Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/210/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512224288 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512224288.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S.. Z. E., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. Z. N. XX, G., zast. JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou so sídlom Muchovo nám. 1, Bratislava, proti odporcom: 1./ S. E., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. L. X, G., L.. Zahoráková & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krasovského 13, 2./ Ing. Rastislav Novák, nar. 04. 08. 1964, trvale bytom Jána Stanislava 11, Bratislava, zast. JUDr. Evou Hladkou, advokátkou so sídlom Röntgenova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. decembra 2013 č. k. 39C/192/2012-82 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporcu 2/ m e n í tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť náhradu trov konania - právneho zastúpenia odporcu 2/ v sume 170,49 eur k rukám advokátky JUDr. Evy Hladkej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 11. januára 2013 č.k. XXC XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania. O náhrade trov konania vtedy rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám advokátky navrhovateľky náhradu trov konania v sume 6,63 Eur titulom náhrady krátenej časti súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 238,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 92,87 Eur, prostredníctvom daňového úradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 10. 2012 voči odporcom v 1. a 2. rade domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcami v 1. a 2. rade dňa 29. 11. 2011 bez súhlasu navrhovateľky. Predmetom napadnutej zmluvy bol predaj motorového vozidla zn. KIA SORENTO, EČ: G. XXX V., patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v 2. rade, za kúpnu cenu 4.400,- Eur. V návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, podanom dňa 12. 08. 2011 na Okresnom súde Bratislava IV, vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, odporca v 2. rade za veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva označil aj uvedené motorové vozidlo. Na pojednávaní vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX O.M. XX. XX. XXXX odporca v 2. rade uviedol, že motorové vozidlo odpredal a peniaze si ponechal. V zmysle zápisu zo stretnutia ohľadom riešenia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20. 01. 2012 odporca informoval navrhovateľku o tomto odpredaji. Navrhovateľka sa prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 14. 02. 2012 dovolala neplatnosti kúpnej zmluvy. Odporkyňa v 1. rade prevzala dovolanie sa neplatnosti dňa 28. 02. 2012 a odporca v 2. rade dňa 21. 06. 2012. Odporca v 2. rade založil do spisu aj protokol o odovzdaní a prevzatí automobilu zo dňa 03. 10. 2012, podpísaný oboma odporcami. Podaním doručeným súdu dňa 27. 12. 2012 navrhovateľka vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť z dôvodu, že podľa protokolu o odovzdaní dňa 03. 10. 2012 došlo zo strany odporcov v 1. a 2. rade k uznaniu dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy a vydaniu motorového vozidla. Na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko mal za to, že návrh bol podaný dôvodne vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu pojednávania konaného dňa 02. 10. 2012, napriek dovolaniu sa neplatnosti zmluvy listom zo dňa 14. 02. 2012 vozidlo odporkyňou vydané nebolo v lehote do 08. 03. 2012 a ani nebolo navrhovateľke oznámené, že dôjde k vydaniu a tým vyriešeniu otázky ohľadne motorového vozidla. Zastavenie konania tak zavinili odporcovia svojim správaním. Na odvolanie odporcu 2/ proti uvedenému uzneseniu v časti priznanej náhrady trov konania odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 O.s.p. Rozhodnutie podľa všeobecného ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy nie sú splneného podmienky pre aplikáciu ods. 2 uvedeného ustanovenia, ktoré je svojou povahou špeciálnou úpravou k ods. 1 § 146 O.s.p. V prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorého preto bude zaťažovať náhrada trov konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. musia byť splnené dve podmienky: návrh podaný dôvodne a správanie odporcu odôvodňujúce späťvzatie návrhu na začatie konania. V prejednávanej veci prvostupňový súd aplikáciu ust. § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. odôvodnil tým, že návrh na začatie konania bol navrhovateľkou podaný dôvodne vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu pojednávania pred Okresným súdom Bratislava IV konaného dňa 02. 