Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512224358 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512224358.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a. s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. GRIŠČIK & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893, proti odporcovi: Dan-Corp, s. r. o., Prievidzská 1658/34, 945 01 Komárno, IČO: 36 230 235, (predtým K-R-VIKK, s. r. o., Múzejná 2, 929 01 Dunajská Streda), zast. JUDr. Ladislavom Slovákom, advokátom, Nemešsegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 28.204,93 Eur s prísl. a odmenou zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 09. 2013 č. k. 1CbZm/39/2013-103, takto r o z h o d o l : Krajský súd odvolanie navrhovateľa v časti smerujúcej proti tretiemu výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 09. 2013 č. k. 1CbZm/39/2013-103 o nevrátení súdneho poplatku za námietky odporcovi o d m i e t a . Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 09. 2013 č. k. 1CbZm/39/2013-103 v napadnutom štvrtom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 226,08 Eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v prvom výroku predmetného uznesenia zrušil zmenkový platobný rozkaz zo dňa 23. 01. 2013 č. k. 5Zm/111/2012-28 a konanie zastavil. V druhom výroku uznesenia súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 1.680,53 Eur navrhovateľovi po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Týmto uznesením súd zároveň v napadnutom treťom výroku nevrátil odporcovi súdny poplatok za námietky a v napadnutom štvrtom výroku uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 605,52 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 1.697,50 Eur. V odôvodnení uviedol, že súd zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 23. 01. 2013 č. k. 5Zm/111/2012-28 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 28.204,93 Eur s príslušenstvom, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania. Odporca podal proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej lehote námietky, pričom nakoľko po vydaní zmenkového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť, súd so súhlasom odporcu zrušil zmenkový platobný rozkaz a konanie zastavil v zmysle § 175 ods. 5 O.s.p. Súd navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh v krátenej výške 1.680,53 Eur podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Napriek tomu, že bol návrh vzatý späť pred prvým pojednávaním, súd v danom prípade konštatoval, že nie je možné odporcovi súdny poplatok za námietky vrátiť. V tejto súvislosti súd argumentoval, že zákon o súdnych poplatkoch má ako norma procesného práva kogentnú povahu, pričom prípady, v ktorých má byť v súvislosti so späťvzatím návrhu poplatok účastníkovi vrátený, sú v tomto zákone uvedené v § 11 ods. 3 a 9 taxatívne. Vrátiť je možné len poplatok za návrh a za odpor, možnosť vrátenia súdneho poplatku za námietky zo zákona nevyplýva. Odchýliť sa od doslovného znenia zákona by prichádzalo do úvahy jedine vtedy, ak by bol text nejasný, nezrozumiteľný alebo umožňoval viac verzií interpretácie, o čo sa v tomto prípade nejdená. Do úvahy neprichádza ani analógia s ust. § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb., keď námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a odpor proti platobnému rozkazu sú dva samostatné a vzájomne neporovnateľné inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať, aj keď sa aplikujú v tzv. skrátenom konaní. Každý z nich má iné účinky a keďže sa podaním námietok zmenkový platobný rozkaz neruší, sú námietky skôr obdobou odvolania, než odporu. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že sa odporcovi súdny poplatok za námietky nevracia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď späťvzatím návrhu navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je tak povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Súd odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 605,52 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny a paušálnej náhrady výdavkov za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10. 06. 2013 a účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 17. 09. 