Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/657/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220084 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512220084.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina IČO: 31 575 951, zastúpeného advokátskou kanceláriou Antovszká s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, proti odporcovi: Z. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, Z., o zaplatenie 96,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. septembra 2013, č.k. 41C 154/2013-54, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 10. septembra 2013 č.k. 41C 154/2013-54 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 79,97 Eur od 07.07.2011 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania spolu v sume 47,78 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti; predstavujúcej zmluvnú pokutu; návrh navrhovateľa zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 04.02.2010 s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „zmluvu o bežnom účte“); predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech odporcu, bez práva jeho prečerpania; a odporca prečerpal prostriedky na predmetnom osobnom účte, čím vytvoril ku dňu 06.07.2011 debetný zostatok vo výške 79,97 Eur, ktorý debetný zostatok odporca ani na výzvu navrhovateľa nevyrovnal, a preto navrhovateľ listom zo dňa 27.06.2011 odstúpil od zmluvy o bežnom účte. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke § 52 ods. 2, 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s § 261 ods. 3 písm. d/, § 300, § 708 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) a § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru; keď mal za to, že v danej veci ide o zmluvu spotrebiteľskú; že navrhovateľ preukázal oprávnenosť uplatneného nároku voči odporcovi - v časti uplatňovanej istiny vo výške 79,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 79,97 Eur od 07.07.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti navrhovateľom uplatňovaného nároku (pozostávajúceho zo zmluvnej pokuty - sankčného úroku z omeškania v sume 17,- Eur) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Dôvodil, že navrhovateľ sa neoprávnene domáha zaplatenia zmluvnej pokuty; vyúčtovanej ním za čas po ukončení zmluvy; keď jej výška ako sankčného poplatku nie je v Sadzobníku poplatkov upravená určite a zrozumiteľne a táto je navrhovateľom označená rôzne, a to za čas do 30.06.2012 ako „sankčná úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní“ vo výške 20% ročne a za čas od 01.07.2012 ako „úrok z omeškania pri nepovolenom prečerpaní“ vo výške 28% ročne. O úrokoch z omeškania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške 9,25% ročne z istiny 79,97 Eur od 07.07.2011 do zaplatenia, keď táto výška nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania, ktorú môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu 82 % pri úspechu odporkyne v rozsahu 18 %, priznal náhradu trov konania vo výške 64 %, čo predstavuje jeho čistý úspech v konaní a čomu zodpovedá celková suma trov 47,78 Eur. Proti tomuto rozsudku; do jeho zamietajúcej časti; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil; a to s poukazom na inštitút všeobecných obchodných podmienok v zmysle ust. § 273 Obch. zák. ako aj na konkrétne ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) platných v danom prípade; že odporca porušil zmluvu a VOP tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok, a preto listom zo dňa 27.06.2011 odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na vyrovnanie debetného zostatku vo výške 79,97 Eur, ktorý zostatok však odporca nevyrovnal. Vzhľadom na uvedené si podľa čl. III bod 23 VOP uplatňuje i príslušný sankčný úrok z omeškania (zmluvnú pokutu) vo výške 20% ročne zo sumy 79,97 Eur od 07.07.2011 do 30.06.2012 a vo výške 28% ročne zo sumy 79,97 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia. Mal za to, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie ani dostatočne neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti ním uplatnenej zmluvnej pokuty (sankčných úrokov z omeškania), keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia ust. § 52 ods. 2, 544 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 261 ods. 3 písm. d/, § 300, § 708 Obch. zák., ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v tejto časti aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé. Navrhovateľ vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok; v napadnutej - zamietajúcej časti; možno považovať v tomto smere za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcovi na zaplatenie sumy 96,97 Eur s prísl. (pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 