Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/413/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220968 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512220968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporkyni: Y. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX F., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou E. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, v konaní o zaplatenie 2.492,89 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06.03.2014, č.k. 50C/75/2013-64, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06.03.2014, č.k. 50C/75/2013-64 p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia 2.492,89 Eur a ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.854,58 Eur od 15.12.2009 do zaplatenia, vrátane trov konania. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť GE Money, a.s. a odporkyňa uzavreli dňa 14.08.2007 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, pričom odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 70.000,- Sk s mesačnou splátkou 1.578,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Následne z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 súd prvého stupňa mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ oznámili odporkyni, že dňa 14.12.2009 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane pohľadávky, ktorá bola evidovaná voči odporkyni. Dňa 12.07.2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky pozostávajúcej zo sumy 1.854,58 Eur, úroku vo výške 573,06 Eur, sankčného poplatku vo výške 27,41 Eur a poplatku vo výške 120,84 Eur. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že zmluva o úvere medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola zmluvou spotrebiteľskou, s osobitnou právnou úpravou, obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch so subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka. Nakoľko opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 101 Občianskeho zákonníka konštatoval, že k zosplatneniu úveru v prejednávanej veci došlo dňa 23.08.2009, pričom navrhovateľ mohol uplatniť svoje nároky z predmetnej zmluvy o úvere najneskôr do dňa 23.08.2012. Keďže navrhovateľ doručil súdu faxové podanie - návrh vo veci samej až dňa 24.08.2012, doručil tento návrh po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu z dôvodu premlčania zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v predmetnej veci ide o tzv. absolútny obchod a teda tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom, použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, pretože všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Mal za to, že aj v otázke premlčania na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a to štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňa 24.08.2009 a uplynula 24.08.2013. Ak žaloba bola podaná 24.08.2012, bola podaná v premlčacej dobe a to aj podľa Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6M Cdo 4/2012, ktoré jednoznačne uvádza, že na zmluvu o úvere sa aplikuje 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Krajský súd z obsahu spisu mal za preukázané a to na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 14.08.2007 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktov pod číslom XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 70.000,- Sk s lehotou splatnosti 72 mesiacov, s mesačnou splátkou vo výške 1.578,- Sk. Zároveň bolo dohodnuté RPMN vo výške 16,31 %, cena úveru predstavovala sumu 113.616,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Odporkyňa zmluvu potvrdila s tým, že sa oboznámila i s obchodnými podmienkami. Navrhovateľ v písomne podanom návrhu konštatoval, že odporkyňa si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a bola v omeškaní s platením viac ako troch splátok a preto došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu, v ktorom je v platobnej histórii uvedená položka s názvom „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“. Súd prvého stupňa z platobnej histórie k zmluve, ktorú do spisu doložil navrhovateľ, mal za preukázané, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 23.08.2009, keďže k tomuto dňu je v platobnej histórii uvedená položka „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Podľa § 52 ods. 1 O.s.p. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Medzi spotrebiteľské zmluvy zaraďovalo pôvodné znenie ust. § 52 ods. 1 OZ (do roku 2007) okrem kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a iných odplatných zmlúv, aj iné typy zmlúv, ako sú poistná zmluva, nájomná zmluva, vkladová zmluva a podobne. Za dôležitý znak spotrebiteľskej zmluvy toto ustanovenie považovalo skutočnosť, že nejde o individuálne dohodnutú zmluvu, ale o zmluvu, ktorá bola vopred navrhnutá dodávateľom a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej obsah. Podľa súčasného znenia ust. § 52 ods. 1 OZ je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica 93/13/EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne, bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom, alebo vo viacerých dokumentoch. Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vyššie citovaná smernica považuje za spotrebiteľskú zmluvu iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné ustáliť, že spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v ust. § 52 ods. 1 OZ a v smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z toho vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa v neposlednom rade týkajú aj nepomenovaných zmlúv, ktoré boli uzavreté na základe ust. § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené preto je správny záver súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je zmluvou spotrebiteľskou a správne súd prvého stupňa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky odporkyne prihliadol a vec právne posúdil s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade aplikoval trojročnú premlčaciu dobu. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade bola správne aplikovaná trojročná premlčacia doba, keď predmetnú uzavretú úverovú zmluvu je potrebné podľa jej obsahu posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, keď bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, resp. podnikania. Úverová zmluva spĺňa i charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Ide teda o typickú formulárovú zmluvu. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že v danom prípade ide o tzv. absolútny obchod, t.j. že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. Odvolací súd má za to, že i napriek skutočnosti, že posudzovaná zmluva o úvere má charakter obchodnoprávny a že ide o tzv. „absolútny obchod“, súčasne však ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy vyplývajúce z takýchto zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave, majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodnoprávnych zmluvách, ktoré majú spotrebiteľský charakter odobril i ústavný súd SR, viď I. ÚS 402/2013. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 4/2012 so záverom, že na zmluvu o úvere sa má aplikovať štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, predmetné rozhodnutie NS SR je pre posudzovanie daného prípadu nie právne záväzné. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli. Preto odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.