2013) spolu vo výške 553,48 Eur (436,54 Eur - odmena vo výške základnej sadzby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 109,13 Eur - odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby za účasť na pojednávaní, 7,81 Eur - paušálna náhrada výdavkov uplatnená za jeden úkon právnej služby) a z náhrady za stratu času vo výške 52,04 Eur v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za čas strávený cestou na pojednávanie a späť za 4 polhodiny po 13,01 Eur, t. j. trovy právneho zastúpenia odporcu v celkovej výške 605,52 Eur. Uplatnené hotové výdavky vo výške 13,05 Eur za vyhotovenie fotokópie súdneho spisu súd nehodnotil ako účelne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, a preto ich náhradu odporcovi nepriznal. Súd zároveň priznal odporcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za námietky vo výške 1.697,50 Eur. Proti tomuto uzneseniu v treťom výroku o nevrátení súdneho poplatku odporcovi za námietky a v štvrtom výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil tak, že odporcovi vráti súdny poplatok za podané námietky vo výške 1.697,50 Eur a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že odporcovi mal byť súdny poplatok za podané námietky vrátený v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. a navrhovateľ nemal byť k jeho náhrade uznesením zaviazaný. Navrhovateľ mal za to, že späťvzatím svojho návrhu pred pojednávaním vo veci samej spôsobil, že predchádzajúce podanie námietok odporcom sa stalo zbytočným, nakoľko povinnosť súdu k ich prejednaniu odpadla, čím stratilo opodstatnenie i uhradenie poplatku za námietky odporcom. Účinky späťvzatia návrhu na vydanie platobného rozkazu a späťvzatia návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred začatím pojednávania sú zhodné a je nimi zastavenie konania a neexistencia exekučného titulu. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že v tomto prípade je možné použiť analógiu s ust. § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. a prvostupňový súd mal rozhodnúť o vrátení poplatku za námietky odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť pred začatím pojednávania vo veci samej. Odvolanie bolo ďalej odôvodnené tým, že súd nemal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania, aj keby bol inak na ich náhradu povinný, a to z dôvodu, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Poukázal na to, že k podaniu predmetného návrhu došlo z dôvodu predchádzajúceho opomenutia prvostupňového súdu zaviazať K-R-VIKK, s. r. o. k plateniu v zmenkovom platobnom rozkaze vydanom v konaní sp. zn. 3Zm/169/2011, čo súd prvého stupňa bezodkladne nenapravil a vystavil tak navrhovateľa neistote ohľadom budúcej vymožiteľnosti jeho nároku voči odporcovi. Keďže súd prvého stupňa svoje opomenutie v uvedenom konaní s veľkým časovým odstupom napravil a voči odporcovi konal, navrhovateľ zistil existenciu prekážky litispendencie vo vzťahu k predmetnému konaniu. Nakoľko konanie o predmetnom návrhu by muselo byť súdom zastavené v zmysle ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 83 O.s.p., vzal ho navrhovateľ dňa 29. 07. 2013 späť. Navrhovateľ mal za to, že súd mohol a mal ešte pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zistiť existenciu prekážky litispendencie spočívajúcu v existencii skoršieho konania o totožnej veci vedenej na rovnakom prvostupňovom súde a konanie o predmetnom návrhu v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť, čím by odporcovi žiadne trovy nevznikli. Podľa názoru navrhovateľa sú preto v tomto prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa a súd nemusí žiadnemu účastníkovi priznať náhradu trov konania. Okrem toho navrhovateľ konkrétne namietal priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za úkon - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 17. 09. 2013, a to z dôvodu, že prvostupňový súd mal na základe späťvzatia návrhu podaného takmer 2 mesiace pred vytýčením termínu tohto pojednávania konať a rozhodnúť v zmysle zásady hospodárnosti konania tak, že o späťvzatí návrhu rozhodne do termínu pojednávania, ktoré by tak nebolo potrebné uskutočniť. Vzhľadom na uvedené považoval navrhovateľ trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s uvedeným pojednávaním za nie účelne vynaložené. K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 22. 11. 2013 písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v celkovej výške 226,08 Eur. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a k náhrade trov konania zaviazal navrhovateľa, ktorý späťvzatím svojho návrhu zavinil zastavenie konania. Poukázal na to, že navrhovateľ predmetný návrh podal 3 mesiace po tom, ako krajský súd dňa 27. 06. 2012 rozhodol v konaní sp. zn. 3Zm/169/2011 o zrušení opravného uznesenia okresného súdu zo dňa 03. 04. 2012 a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdom prvého stupňa vydaný zmenkový platobný rozkaz smeruje iba proti odporcom 1/ a 2/ a o navrhovateľom uplatnenom návrhu proti odporcovi 3/ súd prvého stupňa jednoducho nerozhodol. Z uvedeného odôvodnenia odvolacieho súdu bolo zrejmé, že súd prvého stupňa má v konaní sp. zn. 3Zm/169/2011 rozhodnúť ešte aj o odporcovi 3/, a teda navrhovateľ mal mať na základe toho preukázané, že v prípade podania nového návrhu na začatie konania bude tomuto konaniu brániť prekážka listispendencie, resp. že bude musieť vziať svoj návrh späť, čo nakoniec aj urobil. V súvislosti s pojednávaním dňa 17. 09. 2013 odporca uviedol, že konal v domnení, že uvedeného dňa sa bude vec riadne prejednávať a tak sa predmetného pojednávania aj musel zúčastniť a na pojednávanie sa riadne pripraviť, pričom o späťvzatí návrhu sa dozvedel až na tomto pojednávaní. Trovy konania tak vynaložil plne účelne na potrebné bránenie si svojich práv. