Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/534/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222524 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512222524.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: L., U.. XX.XX.XXXX K. G., U.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, rodičov: matka - C. D., F. R. R., F. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Valentovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, Fraňa Kráľa 31, a otec - B.. D. D., F. R. R., F. XX, na návrh otca o zníženie výživného, na odvolania otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.07.2013, č.k. 17P/324/2012-220, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Odvolanie matky sa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa od 01.09.2012 znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom D.: L., U.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne a G., U.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred ich matke, rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.02.2012, č.k. 17P 248/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2012, č.k. 11CoP 175/2012 v časti vyživovacej povinnosti otca a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,5, § 75 ods.1, § 78 od.1 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázanú zmenu pomerov na strane otca, ktorý je od 01.07.2012 v evidencii nezamestnaných potom, ako bol jeho pracovný pomer so zamestnávateľom INDRA Slovakia a.s. ukončený výpoveďou z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta ( v súvislosti so skončením pracovného pomeru bolo otcovi vyplatené odstupné vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku čo znamená, že mesiace júl a august 2012 mal otec pokryté vyplateným odstupným). V tejto súvislosti konštatoval, že vo všeobecnosti sa v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodiča považuje strata jeho zamestnania bez vlastného zavinenia za zmenu pomerov na jeho strane v dôsledku absencie pravidelného príjmu. Neznamená však automaticky zároveň aj stratu jeho možností a schopností pre plnenie si vyživovacej povinnosti, keď výška samotného zárobku je len jedným z atribútov posudzovania spôsobilosti rodiča podieľať sa na výžive nezaopatreného dieťaťa - celkové možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča sú dané aj najvyššie dosiahnutým vzdelaním, nadobudnutou praxou, odbornosťou, jazykovými znalosťami, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.. Súd prvého stupňa dospel potom k záveru, že u otca maloletých detí v súvislosti s jeho nezamestnanosťou nenastala trvalá zmena pomerov, nakoľko strata zamestnania sa posudzuje len ako stav dočasný, na rozdiel od úplnej straty pracovnej spôsobilosti, ktorá má charakter trvalý (doživotné poškodenie zdravia, dôchodkový vek), resp. dlhodobý (rodičovská dovolenka, dlhodobá starostlivosť o blízku na opateru odkázanú osobu a pod.). Zdravotné problémy otca, na ktoré sa v konaní odvolával, mu istým spôsobom odčerpávajú finančné prostriedky za lieky, rehabilitácie a okuliare, mal ich však aj v dobe ostatného rozhodovania súdu o výživnom, pričom sa nejedná o tak zásadné zdravotné potiaže, ktoré by mu sťažovali uplatnenie sa v pracovnom procese. Súd prvého stupňa poukazujúc na vysokoškolské vzdelanie, odbornosť, prax a jazykové znalosti otca konštatoval, že tieto mu umožňujú uplatniť sa na trhu práce, pričom jeho situácia je o to priaznivejšia, že býva v hlavnom meste s najväčšou koncentráciou pracovných miest v štátnom i súkromnom sektore. S ohľadom na uvedené dispozície otca pre uplatnenie sa v pracovnom procese, ktoré nie sú ešte oslabené vekom, nezohľadnil jeho dlhodobú nezamestnanosť v neprospech výživného na maloleté deti. V odôvodnení ďalej uviedol, že povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb. To znamená, že výživovou povinný rodič si musí zadovážiť taký zdroj príjmu, z ktorého bude riadne zabezpečovať všetky odvodnené nároky dieťaťa a prijať hoci aj zamestnanie s nižším pracovným postavením a finančným ohodnotením, v akom pracoval predtým. Zo skutkových okolností prípadu mal preukázané, že otec u posledného zamestnávateľa dosahoval nadštandardný zárobok ( vo výške X.XXX, XX euro mesačne ), ktorého výška bola premietnutá aj do výživného na maloleté deti. Keďže však toto zamestnanie stratil bez vlastného