10. 2012, napriek dovolaniu sa neplatnosti listom zo dňa 14. 02. 2012, vozidlo nebolo odporkyňou v 1. rade vydané navrhovateľke v lehote do 08. 03. 2012 a nebolo jej ani oznámené, že dôjde k jeho vydaniu a tým aj vyriešeniu otázky ohľadom motorového vozidla. Zastavenie konania tak zavinili odporcovia v 1. a 2. rade. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a jeho rozhodnutie o dôvodne podanom návrhu a procesnom zavinení zastavenia konania odporcami v 1. a 2. rade, posúdenom ku dňu pojednávania v inej veci (namiesto ku dňu podania návrhu na začatie konania v tejto veci) považoval za arbitrárne a na rozdiel od súdu prvého stupňa po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že vo veci nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Odporca v 2. rade sa návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava IV v roku 2011, vedenom pod sp. zn. 16C/254/2011, domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľky a odporcu v 2. rade) po rozvode manželstva. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 10. 2012 v konaní o vyporiadanie BSM, odporca v 2. rade už v návrhu zahrnul sporné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy, do masy BSM. Sám potvrdil, čo nepopiera ani navrhovateľka, že predmetné motorové vozidlo po rozvode manželstva bez súhlasu navrhovateľky, ktorá autom nejazdila, predal (neplatne), a preto výťažok z predaja zahrnul do BSM. V tomto konaní sa však odporkyňa nedomáha vydania motorového vozidla, ale určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, aj napriek tomu, že odporca v 2. rade už na pojednávaní vo veci vyporiadania BSM konanom dňa 02. 10. 2012, t. j. pred podaním návrhu, nesporoval (neplatný) predaj motorového vozidla patriaceho do BSM bez súhlasu navrhovateľky a táto namietala nevydanie motorového vozidla, ktorého sa možno domáhať žalobou o jeho vydanie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorej procesnoprávnym predpokladom je danosť naliehavého právneho záujmu. Aj napriek tomu však bola zo strany navrhovateľky podaná žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že sporné motorové vozidlo vydala odporkyňa v 1. rade odporcovi v 2. rade dňa 03. 10. 2012, t. j. deň pred podaním návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy, ktorý bol odporkyni v 1.rade doručený dňa 05. 11. 2012 a odporcovi v 2. rade dňa 30. 10. 2012. Navrhovateľka uviedla, že návrh zobrala späť potom, ako sa z vyjadrenia odporcov dozvedela o odovzdaní vozidla dňa 03. 10. 2012. Prvostupňový súd sa priklonil k jej zdôvodneniu späťvzatia návrhu na začatie konania, aj napriek tomu, že k vydaniu motorového vozidla došlo ešte pred podaním návrhu na začatie konania (bez ohľadu na nepreukázané námietky navrhovateľky o antidatovaní protokolu) a bez toho, aby v rámci posúdenia dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania zohľadnil splnenie procesných predpokladov určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., a to naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý nie je daný v prípade, kedy možno žalovať žalobou na plnenie, a tiež v prípade, ak požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania by malo len charakter prejudiciálnej otázky k inému sporu, čím sa podanému návrhu bránil odporca v 2. rade vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, s ktorým bola oboznámená aj navrhovateľka. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd mal zhodne s odporcom v 2. rade za to, že pre nesplnenie procesnoprávnych predpokladov určovacej žaloby nemožno uzavrieť, že návrh bol podaný dôvodne a rovnako ničím nepodložený je záver súdu prvého stupňa, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pre správanie odporcov v 1. a 2. rade po začatí konania (aj vzhľadom k skutočnosti, že motorové vozidlo bolo preukázateľne podľa protokolu o odovzdaní vydané dňa 03. 10. 