieho štúdia, snažila nájsť si zamestnanie a zlepšiť tým materiálne zabezpečenie rodiny. Zároveň otec v odvolaní namietol, že odmietanie zvýšenia výživného a jeho vyhrážky, ktoré v konaní neboli ničím preukázané, nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť za dobu pred podaním návrhu, s poukazom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, ktorá mu vôbec neumožňuje uhradiť zročné výživné v celkovej sume 3.500 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na ktorú prvostupňový súd neprehliadol. Matka maloletých sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, keď od jej poslednej úpravy na maloleté deti uplynula doba deväť a pol roka je opodstatnené a boli dané aj dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, za obdobie pred podaním návrhu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu otca maloletých detí nie je možné priznať úspech. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci matka, ktorá sa o maloletých osobne stará, plní svoju vyživovaciu povinnosť vo významnej miere poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou o deti. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov je aj vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že na strane maloletých detí, došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. septembra 2004, č. k. 17P 20/04-29, kedy maloletý L. vo veku takmer troch rokov, maloletá W. vo veku takmer jedného roka, žiadne z detí nemalo závažnejšie zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali zvýšené výdavky, bývali spolu s matkou v domácnosti starej matky, matka iné vyživovacie povinnosti nemala, čerpala materskú dovolenku, poberala rodičovský príspevok v sume 3.790,-Sk mesačne a prídavky na obe deti v sume 1.000,-Sk mesačne, otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k šesťročnému synovi L. G. v sume 1.500,-Kč mesačne a pracoval vo firme Inter Expres servis, s.r.o., v ktorej dosahoval príjem v sume cca. 11.257,- Kč netto mesačne. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom bol maloletý L. vo veku 12 rokov, navštevoval 6. ročník základnej školy, mal zdravotné problémy, pre ktoré bol evidovaný v ambulancii klinickej imunológie a mal zvýšené výdavky na lieky nehradené v plnej miere zdravotnou poisťovňou, nosil zubný strojček, navštevoval Základnú umeleckú školu na Daliborovom námestí v Bratislave, výuku hry na gitaru, a v mládežníckom basketbalovom klube B.S.C. Bratislava hrával basketbal, maloletá W. bola vo veku 10 rokov, trpí závažnou srdcovou chybou - D-transpozíciou veľkých ciev, je sledovaná v Detskom kardiocentre, v ktorom sa podrobila aj operačnému zákroku a hoci v súčasnosti je jej klinický stav uspokojivý, bez nutnosti medikamentóznej liečby, vyžaduje fyzické šetrenie s tým, že sa začala liečiť aj na neurológii z dôvodu diagnostikovanej tetanie a taktiež nosí zubný strojček. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že matka dňa 31.07.2010 uzavrela nové manželstvo, z ktorého sa jej dňa XX. XX. XXXX narodila maloletá R., v čase rozhodovania prvostupňového súdu čerpala rodičovskú dovolenku a poberala rodičovský príspevok, v roku 2012 v sume 194,70 eur mesačne a v roku 2013 v sume 199,60 eur mesačne a otcovi, ktorý uzavrel nové manželstvo a trvá mu vyživovacia povinnosť k synovi L., nar. XX.XX.XXXX v sume 1.500,- Kč mesačne, pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému R., nar. XX.XX.XXXX, bol nezamestnaný, keď jeho posledný pracovný pomer, v ktorom dosahoval základnú mzdu v sume 14.620,-Kč mesačne a zároveň mu boli vyplácané cestovné náhrady priemerne v sume 23.592,-Kč mesačne, skončil na jeho výslovnú žiadosť a od dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru je nezamestnaný tvrdiac, že si prácu si hľadá, avšak žiadna nebola ohodnotená natoľko, aby mu vyvážila čas strávený mimo rodiny. Právne bezvýznamné je tvrdenie otca maloletých detí, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil jeho možnosti a schopnosti a neprihliadol na skutočnosť, že je nezamestnaný, t. j. nemá žiadny príjem, ako ani jeho súčasná manželka, nakoľko pre posúdenie možností a schopností povinného