79,97 Eur a sankčného úroku z omeškania - zmluvnej pokuty v sume 17,- Eur) ako aj náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia záväzku odporcu vyplývajúceho mu zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 04.02.2010, keď tento prečerpal prostriedky na predmetnom bežnom účte, čím vytvoril ku dňu 06.07.2011 debetný zostatok vo výške 79,97 Eur. V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 04.02.2010 s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „zmluvu o bežnom účte“); predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech odporcu, bez práva jeho prečerpania; a odporca prečerpal prostriedky na predmetnom osobnom účte, čím vytvoril ku dňu 06.07.2011 debetný zostatok vo výške 79,97 Eur, ktorý debetný zostatok odporca ani na výzvu navrhovateľa nevyrovnal, a preto navrhovateľ listom zo dňa 27.06.2011 odstúpil od zmluvy o bežnom účte. Spornou ostala otázka, či sa navrhovateľ oprávnene domáha zaplatenia; okrem istiny (nevyrovnaného debetného zostatku); i zmluvnej pokuty označenej aj ako sankčného úroku z omeškania. Správne konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v zásade je potrebné právny vzťah účastníkov konania posudzovať podľa § 708 Obch. zák., avšak s výhradami uvedenými v § 52 ods. 1 a nasl. Obč. zák., a to vzhľadom na to, že predmetná zmluva o bežnom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľského charakteru. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné; tak ako to správne konštatoval i súd prvého stupňa; posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda ide o navrhovateľom uplatňovaný „sankčný úrok z omeškania“, odvolací súd poznamenáva, že tento nárok bol navrhovateľom označovaný rôzne, a to v návrhu na začatie konania ako „sankčný úrok z omeškania“, v Sadzobníku poplatkov ako „sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete“ (za čas do 30.06.2012), resp. ako „úrok z omeškania pri nepovolenom prečerpaní“ (za čas od 01.07.2012), pričom navrhovateľ pri jeho uplatňovaní odkazoval na čl. III bod 23 VOP, kde je označený „ako sankčný poplatok“. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že je zrejmá nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca neurčitosť tohto dojednania o zmluvnej pokute, keď v danej veci je nevyhnutné v prvom rade jednoznačne rozlišovať medzi jednotlivými inštitútmi, akými sú zmluvná pokuta, úrok a úrok z omeškania, a to so zvýšenou právnou ochranou odporcu ako spotrebiteľa; keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva spotrebiteľského charakteru; ktorého môžu platne zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočné jasné, určité a zrozumiteľné. Odvolací súd má ďalej za to, že sankčný úrok z omeškania uplatnený navrhovateľom vo forme zmluvnej pokuty je už podľa svojho pomenovania „sankciou“ a navrhovateľ si ho uplatnil za nedodržanie zmluvných podmienok (nepovolené prečerpanie/debet), pričom takéto dojednanie o tzv. sankčnom úroku z omeškania je potrebné považovať i za obchádzanie zákona, keď zákon jasne definuje úrok z omeškania v limitovanej výške (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) a navyše zákon takýto pojem ani nepozná (skôr sa však charakterovo približuje k zmluvnej pokute, o ktorej dojednaní však zákon vyžaduje písomnú formu), pričom odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluvná pokuta nebola dojednaná platne pre jej obchádzanie zákona ako aj pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1 Obč. Zák.). Odvolací súd však žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecných obchodných podmienok (§ 273 Obch. zák.), tieto však musia byť dojednané jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa konštatoval; prihliadnuc na spotrebiteľský charakter zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania; že zmluvná pokuta uplatnená navrhovateľom ako sankčný úrok z omeškania nebola platne dojednaná, a to z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti jej dojednania, ako aj obchádzanie zákona (§ 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1 Obč. zák.). So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť ním uplatňovaného nároku v tejto časti, založil na správnom právnom posúdení veci, nemožno preto uznať ani ďalší argument navrhovateľa, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím zasiahol do jeho práva súdnu ochranu, nejde totiž o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, pokiaľ je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom, čo v danej veci i nepochybne je. Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (napr. IV. ÚS 340/04). Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej zamietajúcej časti; stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.