Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/88/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223103 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. L.W., O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matky - G. L., V. V., E. X, a otca - R. B., V. F. XX, D., P., M., o návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2013, č.k. 17P 333/2012-79, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 17.07.2013, č.k. 17P 333/2012-79 zveril maloletého O. L., O.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platiť na výživu maloletého od 20.09.2012 sumu XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 20.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 20.09.2012 do 31.07.2013 v celkovej sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť matke jednorázovo do 31.08.2013. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine po zistení, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka bez akejkoľvek účasti otca, pričom v jej výchovnom prostredí neboli zistené žiadne nedostatky. Pri určení výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine, keď na strane maloletého zohľadnil, že má 8 rokov, ukončil 1.ročník špeciálnej základnej školy pre autistické deti, je astmatik, užíva lieky, musí mať inhalátor, nosí taktiež okuliare, čo všetko zvyšuje náklady na jeho výživu z hľadiska zdravotného stavu. Na strane rodičov zohľadnil ich zárobkové a majetkové pomery. U matky na skutočnosť, že je nezamestnaná neprihliadal, keďže posledný pracovný pomer ukončila dohodou a na jej strane nebolo preukázané, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať pravidelný príjem z pracovnej aktivity. Rovnako neprihliadol na strane otca na jeho nezamestnanosť s vyplácanou sociálnou dávkou XX € mesačne, vysloviac názor, že to, že otec či jeho rodina poberá sociálnu dávku nezakladá samo o sebe dôvod na určenie výživného len v minimálnej výške ( § 62 ods. 3 Zák. o rodine ). Mal za to, že otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú objektívnu prekážku v pracovnom pomere a možnosti a schopnosti otca vyhodnotil v kontexte aj s obsahom zápisu o predmete činnosti jeho obchodnej spoločnosti O. N.. F..E..D.. v obchodom registri, z výpisu ktorého mal za to, že otec má odborné predpoklady pre výkon pracovnej aktivity v oblasti predmetu činnosti firmy, ktoré musia byť nepochybne lepšie využiteľné v jeho domovskom štáte, než na území Slovenska. Vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom otca pri rozhodovaní prihliadol taktiež na to, že otec bol vyzvaný, aby sa formou písomného prísažného prehlásenia - affidavitu vyjadril nielen k návrhu, ale tiež ku svojim osobným, majetkovým a príjmovým pomerom, vrátane pomerov na strane jeho manželky, na čo otec nereagoval. Z uvedeného dôvodu vychádzal pri svojom rozhodovaní z tých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, a ktoré súd mohol zistiť a aj zistil v rámci vykonávania dokazovania z úradnej povinnosti. Otcovi dal do pozornosti, že je povinnosťou každého rodiča zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na vlastný úkor. Uvedené sa týka nielen detí pochádzajúcich z manželstva, resp. žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, ale aj deti nemanželských na osobnej starostlivosti ktorých sa takýto rodič nepodieľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa určené výživné korešponduje odôvodneným potrebám primeraným veku maloletého, ktorý je v mladšom školskom veku, pri zohľadnení nákladov na jeho zdravotný stav, takisto je primerané možnostiam a schopnostiam otca, za jestvovania jeho ďalších vyživovacích povinností. Pokiaľ otec v konaní poukazoval na finančné prostriedky, ktoré poskytol matke maloletého pri svojom odchode z jej domácnosti, tieto nezohľadnil, nakoľko plnenie poskytnuté otcom bolo za uplynulé roky spotrebované a prináležalo nielen výslovne maloletému, ale tiež aj jeho matke. Výživné na maloletého určil od podania návrhu matky, nakoľko otec preukázateľne sa nepodieľal na výžive maloletého žiadnym spôsobom v období od 20.09.2012. Zročné výživné, ktoré od podania návrhu do rozhodnutia vzniklo vyčíslil, vyčíslené zročné výživné uložil otcovi zaplatiť jednorazovo v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal odvolanie otec maloletého, ktorý uviedol, že určené výživné nie je schopný platiť, nakoľko dostáva len XX € sociálne dávky, svojho syna veľmi ľúbi a keby mal peniaze, dal by mu aj viac ako XXX €. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého a kolízny opatrovník. Matka maloletého vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec by si mal byť vedomý svojich záväzkov k synovi a plniť si ich. Počas 2 a pol roka sa o syna vôbec nezaujímal, žiadnym spôsobom ho nepodporil, žiadala ho aspoň o malú čiastku napr. na opravu okuliarov, zaplatenie školskej stravy, avšak bezvýsledne. Pri rozhodnutí žiadala zohľadniť, že maloletý navštevuje špeciálnu školu kvôli autizmu, jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálny prístup a opateru, z uvedeného dôvodu sa nemôže plnohodnotne zamestnať na rozdiel od otca, ktorý je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav mu dovoľuje pracovať a tým sa podieľať na zabezpečovaní synových potrieb. Pokiaľ otec uviedol, že syna veľmi ľúbi, bohužiaľ žiadnym spôsobom to nedáva najavo, mal by si uvedomiť, že rok má 365 dní a každý tento deň potrebuje dieťa jedlo a starostlivosť. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výžinkom taktiež potvrdiť, mal za to, že určené výživné je v záujme maloletého. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Pokiaľ ide o otcom napadnutý výrok o výživnom, súd prvého stupňa v konaní postupoval v súlade s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedenými v ust. § 62 ods.1 až 5 a § 75 ods. 1 zák. o rodine, keď na strane maloletého zohľadnil jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové a majetkové pomery. Na strane maloletého správne prihliadol, že ide o dieťa navštevujúce špeciálnu základnú školu, so zvýraznením jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje zvýšené finančné náklady, rovnako aj zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, ktorá matku čiastočne obmedzuje v hľadaní si primeraného zamestnania. Na strane otca správne zohľadnil jeho možnosti a schopnosti, skutočnosť, že od roku 2009 je v obchodnom registri Bratislava I vedený ako jediný spoločník a konateľ firmy pod obchodným menom NIKI co. s.r.o., je zdravý v produktívnom veku. Rovnako správne vyhodnotil otcom tvrdenú zlú finančnú situáciu, keď otec v tomto smere žiadne hodnoverné dôkazy, a to napriek výzve súdu prvého stupňa nepredložil a tieto nedoložil ani spolu s podaným odvolaním. K tvrdeniu otca uvedeného v odvolaní, že svojho syna veľmi ľúbi treba uviesť, že s láskou k dieťaťu je spojená aj povinnosť rodiča dieťa uživiť, čo si otec podľa obsahu spisu dlhodobo neplní, keď ako výkon osobnej starostlivosti, tak aj plnenie vyživovacej povinnosti za neho supluje matka, ktorá sa taktiež nachádza v ťaživej finančnej situácii. Matka pritom žije s maloletým sama, otec žije s manželkou a tromi deťmi, pričom otec v konaní príjem svojej manželky ani to, či a ku ktorým deťom má ešte vyživovaciu povinnosť v konaní nepreukázal. Za daného skutkového stavu rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, výška určeného výživného na maloletého je v súlade s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného na maloleté dieťa, rovnako je správne určený počiatok vzniku vyživovacej povinnosti otca, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.