2012, t. j. pred podaním návrhu na začatie konania). Ak súd prvého stupňa konštatoval splnenie oboch predpokladov pre rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 vetra druhá O.s.p., vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie javí znaky arbitrárnosti. Následným uznesením zo dňa 12. decembra 2013 č.k. 39 C 192/2012-82 súd prvého stupňa opätovne rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 200,52 euro k rukám advokátky odporcu 2/ v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznal pre nevyčíslenie uplatnenej náhrady trov (151 ods. 2 O.s.p. ). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. S poukazom na závery odvolacieho súdu konštatoval, že zastavenie konania zavinila navrhovateľka a návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne. Proti tomuto uzneseniu v časti povinnosti náhrady trov uloženej navrhovateľke voči odporcovi 2/ podala včas odvolanie navrhovateľka. Zopakovala skutkové okolnosti prípadu so záverom, že ešte dva dni pred podaním návrhu odporca 2/ považoval za vlastníka odporcu 1/ a kúpnu zmluvu za platnú. O vrátení motorového vozidla odporcovi 2/ sa navrhovateľka dozvedela 28. novembra 2012. Namietala, že je v rovine neznámej, čo súdy mali na mysli pod pojmom overenie si stavu, či neprišlo k vráteniu zmluvných plnení, keďže tento pojem ani nevysvetlili ani neodôvodnili. Vychádzajúc z časového sledu udalostí navrhovateľka mala jeden deň, teda deň 3. októbra 2012 zisťovať, či neprišlo k vráteniu vozidla, pričom nebolo zrejmé, akým spôsobom, keď bydlisko odporcu 2/ ani nepozná, k vráteniu vozidla mohlo prísť aj vo večerných hodinách. Takýto postup považovala za absolútne nereálny, právne neúčinný a nevykonateľný. Zmena vlastníka vozidla bola realizovaná v evidencii vozidiel Policajného zboru SR až dňa 13. novembra 2012, až zápis zmeny je dôkazom skutočnej zmeny vlastníctva. Rozsudok súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy považovala za jediný hodnoverný doklad pre preukázanie skutočného vlastníctva, návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bol podľa nej plne dôvodný. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. X U. XX/XXXX. V konaní o vyporiadanie BSM súd podľa navrhovateľky neskúma relatívnu neplatnosť tej-ktorej zmluvy. Tiež sa domnievala, že išlo o špekulatívny prevod vlastníctva motorového vozidla, ktorý bol konvalidovaný až po podaní návrhu v tejto veci. Bola toho názoru, že súd je povinný skúmať všetky okolnosti prejednávanej veci, teda tie, ktoré viedli k podaniu žaloby, ktoré tomuto predchádzali a ktoré nastali po podaní žaloby. Zopakovala, že navrhovateľka nezavinila zastavenie konania, keď vzala späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a to pre správanie odporcov. V napádanom uznesení absentuje vyvodenie uveriteľného záveru o zavinení navrhovateľky na zastavení konania, aplikácia ustanovenia § 457 O.z. je v danom prípade vylúčená, keďže navrhovateľka nebola účastníkom zmluvného vzťahu. Časová súvislosť a skutočnosť, že register vlastníctva motorových vozidiel nie je verejnosti prístupný sú pre prijatie záveru o zavinení navrhovateľky podstatné, tieto skutočnosti musia byť vysvetľované a preskúmateľné. Keďže toto sa nestalo, súd prvého stupňa porušil právo navrhovateľky na spravodlivý proces, zásadu materiálnej pravdy a princíp rovnosti účastníkov. Navrhovateľka rovnako namietala výšku priznaných trov právneho zastúpenia a to pri úkone právnej služby advokáta - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, kde advokátovi patrí polovica základnej sadzby tarifnej odmeny, nie celá sadzba ako bola súdom prvého stupňa priznaná. Navrhovateľka teda navrhla zmenu napadnutej časti uznesenia súdu prvého stupňa a priznanie navrhovateľke náhrady trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia resp. zrušenie napadnutej časti uznesenia a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutej časti uznesenia prvostupňového súdu. Konštatoval, že návrh na začatie konania bol nedôvodný a nadbytočný v celom jeho rozsahu, a to tak zo skutkového ako aj procesného hľadiska, návrh navrhovateľky teda nemohol byť posúdený ako dôvodný a späťvzatie tohto návrhu nebolo vyvolané správaním odporcu 2/. Odporca od momentu dovolania sa relatívnej neplatnosti nespochybňoval, že