Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/311/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222519 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512222519.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. N., D.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - O.. V. N., N. N., O. XX, a otec - Z. Z. Z., H. A. N., A. XX, N. F., zast. Mgr. Jaroslavom Bratekom, advokátom, AK Bratislave, Zámocké schody 2/A, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 323/2012-97 zo dňa 22.04.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zveril maloletého Z., D.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého od 01.02.2013 sumu XXX € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2013 do 30.04.2013 v sume XXX € uložil otcovi zaplatiť v mesiaci máj 2013, spolu s bežným výživným. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Mal preukázané, že u matky sú zabezpečené riadne podmienky pre starostlivosť o maloletého. Čo sa týka zverenia v tejto otázke rozhodoval súd prvého stupňa podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, konštatoval, že každý rodič nezaopatreného dieťaťa je povinný uživiť dieťa, a to aj na svoj úkor. Súd čiastočne vyhovel návrhu matky a určil výživné vo výške XXX € mesačne, keďže matkou požadovaná sumu XXX € mesačne vysoko presahuje odôvodnené nároky 2,5 ročného dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti jeho otca. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že dieťa je liečené v imunoalergologickej ambulancii a má diagnostikovanú astmu bronchiale, býva často choré a pravidelne musí užívať lieky, nejedná sa však u neho o tak závažný zdravotný stav v zmysle telesného postihnutia alebo život ohrozujúceho ochorenia, ktoré by si vyžadovalo finančne náročnú a nadštandardnú lekársku starostlivosť. Matkou požadované výživné nezodpovedná ani možnostiam a schopnostiam povinného otca, ktorý nemôže dosahovať až také mzdové ohodnotenie, aby bol spôsobilý uvedenú sumu výživného platiť. Výživným si matka nemôže ani čiastočne kompenzovať svoje potreby, aj keď sa celodenne stará o maloletého a jej príjmom je len rodičovský príspevok. Matka svoju finančnú starostlivosť k dieťaťu vyvažuje svoju osobnou starostlivosťou. Súd prvého stupňa mal preukázané, že otec prispieval na výživu maloletého do septembra 2012, z uvedených dôvodov určil výživné od 01.02.2013. Otec prispieval na maloletého rôznymi sumami, preto od 01.02.2013 ustálil súd prvého stupňa výživné vo výške XXX € mesačne. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Podanie podal v časti určenia vyživovacej povinnosti a proti výške zročného výživného. Uviedol, že takto stanovené výživné je neprimerane vysoké a jeho možnosti a schopnosti nedovoľujú platiť takto určené výživné. Namietal výšku nákladov na maloletého a suma výživného je podľa neho určená nesprávne. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že bude zmenená výška vyživovacej povinnosti na sumu XXX € mesačne. Poukázal tiež, že je zamestnaný na dobu určitú, v súčasnej dobe je v skúšobnej dobe, po skončení pracovného pomeru je možné, že sa bude musieť vrátiť do Bulharska, kde bude dosahovať podstatne nižší zárobok. Matka maloletého poukázala na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a žiadala aby otec uhradil dlžné výživné za mesiace február, marec, apríl v celkovej výške XXX € a ďalej platil vo výške XXX € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Kolízny opatrovník uviedol, že stanovené výživné zodpovedá potrebám maloletého, možnostiam, schopnostiam otca a navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správne. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ako správne konštatuje súd prvého stupňa, vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou a túto si musí plniť na úkor svojich osobných potrieb, taktiež je to zákonné právo každého dieťaťa. Súd prvého stupňa zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti. Bez povšimnutia nemožno nechať, že v období určovania výživného bola matka maloletého na rodičovskej dovolenke, nemala možnosť z dôvodu starostlivosti o maloletého získať iný príjem než rodičovský príspevok a naviac zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, ktoré je ekvivalentom finančnej starostlivosti zo strany otca. Správne boli vyčíslené aj odôvodnené potreby maloletého a správne boli posúdené aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Na námietky otca v odvolaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť, vzhľadom na skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť, musí si zariadiť svoje finančné pomery tak, aby bol schopný nielen platiť výživné, ale svoje dieťa aj uživiť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.