rodičia nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať zo zamestnania príjem zodpovedajúci mzde a cestovným náhradám, ktoré boli otcovi vyplácané u jeho pôvodného zamestnávateľa, s ktorým z vlastnej iniciatívy a bez preukázania vážneho dôvodu, skončil pracovný pomer ku dňu 28.09.2012 s tým, že pokiaľ otec svoju súčasnú nezamestnanosť odôvodňoval tým, že síce si prácu hľadá, avšak doposiaľ žiadna pracovná ponuka nebola dostatočne lukratívna, aby mu zárobok dostatočne kompenzoval čas strávený v práci mimo rodiny, tak inštitút vyživovacej povinnosti nesporne nepochopil. Výživné, ako už odvolací súd uviedol vyššie, je totiž prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb, pričom je povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou otca, že cestovné náhrady, ktoré mu bývalý zamestnávateľ za obdobie od septembra 2010 do 28.09.2012 vyplatil spolu v sume 589.806,-Kč, nepredstavovali bežnú súčasť mzdy a boli určené iba na úhradu jeho zvýšených nákladov, ktoré by mu inak neboli vznikli, a preto ich nebolo možné započítať do jeho príjmu, nakoľko do príjmov rodičov sa pre účely výživného, okrem zárobku, započítavajú napríklad tiež autorské odmeny, výnosy z majetku (tak úroky z účtov, ako aj napríklad podiely na zisku z obchodných spoločností, výnosy z akcií, prijaté odplaty za nájom a podobne) a v príjme rodiča z pracovného pomeru sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru, ako sú diéty alebo poskytnuté finančné náhrady tak, že súd je povinný ich započítať ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča. Odvolací súd ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil aj námietku otca namietajúceho zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na obe maloletého deti spätne, t. j. pred podaním návrhu na súd, argumentujúceho, že za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať jeho vyhrážky matke maloletých, ktoré v konaní ani neboli preukázané, nakoľko prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že v posudzovanej veci boli okolnosti hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce zvýšenie výživného za dobu pred začatím konania v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne dané, avšak spočívali predovšetkým v dôvodoch na strane matky (jej zdravotné problémy, opatera niekoľkomesačného dieťaťa a dvoch starších detí počas vysokoškolského štúdia, ako aj zhoršenie finančnej situácie jej rodiny následkom čerpania materskej a rodičovskej dovolenky) a iba v marginálnom rozsahu, v okolnostiach majúcich pôvod v správaní otca. Vecne správnym je aj výrok prvostupňového rozsudku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť zročné výživné na obe maloleté deti do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce poskytnutie výhody splátok otcovi podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ktorý o možnosť splatiť zročné výživné v splátkach ani nepožiadal. Z dikcie zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. totiž vyplýva, že vyčíslený nedoplatok zročného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok, odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 162 ods. 2 O. s. p.) predbežne vykonateľný bez obmedzenia a prelomiť v časti zročného výživného predbežnú vykonateľnosť je možné len využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ktoré však nie je možné uplatňovať automaticky. Ide totiž o výhodu povinného voči oprávnenému, ktorá však musí byť odôvodnená, napríklad postojom žalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou žalovaného, ale tiež pomermi oprávneného. V posudzovanej veci je však nesporné, že otec na výživu oboch detí prispieva na základe exekučného konania, ktoré je proti nemu vedené, o maloleté deti sa nestará, na ich potreby neprispieva ani žiadnymi vecnými plneniami, z dôvodu ktorého je matka nútená všetky náklady na ne znášať sama a vzhľadom na doterajšie správanie otca nie je ani predpoklad, že by prípadné splátky zročného výživného riadne a včas uhrádzal. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (ust. § 120 ods.1, § 154 ods. 1 O. s. p.), rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.