zavinenia, pričom ale k oslabeniu jeho možností a schopností pre plnenie vyživovacej povinnosti nedošlo, jeho návrh vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a výživné na maloletých znížil na sumy, ktoré zodpovedajú v konaní preukázaným predpokladom otca dosahovať zárobok v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami. Za primeranú výšku výživného súd prvého stupňa považoval sumy XXX euro u L. a XXX euro u G., ktoré je otec schopný plniť vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti. Na uvedené sumy znížil výživné na maloletých od zmeny pomerov u otca spočívajúcej v strate nadštandardného príjmu, teda od septembra 2012, nakoľko mesiac august mal otec ešte pokrytý vyplateným odstupným. Otcom požadované zníženie výživného v písomnom návrhu na sumu XX euro mesačne na každého maloletého, ale tiež na sumy XX euro u L. a XX euro u G., ktoré navrhol na pojednávaní, sú absolútne neprijateľné pre deti vo veku pätnásť a trinásť rokov, rovnako ako sú neopodstatnené vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a môžu zodpovedať jedine tak možnostiam a schopnostiam výživou povinného rodiča bez vzdelania a praxe, resp. pracovných návykov, vo vzťahu k dieťaťu umiestnenému v ústavnom zariadení. Zníženie vyživovacej povinnosti otca v súlade s jeho návrhom by podľa názoru súdu prvého stupňa znamenalo prenesenie podstatnej ťarchy výživy detí na ich matku, ktorá i naďalej čiastočne vyvažuje svoj finančný podiel na starostlivosti o deti ich osobnou opaterou. Pokiaľ matka poukazovala na vysokú životnú úroveň otca konkrétnymi medzi účastníkmi spornými prípadmi a matka tieto nepreukázala. Pokiaľ ide o poplatky spojené s bývaním v byte otca na F. XX H. R., otec sa k ich nepretržitému plateniu vyjadril tak, že pokiaľ by tak nerobil, bol by byt exekvovaný, čím poprel úmysel aj takýmto spôsobom podieľať sa na výžive detí, aj keď pomerná časť nákladov za bývanie je súčasťou uspokojovania ich odôvodnených potrieb. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel v čo najväčšom rozsahu. Otec poukázal na to, že dňa 6. 7. 2012 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 1 , 2 písm. a/ zák. č. 5/2004 Z.z., toto zaradenie stále trvá a zodpovedne si plní povinnosti a spoluprácu s úradom práce. Nakoľko bol v rokoch 2009 - 2010 dlhodobo nezamestnaný v súčasnosti nepoberá dávku v nezamestnanosti, nakoľko si nesplnil podmienky na jej priznanie a nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Keďže dlh na výživnom narastá, tomu zodpovedá aj jeho snaha nájsť si zamestnanie so zodpovedajúcou výškou príjmu, aby mohol splatiť dlh na výživnom. Súd prvého stupňa nezohľadnil, že schopnosti a možnosti jeho manželky sa zvýšili, nakoľko ukončila 2. stupeň vysokoškolského vzdelania, jazykové znalosti (španielčina , taliančina ), prax, odbornosť a jej možnosti a schopnosti sú porovnateľné s jeho. Matkou dokladované náklady na deti sú navýšené a súd prvého stupňa sa s nimi dôsledne nezaoberal. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie bol nútený opäť sa nasťahovať do bytu na F. XX H. R. k manželke a maloletým deťom, nakoľko nebol schopný si platiť podnájom. V plnej miere uhrádza všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu, keďže manželka sa odmieta akoukoľvek sumou podieľať na uvedených nákladoch, a to ani proporcionálne. Odvolací súd by mal zohľadniť práve skutočnosť že aj keď platí výživné, zároveň uhrádza aj náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom rodina býva. Jeho majetkom je len byt na F. Č..XX H. R., ktorý v prípade exekúcie v súvislosti s vymáhaním stanoveného výživného postihne najmä maloleté deti, nakoľko v tomto byte spolu s matkou bývajú a stanú sa tak bezdomovcami. Napadnutý rozsudok v konečnom dôsledku nie je v prospech maloletých detí a stavia ho do reálneho rizika trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy. Matka dňa 26.09.2013 doručila proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní poukázala na účelovosť konania otca , ktorý sa chce zbaviť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti platiť na maloleté deti len minimálne výživné, ktoré nezodpovedá jeho skutočným príjmom, ako aj možnostiam a schopnostiam. Uviedla, že otec pravidelne každé ráno odchádza niekam z domu a vyslovila presvedčenie, že chodí pracovať, nakoľko aj obe deti zachytili