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom štvrtom výroku o náhrade trov konania potvrdiť, pričom odvolanie navrhovateľa v časti smerujúcej proti tretiemu výroku uznesenia o nevrátení súdneho poplatku odporcovi za námietky je potrebné odmietnuť. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa v časti smerujúcej proti tretiemu výroku uznesenia o nevrátení súdneho poplatku odporcovi za námietky odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku uznesenia, ktorý sa ho priamo netýka. U navrhovateľa nie je vo vzťahu k tomuto výroku uznesenia daný dôvod z hľadiska subjektívnej stránky prípustnosti odvolania, ktorý by spočíval v priamom negatívnom dotknutí jeho práv rozhodnutím súdu prvého stupňa. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa v časti náhrady trov konania dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že v prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Ak teda navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. (kedy sa dôvodne podaný návrh vezme späť pre správanie odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré odporca na bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. V danom prípade preto súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď navrhovateľovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, uložil povinnosť nahradiť odporcovi účelné trovy konania vrátane trov, ktoré mu vznikli uplatnením základného práva účastníka na právne zastúpenie. Navrhovateľove námietky, že odporcovi by žiadne trovy nevznikli v prípade zastavenia konania podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., pokiaľ by súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu v predmetnej veci zistil existenciu prekážky litispendencie spočívajúcu v existencii skôr začatého konania sp. zn. 3Zm/169/2011 o totožnej veci, ktorá je vedená na rovnakom prvostupňovom súde, a v ktorej súd opomenul v zmenkovom platobnom rozkaze zaviazať K-R-VIKK, s. r. o. k plateniu a svoje opomenutie napravil až s veľkým časovým odstupom, odvolací súd považoval za bezpredmetné, pretože tieto námietky nemajú žiadny vplyv na vznik práva odporcu na náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní vzniklo podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a rovnako nie sú uvedené skutočnosti ani dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by spôsobil u odporcu zánik jeho práva na náhradu trov konania a odôvodnil by tým navrhovateľom navrhované použitie § 150 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd vychádzajúc z odvolania navrhovateľa preskúmal výšku a oprávnenosť súdom prvého stupňa priznaných trov spojených s účasťou právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 17. 09. 2013, pričom dospel k záveru, že trovy, ktoré odporcovi vznikli v spojitosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaní, je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko odporca bol na uvedené pojednávanie súdom riadne predvolaný. Nemožno predsa odporcovi vytknúť, že sa jeho právny zástupca zúčastnil pojednávania, ktoré nebolo súdom zrušené, a na ktorom súd napokon zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu nezavineného správaním odporcu. Vzhľadom na uvedené sú tieto námietky navrhovateľa vo vzťahu k oprávnenosti priznania uvedených trov odporcovi neopodstatnené. Čo sa týka námietky navrhovateľa v súvislosti s odporcovi priznanou náhradou zaplateného súdneho poplatku za námietky, odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, podľa ktorej bolo potrebné tieto trovy zahrnúť do odporcovi priznanej náhrady trov konania, nakoľko nie je možné odporcovi tento súdny poplatok vrátiť. Prípady, v ktorých má byť v súvislosti so späťvzatím návrhu poplatok účastníkovi vrátený, sú v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch taxatívne uvedené v jeho § 11 ods. 3 a 9, pričom prípad vrátenia súdneho poplatku za námietky v týchto ustanoveniach nie je upravený. V danom prípade neprichádza do úvahy ani analógia s ust. § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb., keď námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a odpor proti platobnému rozkazu sú dva samostatné a vzájomne neporovnateľné inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Hoci sa aplikujú v tzv. skrátenom konaní, každý z nich má iné účinky, čo vyplýva najmä z toho, že podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz oproti platobnému rozkazu neruší. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom štvrtom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu jeho účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22. 11. 2013 podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky v sume 218,27 Eur a z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 226,08 Eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.