Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/99/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222924 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512222924.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. M., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. M. M., D.. XX.XX.XXXX, N. H.Č. XXX, H..Č.. A. X, N., zastúpená: JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, so sídlom Bratislava, ul. 29. Augusta č. 5, a otec - O.. F. I., N. R. XX, A., zastúpený: TORNYOS Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2013, č.k. 44P/5/2012-263, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletého Š. M., D.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, - uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Š. M., D.. X.X.XXXX od 1.10.2012 sumou XXX eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, - zročné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 31.11.2013 v sume X.XXX euro uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 5 dní od vyhlásenia rozsudku, - upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každú párnu sobotu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 9,00 hod. do 11,00 hod. v prítomnosti matky s tým, že otec s maloletého vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky ; matke uložil povinnosť maloletého riadne na styk pripraviť, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.4, 5, § 25 ods.2 , § 36 ods.1, § 28 ods.1,2, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 76 ods.1 Zákona o rodine , § 154 ods.1, § 163 ods.1,2, § 160 ods.1 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa i doposiaľ po maloletého riadne starala. Pokiaľ ide o výšku výživného, pri jej určení zohľadňoval skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania vo vzťahu k rozsahu základných odôvodnených potrieb maloletého a k zárobkovým a majetkovým pomerom na strane oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka je zdravá, má vysokoškolské vzdelanie, v súčasnosti dosahuje v pracovnom pomere príjem cca XXX euro, s maloletým žije v štvorizbovom prenajatom byte, za ktorý mesačne dopláca sumu XXX euro. Ďalej zistil, že otec dosiahol vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore manažment ľudských zdrojov ( v ktorom nikdy nepracoval), v období od 1/2012 do 9/2012 pôsobil ako administratívny pracovník Ministerstva obrany SR s príjmom vo výške XXX, XX euro, od 1. 3. 2013 je zamestnaný na dohodu u svojho otca v spoločnosti Inštitút práce s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške XX,XX euro za rok 2012, v súčasnosti je nezamestnaný a jeho jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti vo výške XXX euro mesačne a príjem zo spoločnosti jeho otca. Na strane otca zistil, že tento vlastní pozemok o výmere 301 m2 v podiele4/16 a je výlučným vlastníkom ornej pôdy o výmere 2424 m2 v k. ú. Pušovce z titulu kúpnej zmluvy. Pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa súd prvého stupňa ďalej zohľadnil, že maloletý Š. ( majúci v čase rozhodovania 2 roky a 8 mesiacov) má problémy so zrakom v dôsledku ktorých bude podstupovať operáciu a mesačné náklady na jeho výživu matka vyčíslila na sumu XXX euro mesačne. Súd prvého stupňa konštatoval, že otec s prihliadnutím na svoj vek, vzdelanie a zdravotný stav je schopný pracovať a zabezpečiť si taký príjem, aby výživné v sume XXX euro mesačne bol schopný plniť riadne a včas. Súčasnú nezamestnanosť otca nezohľadňoval z dôvodu, že otec si prácu v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie nehľadá a i z dôvodu, že o ukončení pracovného pomeru na Ministerstve obrany SR vedel už dňa 6. 12. 2012 ( tri mesiace vopred ), čím mu bol poskytnutý dostatočne dlhý čas k tomu, aby si našiel porovnateľné zamestnanie. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa preveril možnosti zamestnania v oblasti personalistiky v prešovskom a košickom kraji a zistil, že len v mesiaci august 2013 bolo v tomto odbore k dispozícii viac než 24 voľných pracovných miest. V odôvodnení napokon konštatoval, že otcom deklarované výdavky (XXX euro nájom + XXX euro cestovné + XX euro životná poistka + XX euro sporenie pre maloletého ) sú vyššie než ním priznaný príjem. Pri určení výšky zročného výživného a jeho splatnosti vychádzal z návrhu matky, súhlasného stanoviska otca a zo zistenia, že na vkladnej knižke na meno maloletého je taký zostatok finančných prostriedkov ( X.XXX ,XX euro ), ktorý umožňuje otcovi nedoplatok na zročnom výživnom vo výške XXXX euro zaplatiť rukám matky jednorazovo. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku vo výrokoch o bežnom a zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby mu odvolací súd uložil povinnosť prispievať od 1.10.2012 na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom vo výške X.XXX euro mu uložil zaplatiť k rukám matky do piatich dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Podľa názoru otca súd prvého stupňa v danej veci neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v konaní riadne a transparentne nezistil výšku odôvodnených potrieb maloletého, ktorých výšku namietal a žiadal ich preskúmať. Poukázal na to, že matka v návrhu uviedla, že náklady na výživu maloletého sú vo výške XXX,XX euro a v priebehu konania túto sumu bez dôkazov účelovo menila. Súd prvého stupňa síce v rozhodnutí ustálil výšku odôvodnených potrieb dieťaťa na sumu XXX euro, avšak neuviedol, z čoho pozostávajú. Za sporné považuje o.i. ošatné uvádzané