motorové vozidlo je v režime BSM a z uvedeného dôvodu ho aj zahrnul do masy BSM, zmena vlastníka vozidla v evidencii je iba otázka evidenčná a nezakladá hmotnoprávne následky v zmysle zmeny vlastníctva vozidla. Navrhovateľka nemala na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem, nakoľko platnosť či neplatnosť uvedenej zmluvy musel posudzovať súd prvého stupňa v konaní o vyporiadanie BSM ako predbežnú otázku, tento súd teda nepotrebuje rozhodnutie iného súdu v inom konaní o určenie neplatnosti zmluvy, podanie návrhu navrhovateľky bolo preto nehospodárne a nadbytočné. Ak teda navrhovateľka podala neprípustný určovací návrh, na ktorom nebol naliehavý právny záujem a tento následne vzala späť, súd prvého stupňa postupoval správne, keď v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. priznal odporcovi 2/ náhradu trov konania. K namietanému vyčísleniu trov právneho zastúpenia mal za to, že trovy boli vyčíslené správne, nakoľko aj úkon advokáta vykonaný v roku 2013 - odvolanie proti uzneseniu možno považovať za odvolanie vo veci samej, nakoľko odvolaním bol napadnutý výrok o náhrade trov konania a zároveň šlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, odvolanie sa zaoberalo vecou samou, ktorá bola determinantom pre rozhodnutie o trovách konania. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa 220 O.s.p.. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Spravidla pôjde napríklad o podielového spoluvlastníka, ktorý predal svoj podiel bez toho, aby umožnil ostatným spoluvlastníkom výkon predkupného práva, manžela, ktorý konal bez súhlasu druhého manžela v nie bežných veciach, spoločného nájomcu bytu, ktorý v takých istých veciach nežiadal súhlas od ostatných spoločných nájomcov, a pod. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou. Ak účastník alebo účastníci neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva im nič iné, než požiadať o ochranu súd. Žaloba na určenie neplatnosti úkonu však vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, a preto sa spravidla bude žalovať skôr na plnenie. Určovacia žaloba sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Relatívnu neplatnosť však možno uplatniť priamo v súdnom konaní ako procesnú obranu alebo ako vzájomný návrh (na určenie neplatnosti alebo na plnenie). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd konajúci o vyporiadaní BSM bol povinný prihliadať na dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi odporcami, a to bez ohľadu, či sa motorové vozidlo nachádzalo u odporcu 1/ alebo u odporcu 2/. Momentom dovolania sa relatívnej neplatnosti navrhovateľkou sa motorové vozidlo stalo súčasťou masy BSM navrhovateľky a odporcu 2/, na tomto nič nemení ani prepis vlastníctva motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, ktorý má skutočne len evidenčný charakter. Návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy tak dôvodný nebol už v čase jeho podania, rovnako tak nebol a nemohol byť vzatý späť pre správanie sa odporov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho uznesenia zo dňa 28. júna 2013 z č.k. 5 Co 233/2013 - 76, na ktorých dôvodoch stále zotrváva a na tieto odkazuje. Súd prvého stupňa však pochybil, keď odmenu advokáta za úkon - odvolanie proti uzneseniu č.k. 39C 192/2012-49 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, teda nie vo veci samej, priznal v plnej výške, správne v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2013 (§ 20c citovanej vyhlášky) mal priznať odmenu vo výške len jednej polovice sadzby tarifnej odmeny, ktorá v roku 2013 predstavovala výšku 60,07 eur (1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhl.). Správne potom trovy konania odporcu 2/ predstavujú trovy právneho zastúpenia - odmenu advokáta za celkom tri úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia 58,69 eur, písomné podanie na súd z 12.11.2012 - 58,69 eur a podanie odvolania nie vo veci samej 30,04 eur, spolu s režijným paušálom 2x7,63 eur (rok 2012) a 7,81 eur (rok 2013), spolu vo výške 170,49 eur, ktorú ako náhradu trov konania odporcu 2/ zaplatí navrhovateľka advokátke odporcu 2/ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na len čiastočný úspech každej zo sporových strán v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.