Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/273/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222958 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512222958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: I. P., K. K., Q.. W. X, E..Č.. K. K., K. X, proti odporcovi: Y. P., K. O., K. XXX/XX, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 331/2012-315 zo dňa 19.02.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia výživného na manželku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 71 ods. 1 a § 77 ods. 1 zák. o rodine a ust. § 79 ods. 1, § 82 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa konštatoval, že podľa § 75 ods. 1 O.s.p. sa pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia uviedol, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v čase podania návrhu na súd manželia spoločne nebývali a neviedli spoločnú domácnosť. Odporca už v tom čase býval a aj v súčasnosti býva v O., navrhovateľka bývala do augusta 2012 v byte na W. F.. Z. K., ktorý bol ich spoločným vlastníctvom patriacim do BSM a následne sa presťahovala do bytu na K. F.. Z. K., ktorého vlastníčkou je dcéra účastníkov. V čase podania návrhu na súd až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode bývala navrhovateľka sama na K. X Z. K.. Z výpovede odporcu, ako aj svedkyne V. Rusnákovej aj samotnej navrhovateľky mal súd prvého stupňa preukázané, že po celé uvedené obdobie si bývanie navrhovateľka nefinancovala, keď v plnej miere ho finančne zabezpečoval odporca, ktorý za byt na K. F.. hradil nájomné, energie a služby spojené s užívaním bytu vrátane nedoplatku vo výške XXX €. Navrhovateľka takto nemala žiadne výdaje spojené s bývaním. Odporca v predmetnom období uhradil navrhovateľke aj opravu vodovou v sume XXX € a do bytu jej zakúpil novú pračku. Okrem toho odporca prispieval na živobytie aj nákupmi prostredníctvom spoločnej dcéry účastníkov a svedkyne v tomto konaní. Svedkyňa chodila nakupovať spoločne s navrhovateľkou potraviny, hygienické a kozmetické potreby a oblečenie v priemernej výške XX Q. XXX € mesačne, z čoho polovicu hradil odporca. Za sporné obdobie odporcov príjem bol XXX,XX € starobný dôchodok a za rok 2012 a XXX,XX € v roku 2013 spolu so starobným dôchodkom, ktorý bol vyplácaný P. republikou v mesačnej výške XXX,XX € v roku 2012 a XXX,XX € v roku 2013. Okrem toho mal vyplatené nezdanené provízie od firmy E. A. A..P..U.. v rozsahu od XX,XX €. Q. XXX,XX €. Príjem z prenájmu za rok 2012 uviedol vo výške X.XXX € a výdavky z toho X.XXX €. Celkový mesačný príjem odporcu za rok 2012 bol v priemere XXX,XX €. Navrhovateľka mala príjem zo starobného dôchodku vo výške XXX,XX € za rok 2012 a výške XXX, XX € za rok 2013. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka nemala žiadne výdaje spojené s užívaním bytu, či jeho údržbou, odporca kúpil navrhovateľke práčku a mesačne prostredníctvom nákupov realizovaných s dcérou V.u prispieval sumou v rozsahu XX Q. XX € mesačne. Navrhovateľka súdu nepredložila žiadny relevantný dôkaz o tom, že má zvýšené náklady na svoju výživu, resp. že ich mala v spornom období. Na výžive navrhovateľky sa podieľala aj ich spoločná dcéra. Navrhovateľka nepreukázala, že by mal odporca vyšší príjem, než bol v konaní preukázaný. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh ako nedôvodný, pretože odporca si voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne a v dostatočnej miere. Uvedené potvrdila aj svedkyňa dcéra účastníkov konania, ktorá je v stálom kontakte s obidvomi účastníkmi, životná úroveň odporcu v spornom období nebola výrazne vyššia, aby bol mimo už vykonaných dobrovoľných plnení zaviazaný aj ďalšou formou vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní úspešný, avšak si trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom opätovne poukazovala na to, že odporca má päť príjmov, prenajíma 10 izieb s príslušenstvom, kuchyne a kúpeľne, poberá provízie. Medzi jednotlivými súdnymi pojednávaniami vybavoval rôzne prepisy, aby sa tejto vyživovacej povinnosti zbavil. Snažil sa očierniť jej osobu tým, že stále tvrdí klamstvá na polícii, na súdoch. Ona sa starala o celú rodinu aj o druhého vnuka, ktorého priniesla staršia dcéra po rozvode zo zahraničia. Popísala priebeh spolužitia s odporcom, pričom zároveň uviedla, že sa nestotožnila s tým, že nepredložila lekárske potvrdenia, pričom poukázala na ťažké prekonané operácie, diagnózy, po ktorých má chronicky poškodené zdravie. Diagnózy, ktoré vymenoval súd prvého stupňa sú iba zlomkom jej diagnóz. Nesúhlasila s tým, že nikdy neprispievala do spoločného rozpočtu finančne, starala na najprv o svojich rodičov, potom sa starala o celú rodinu a zúčastňovala sa na živote rodiny a pracovala tak, aby rodina prosperovala. Nesúhlasila s výmyslami, že je duševne chorá a že ju musí oparovať dcéra, tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Všetky tvrdenia sú nepravdivé a musí ich vyvrátiť. Odporca uviedol, že navrhovateľka je duševne chorá osoba, preto jej tieto vyjadrenia je potrebné odpustiť, ona za to nemôže. Naviac sa nelieči, jej stav je zo dňa na deň horší a horší. Obvinenia, ktoré uviedla nie sú pravdivé, žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne sa vyporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné priznať navrhovateľke výživné na manželku. Navrhovateľka nepreukázala, že odporca dosahuje taký zárobok aký tvrdila a zo zárobku, ktorý konštatoval súd prvého stupňa a príspevkov, ktoré odporca navrhovateľke poskytuje, nemožno vyvodiť jeho povinnosť prispievať ešte navrhovateľke výživným na manželku. Znenie ust. § 71 Zák. o rodine predpokladá, že manželia si budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. V predmetnom konaní bolo preukázané, že odporca si plní dobrovoľne túto vyživovaciu povinnosť úmerne svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Zo svojich možností, schopností a majetkových pomerov odporca uspokojuje základné potreby navrhovateľky, pričom možno konštatovať, že týmto vyrovnáva vzájomnú životnú úroveň počas trvania nároku navrhovateľky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu tieto v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.