Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/470/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220912 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512220912.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: I. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. Č..XX, Z., proti odporcom: 1/ W. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. Č..XX, Z., 2/ W. Š., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. Č. X, Z., o určenie výživného voči odporkyni v 1/ rade a o zvýšenie výživného voči odporcovi v 2/ rade, na odvolanie navrhovateľky proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. mája 2013, č.k. 20P/292/12-51, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporkyni v 1/ rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom čiastočnom rozsudku súd prvého stupňa: - uložil odporkyni v 1/ rade povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou XX euro mesačne, počnúc dňom 10.10.2012, ktorú sumu uložil odporkyni v 1/ rade zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, - dlh na zročnom výživnom za obdobie od 10.10.2012 do 23.5.2013 v celkovej výške XXX,XX euro uložil odporkyni v 1/ rade zaplatiť navrhovateľke do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, - konanie čo do časti určenia vyživovacej povinnosti odporkyne v 1/ rade vo výške XXX euro od marca 2012 do 22.8.2012 a následne čo do časti výživného vo výške XXX euro zastavil ( § 96 O.s.p.), - vo zvyšku návrh navrhovateľky voči odporkyni v 1/ rade zamietol, - o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 142 ods.2 O.s.p.). Rozhodnutie v otázke výživného právne odôvodnil § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1,2, § 77 ods.1 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu navrhovateľky na určenie výživného voči odporkyni v 1/ rade poukazujúc na to, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti ani s jedným z rodičov a pripravuje sa na výkon budúceho povolania štúdiom na Hotelovej akadémii na W. X O. Z.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil príjem, ktorý dosahuje navrhovateľka pri výkone práce pomocnej kuchárky vo výške cca XXX,XX euro, existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. synovi G. X., I.. X.XX.XXXX a i výšku nevyhnutných nákladov vynakladaných na bývanie a stravovanie. Na strane navrhovateľky zohľadnil preukázané náklady na bývanie na internáte vrátane obedov a večerí ( XX euro + XX euro ), na električenku vo výške 13 euro mesačne, náklady na školu vo výške XXX euro ročne a primerané náklady na stravu, oblečenie a ostatné nevyhnutné potreby pri zohľadnení nie vysokej životnej úrovne na strane oboch rodičov. K nákladom preukazovaným odporkyňou v 1/ rade konštatoval, že táto je reálne schopná dosahovať vyšší príjem, keď jej mesačné výdavky na bývanie a na druhého syna presahujú deklarované príjmy. Súd prvého stupňa poukazujúc na konkrétne okolnosti prípadu, v ktorom musel prihliadať aj na kritérium dobrých mravov konštatoval na jednej strane nie primerané správanie sa navrhovateľky voči matke ( odporkyni v 1/ rade ), na druhej strane však i nekorektné správanie sa matky ( výmena zámku, odmietnutie komunikácie s dcérou ). Za danej situácie nemohol plne odoprieť priznať navrhovateľke výživné, keď táto vzhľadom na denné stredoškolské štúdium nemá možnosť zabezpečiť si dostatočný vlastný zdroj príjmu. Z hľadiska dobrých mravov nemal za dôvodné priznať výživné za obdobie od podania návrhu do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s otcom ( odporcom v 2/ rade ) poukazujúc na to, že počas uplynulých 16-tich rokov výživu navrhovateľky zabezpečovala výlučne odporkyňa v 1/ rade. Navrhovateľka si počas spolužitia s otcom prevzala od neho sumu výživného od roku 2005 do roku 2012 ( vo výške X.XXX euro ) ktorá z morálneho hľadiska takmer v plnej miere prináležala matke navrhovateľky - navrhovateľka si túto sumu ponechala v plnej výške. Okolnosť, že navrhovateľka v rámci letnej školskej praxe odchádza na tri mesiace do G. v súvislosti s čím jej budú preplatené stravné a ubytovanie vo forme diét ( cca XXX euro mesačne ) nemá vplyv na existenciu a výšku vyživovacej povinnosti odporkyne v 1/ rade. Súd prvého stupňa napokon poukázal na to, že navrhovateľka je sama oprávnenou osobou na poberanie prídavku na dieťa podľa zák.č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa vo výške XX,XX euro mesačne, ktorý nárok si musí uplatniť sama na príslušnom úrade. Pri určení dlžného výživného za obdobie do 10.10.2012 do 23.5.2013 vo výške XXX,XX euro súd prvého stupňa zohľadnil plnenie zo strany odporkyne v 1/ rade spolu vo výške XXX euro ( v mesiacoch október a december 2012 á XX euro, v mesiacoch január, marec až máj 2013 á XX euro, vo februári 2013 XX euro ). Proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka namietajúc, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka poukázala na to, že odporkyňa v 1/ rade býva v 3 izbovom byte v jej vlastníctve, ktorý v roku 2012 spoločne s partnerom rekonštruovala, má spoločne s partnerom vyšší ako deklarovaný príjem a obaja vlastnia motorové vozidlá. V odvolaní navrhla, aby bola odporkyňa v 1/ rade zaviazaná k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 150 euro mesačne. Odporkyňa v 1/ rade k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že rodinné prídavky na navrhovateľku nepoberá od mája 2013. Navrhovateľka disponovala so sumou XXXX euro, ktorú neoprávnene prevzala od svojho otca, keď táto mala byť vyplatená jej ako dlh na výživnom za obdobie od októbra 1998 do marca 2005. Výdavky navrhovateľky do marca 2012 uhrádzala výlučne ona. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľky uplatneného proti odporkyni v 1/ rade o určenie vyživovacej povinnosti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj podrobne a presvedčivo odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého čiastočného rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa nad určený prísudok zamietol návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti odporkyne v 1/ rade a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľka zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu , osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti odporkyne v 1/ rade z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľky a z hľadiska schopností a možností odporkyne v 1/ rade. Určená výška výživného, ktorú napadla odvolaním navrhovateľka, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa odkázané výživou uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študujúceho na Hotelovej akadémii v Bratislave, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane odporkyne v 1/ rade ( matky navrhovateľky ), pri stotožnení sa s úvahou súdu prvého stupňa prezentovanou v súvislosti s kritériom dobrých mravov. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p., keďže odporkyňa v 1/ rade si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a tieto trovy odvolacieho konania jej z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.