matkou na maloletého syna vo výške 110 euro mesačne, ako aj náklady na stravné vo výške XXX euro mesačne ( pri zohľadnení jeho nákladov na stravu vo výške XX0 euro mesačne). Podľa názoru odvolateľa bolo v danej veci potrebné preskúmať príjem a majetkové pomery aj druha matky, rovnako ako ich bytové pomery. Pokiaľ ide o jeho nepodieľanie sa na osobnej starostlivosti o maloletého, toto je dôsledkom odsťahovania sa matky do Bratislavy, neoznámenia mu, že sa im narodil syn a neumožnenia mu styku s maloletým. Rovnako nie je možné sa stotožniť ani s názorom súdu, že v jeho neprospech je skutočnosť, že matka sa aj napriek nároku na zotrvanie na rodičovskej dovolenke zamestnala, aby mohla dieťaťu riadne zabezpečovať jeho potreby. Súd sám rozsudku uviedol a ustálil, že matka okrem mzdy poberá aj rodičovský príspevok vo výške XXX euro mesačne. Pokiaľ ide o zisťovanie jeho majetkových pomerov - vlastníctva pozemkov označených v rozsudku súdu prvého stupňa, tieto nadobudol v rámci vysporiadavania sa medzi rodinnými príslušníkmi, čo nemožno charakterizovať ako nadštandardný majetok zvyšujúci jeho životnú úroveň. Súd prvého stupňa síce v rozhodnutí poukázal na zoznam 24 voľných pracovných miest v obore personalistika, avšak neuviedol, prečo neakceptoval ním predložené dôkazy o spôsobe a forme hľadania si práce. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej častí potvrdiť. Odvolanie otca považovala za nedôvodné, keďže v danej veci súd prvého stupňa vychádzal zo správnych skutkových záverov, vyvodil vo veci správne právne závery a aplikoval správny právny predpis. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca a výšky zročného výživného vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa týkajúcimi sa jeho výrokov, v ktorých s účinnosťou od 1.10.2012 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Š. M., D.. X.X.XXXX sumou XXX eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky a zročné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 31.12.2013 na maloletého v sume X.XXX euro uložil otcovi zaplatiť jednorazovo do piatich dní od vyhlásenia rozsudku. Keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkám otca obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel k úvahe o výške vyživovacej povinnosti otca odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním ( vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov ) riadne zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola otcovi s účinnosťou od 1.10.2012 určená vyživovacia povinnosť k maloletému synovi na sumu XXX euro mesačne odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca pri ktorej zisťoval a vychádzal jednak z rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je dieťa plne odkázané. Pokiaľ ide o rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa uvádzaných matkou, tieto súd prvého stupňa správne ustálil na sumu XXX euro mesačne . K námietkám otca poukazujúcich na nadsadenosť týchto nákladov odvolací súd poznamenáva, že v konaní matkou prezentované náklady na maloleté dieťa pozostávali z nákladov na stravu, bývanie, nákladov na opatrovanie dieťaťa a ostatných nákladov, ktoré matka preukazovala doloženými listinnými dôkazmi. Je treba uviesť, že v súvislosti s preukazovaním výšky nákladov na maloletého nie je možné zo strany súdu trvať na predložení listinných dôkazov preukazujúcich každý výdavok vynaložený matkou a niektoré náklady je možné ustáliť súdom pri zohľadnení bežnej výšky nákladov vznikajúcich v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa v porovnateľnom veku. Za situácie, kedy matka v konaní preukázala náklady na maloleté dieťa súvisiace s jeho opaterou ( napr. Dohodou o opatrovaní dieťaťa v jasliach z 17.12.2012 s nákladom XXX euro mesačne a stravou v sume X,XX euro ) , s nákladmi na bývanie ( doloženými Nájomnými zmluvami ) pri zohľadnení ostatných základných potrieb maloletého ( plienky, strava , ošatenie , obuv, zdravotná starostlivosť ), je súdom prvého stupňa suma vyživovacej povinnosti otca určená správne. Pokiaľ otec namieta výšku prezentovaných nákladov matky na stravu a ošatné pre maloleté dieťa je treba mu dať do pozornosti, že posudzované obdobie sa vzťahuje k veku maloletého dieťaťa, kedy je v najprudšom vývine a raste a náklady vynakladané na jeho výživu, obuv a ošatenie sú vyššie než náklady na dospelého človeka. Pokiaľ ide o druha matky, tento nemá ani k maloletému dieťaťu a ani k matke dieťaťa žiadnu vyživovaciu povinnosť a v konaní nevznikol dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné preverovať majetkové a finančné pomery na jeho strane. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty týkajúce sa súčasných majetkových a zárobkových pomerov na strane otca je treba zdôrazniť, že rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75 Zákona o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak povinný rodič bez rozumného dôvodu dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti dané o.i. i dosiahnutým vzdelaním, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch tým, že na túto skutočnosť by súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča prihliadal. Otec má povinnosť vyvíjať aktivity smerujúce k uplatneniu sa na trhu práce a k dosahovaniu príjmu ( ktorý je možné od neho očakávať ) , z ktorého by bol schopný uspokojiť nielen svoje potreby, ale i potreby maloletého dieťaťa odkázaného na neho výživou. K námietke otca, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.