jeho telefonický rozhovor s neznámou osobou, ktorej potvrdzoval „ zaslanie cenových ponúk“. Poukázala na nezodpovedanie otázky, ako dokáže otec uspokojovať svoje potreby bez absolútne žiadneho príjmu z práce, či jednotlivých finančných dávok. Ako novú skutočnosť uviedla, že otec dal odpojiť v byte, v ktorom býva so svojimi maloletými deťmi elektriku a od toho času pravdepodobne chodí k svojej partnerke sledovať televíziu, využívať internet, chladničku a všetky elektrospotrebiče, ktoré svojim deťom odopiera. Z uvedeného dôvodu bude nútená odísť aj s deťmi z domácnosti a hľadať si podnájom, nakoľko s otcom detí nemôžu ostať kvôli jeho správaniu. Uvedené znamená, že ak budú musieť opustiť spoločnú domácnosť, náklady na bývanie bude musieť hradiť ona sama. Súd nebral v úvahu ani fakt, že maloletá potrebuje zubný strojček v sume X.XXX euro, maloletá je od minulého roka na strednej škole, učí sa tri cudzie jazyky a musí pre ňu zabezpečovať učebnice a pracovné zošity. Konanie otca smeruje k tomu, že za nezhody v manželstve sa chce matke pomstiť prostredníctvom detí. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky žiadal, aby súd overil, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a či boli uplatnené všetky lehoty stanovené na doručovanie v zmysle platnej zákonnej úpravy. K obsahu odvolania poukázal na ničím nepodložené tvrdenia a konštrukcie matky hraničiace s ohováraním a kriminalizujúce jeho osobu z trestných činov krátenia daní. Uviedol, že jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie stále trvá, nemá žiadne príjmy a žije z úspor a pôžičky od rodičov. Keďže dlh na výživnom narastá, tomu zodpovedá aj jeho snaha nájsť si zamestnanie so zodpovedajúcou výškou príjmu, aby mohol splatiť dlh na výživnom. Manželka je renomovaná reštaurátorka, ktorej nebol zvýšený plat od jej nástupu v roku 1994, neboli jej vyplatené žiadne odmeny ani nadčasy. Je pravdepodobné, že má aj iný zdroj príjmov, nakoľko ňou vykázané výdaje presahujú jej čistý mesačný príjem. Z jeho strany nie sú realizované žiadne kroky, aby manželku donútil opustiť spoločnú domácnosť. Naopak, práve manželka mu opakovane zabraňovala v prístupe do bytu , čoho dôsledkom bol dňa 17.06.2013 nútený podať oznámenie na polícii. O nezaplatení faktúr za elektriku nemal vedomosť, keď táto skutočnosť mala za následok odpojenie od dodávok elektrickej energie a následné odstúpenie od zmluvy zo strany Západoslovenskej energetiky. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca a odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť poukazujúc na to, že určené výživné je vzhľadom na vek a potreby maloletých detí opodstatnené a v konaní otec nepreukázal svoju zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem k plneniu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne a prejednaniu odvolania matky bráni prekážka oneskoreného podaného odvolania . Podľa ust. § 45 ods.1 vety prvej , ods. 2 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len „ doručenka „ ) sa považujú za doručené, ak nie je preukázaný opak. Podľa ust. § 46 ods.1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosti v byte, v sídle ( mieste podnikania ), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa ust. § 47 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa ust. § 49 ods.1 vety prvej O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť tomuto zástupcovi. Podľa ust. § 57 ods.1,3 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa ust. § 204 ods.1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ust. § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. V súvislosti s vyporiadaním sa s podstatnou právnou otázkou týkajúcou sa doručovania písomností súdu advokátovi v súvislosti s posúdením otázky, či odvolanie matky bolo podané v zákonnej lehote je treba uviesť, že advokát v občianskom súdnom konaní vystupuje ako profesionálny zástupca účastníka konania a tomu zodpovedá rozsah jednotlivých úprav v Občianskom súdnom poriadku naň sa vzťahujúcich (§ 5, § 25, § 30, § 31, § 48 ods. 5, § 241 ods. 1). Advokáta preto nemožno stotožniť s pojmom fyzickej osoby oprávnenej podnikať ako je uvedený v § 48 ods. 3 O.s.p.. To platí aj napriek tomu, že činnosť advokáta pri výkone jeho povolania ako taká je podnikaním v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Hoci v ustanovení § 48 ods. 5 