KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 5. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/63/2014 z 29. 5. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2014, sp. zn. 11Co/63/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1512221907.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512221907.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa : N. H. W., Z..F..P.., Z. Z. Š. XX, N., L.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, proti odporcovi: F. H., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXXX/XX, N., toho času na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom W. A., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 58,71 euro
s príslušenstvom a o námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane
odporcu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.01.2014,
č.k. 39C/134/2013 - 54, jednohlasne ( pomerom hlasov 3 : 0 ) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa pripustil vstup Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov V. ( ďalej „ R.“ ) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu právne dôvodiac
§ 93 O.s.p. a tým, že predmetný spor je sporom zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu a odporca je
fyzickou osobou. Námietku navrhovateľa o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zo dňa 13.8.2013 mal
za nedôvodne podanú poukazujúc na to, že združenie spĺňa predpoklady účasti vedľajšieho účastníka v
konaní v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., nakoľko je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana
občanov spotrebiteľov.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa
nepripúšťa a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť mu trovy konania. V odvolaní uviedol, že proti
žalovanému podal na súde prvého stupňa žalobu o zaplatenie sumy XX,XX euro s príslušenstvom z
dôvodu nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktoré mu vyplývali zo
Zmluvy o pripojení , resp. z Dodatku k Zmluve o pripojení. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia
§ 93 O.s.p. podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na
strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, keď potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty
a účelu vedľajšieho účastníctva. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi
v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník s takýmto vstupom súhlasí. Súd musí
vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho
účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého
chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/212 zo dňa 5. 2. 2013 ). Podľa názoru odvolateľa v
danom prípade ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka
do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho,
aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní
ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania.



Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods.2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 93 ods.1,2,3,4 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi
prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď M. G. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár,
I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva
účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka
bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku
sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež
ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník
konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak
podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania
ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do
konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď
svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie
súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii
vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal
vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné,
alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov
namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje
samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje
do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane
ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho;
poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť
k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo
výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví
aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup



vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Š. /. T. a kol. Občiansky súdny poriadok
- Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,
o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na
niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z."). V zmysle § 25 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov
alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou
vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce
vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom,
vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
"ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani
odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť
ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností
súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods.
2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž
na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania
má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho
účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania,
ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Je treba zdôrazniť, že súd musí vždy účastníkov konania právne
relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejavila
vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, keďže musí mať za každých okolností jasno v otázke, či
účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do konania z vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať,
s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s vedľajším účastníctvom.

V posudzovanej veci boli účastníci na oboch procesných stranách súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili k
procesnému úkonu, ktorým R. prejavilo vôľu vstúpiť do konania na strane odporcu. Zo spisu vyplýva, že
navrhovateľ namietol neprípustnosť vstupu R. ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu v písomnom
podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 13.8.2013 ( čl. 44). Zo spisu ďalej vyplýva, že odporcovi
sa predmetnú výzvu spolu s návrhom, prílohami k návrhu, procesným poučením a oznámením R. o
vstupe do konania na strane odporcu opakovane nepodarilo doručiť. Súd prvého stupňa po vykonaní
nevyhnutného šetrenia uznesením zo dňa 11.11.2013, č.k. 39C/134/2013-50 podľa § 29ods.2,6 O.s.p.
odporcovi na konanie ustanovil opatrovníka W. A., zamestnankyňu Okresného súdu Bratislava V, ktorej
následne doručoval návrh, prílohy k návrhu, procesné poučenie, oznámenie R. o vstupe do konania



na strane odporcu a výzvu na vyjadrenie sa k vstupu R. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu. Opatrovníčka odporcu na výzvu súdu prvého stupňa nereagovala.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa, ktorý rozhodol o pripustení vstupu Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov V. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu bez
toho, aby mal jasno v otázke, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do konania z
vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s
vedľajším účastníctvom, rozhodol v tejto otázke predčasne a správnosť jeho rozhodnutia nie je možné
v danom štádiu konania preskúmať. Úlohou súdu prvého stupňa bude právne účinným spôsobom
zisťovať stanovisko odporcu ( jeho opatrovníka ) k ohlásenému vstupu R. do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane odporcu a opakovane rozhodnúť ( s poukazom na v tomto štádiu konania vznesené
námietky navrhovateľom ) o tejto prípustnosti. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti súdu
prvého stupňa, že výzva adresovaná odporcovi v súvislosti s oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe
do konania sa netýka "postupu a vedenia konania" a z tohto dôvodu sa nemôže uplatniť domnienka
v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p..

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pri využívaní formy ochrany práv spotrebiteľa podľa § 93
ods.2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného a úprimného záujmu o ochranu práv
konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby a logickým predpokladom efektívnosti
ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1. sa dôsledne oboznámi so všetkými okolnosťami
charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2. nebude paušálne vstupovať ("nanucovať sa") do
všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.), 3. vstúpi len do tých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho,
koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom ochrany - spotrebiteľa. Sama
skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná
na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu
vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci
z § 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. ešte
neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný
( rozhodnutie NS SR zo dňa 5.2.2013, sp.zn. Cdo 188/212).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 39C/134/2013

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1512221907

  1. 29. 5. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/63/2014 z 29. 5. 2014 (toto rozhodnutie)
  2. 25. 3. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 39C/134/2013 z 25. 3. 2015