O.s.p. je upravený iba okruh osôb oprávnených prijať písomnosť adresovanú advokátovi je evidentné, že ak by zákonodarca mienil vzťahovať ustanovenie o doručovaní písomností podľa § 48 ods. 3 O.s.p. (možnosť doručenia podľa tam uvedenej fikcie) aj na advokáta ako zástupcu účastníka konania, tak túto skutočnosť by výslovne musel v zákone aj uviesť. Režim doručovania písomností súdu advokátovi sa potom riadi ust. § 45, §46, § 47 a § 48 ods. 5 O.s.p.. V prejednávanom prípade matka udelila písomnú plnú moc na jej zastupovanie v konaní advokátke C.. N. H., so sídlom R., W. L. Č..XX. Z obsahu spisu vyplýva, že právnej zástupkyni matky bol rozsudok súdu neúspešne doručovaný dňa 26.07.2013, k opakovanému neúspešnému doručovaniu a následnému uloženiu zásielky poštou došlo dňa 29.07.2013. Písomnosť súdu nebola v odbernej lehote prevzatá a dňa 20.08.2013 sa vrátila súdu prvého stupňa ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote. Z obsahu Úradného záznamu zo dňa 10.09.2013 ( čl. 237) vyplýva, že v tento deň bol v kancelárii súdu označený rozsudok osobne prevzatý právnou zástupkyňou matky. Keďže rozsudok napadnutý odvolaním bol matke ( právnej zástupkyni ) s použitím fikcie doručenia riadne doručený dňa 20.8.2013, zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania tak začala plynúť dňa 21.8.2013 a posledným dňom na podanie odvolania bol deň 04.09.2013. Pokiaľ matka podala odvolanie proti rozsudku dňa 24.09.2013, podala ho po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. oneskorene. Z uvedených dôvodov, keď tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, odvolací súd odvolanie matky podľa § 218 ods.1 písm.a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods.1 ,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery . Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh . Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa s účinnosťou od 01.09.2012 znížil vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti na sumu XXX euro mesačne ( L.Í. ) a XXX euro mesačne ( G. ) a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu , osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb oboch detí, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, ktorý rozsudkom zo dňa 08.02.2012, sp.zn. 17P/248/2011 22.01.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2012, sp.zn. 11CoP 175/2012 otca zaviazal platiť výživné na maloletú L. vo výške XXX euro mesačne a na maloletého G. vo výške XXX euro mesačne. Súd prvého stupňa vo vzťahu k stavu deklarovanému otcom o tom, že je od 01.07.2012 nezamestnaný bez nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti správne zohľadnil, že v konaní nebola preukázaná strata možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť otcom maloletých, a to s poukazom na úroveň jeho vzdelania, jazykové schopnosti a doposiaľ získané pracovné skúsenosti . Pokiaľ otec odvolacie námietky odôvodňoval neschopnosťou uhrádzať výživné na maloletých treba uviesť, že otec je ako rodič povinný spolupodieľať sa na zabezpečovaní základných potrieb oboch detí a v záujme splnenia tejto povinnosti musí vykonávať také aktivity, z ktorých dosiahne príjem vo výške dostačujúcej na pokrytie nielen svojich nutných životných nákladov, ale i nákladov detí na neho odkázaných výživou. Odvolaciemu súdu nedá neskonštatovať, že otec maloletých detí žije a pracuje v oblasti s najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky a má vzdelanostné predpoklady sa na trhu práce uplatniť. Otec v konaní okrem preukázania evidovania sa na príslušnom úrade práce v evidencii nezamestnaných nepreukázal, že je v otázke hľadania si zamestnania zodpovedajúceho jeho kvalifikácii a odborným schopnostiam dostatočne aktívny a v tomto smere i sám vyvíja dostatočnú aktivitu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu vyplývajúcich zo spisu naviac konštatuje, že otcom prezentovaný stav o tom , že je dlhodobo bez akéhokoľvek príjmu sa javí vzhľadom na nutnosť uspokojovania jeho základných potrieb nevieryhodný. Na základe uvedeného potom okolnosť súčasnej výšky príjmu deklarovaného otcom nemôže byť na ujmu uspokojenia základných a nutných potrieb maloletého Mateja a Kristíny, ktoré sa v porovnaní so stavom existujúcim v čase posledného súdneho rozhodnutia výrazne nezmenili. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.