Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512230805 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512230805.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľa: P. P., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B., Š. XX, zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, proti odporkyni: L. P., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B., Š. XX, zast. Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 17, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: L., Z.. XX.XX.XXXX T. F., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 14.10.2013, č.k. 17P 389/2012-91 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 14.10.2013, č.k. 17P 389/2012-91 manželstvo P. P., Z.. XX.XX.XXXX V. B. T. L. P. J.. F., Z.. XX.XX.XXXX V. Z., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I vo zväzku C., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, rozviedol. Na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti P.: L., Z.. XX.XX.XXXX T. F., Z.. XX.XX.XXXX, zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať ich budú obaja rodičia, spravovať ich majetok bude matka a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí, na L. sumou XXX € mesačne a na F. sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti rozvodu manželstva účastníkov odôvodnil ust. 18 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov už neplní svoje spoločenské funkcie, keď manželia spoločne nebývajú, spoločne nehospodária, intímne spolu dlhšiu dobu nežijú, navrhovateľ žije v novom partnerskom vzťahu, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa, a to maloletý Michal Jánošík, nar.15.07.2013. Príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi videl v porušení povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 18 Zák. o rodine, keď navrhovateľ nadviazal mimomanželský partnerský vzťah, splodil v ňom dieťa a v súčasnosti žije s partnerkou a ich dieťaťom v spoločnej domácnosti. V zmysle § 24 ods. 1, 3, 4, v spojení s ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine súčasne upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V tomto smere schválil dohodu rodičov, keď z vykonaného dokazovania, a to výsluchu rodičov, kolízneho opatrovníka a po oboznámení sa s príjmami rodičov, ako aj odôvodnenými potrebami maloletých detí dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí. O úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi nerozhodoval, nakoľko súdna úprava styku nebola navrhovaná, v predmetnej veci sa navrhovateľ s odporkyňou dohodol mimosúdne. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie odporkyňa, odvolaním napadla všetky výroky súdu, t.j. výrok o rozvode, ako aj výrok o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom. Podľa jej názoru súd prvého stupňa správne zistil príčiny rozvratu manželstva, jedinou okolnosťou, ktorú neposúdil je, či rozvod je aj v záujme maloletých detí, k čomu však v rozhodnom čase nebolo ani dostatok dôkazov a tieto sa objavili až po rozhodnutí súdu. Dôvodom odvolania je preto skutočnosť, že sa objavili dôkazy, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa nemohli byť bez jej zavinenia použité. Dôvodom toho, že rozvod nie je v záujme maloletých detí je podľa jej názoru skutočnosť, že navrhovateľ okamžite po pojednávaní opustil Slovenskú republiku s cieľom začať život v inej krajine, odmietol jej uviesť kde sa bude zdržiavať, jeho správanie smeruje k tomu, že úplne preruší kontakt so Slovenskom a so svojimi deťmi. Je si vedomá toho, že navrhovateľ nadviazal mimomanželský vzťah a že vzťahy sú vážne rozvrátené, na druhej strane rozvodom nastali také okolnosti, ktoré ju a deti existenčne ohrozujú a preto s prihliadnutím aj na fakt, že manželstvo má funkciu aj ekonomického zabezpečenia rodiny je ochotná zotrvať v manželstve a snažiť sa vytvoriť spolu s navrhovateľom stabilné a bezpečné prostredie pre deti. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd preskúmal otázku súladu rozvodu manželstva so záujmami detí a v prípade, že dospeje k záveru, že rozvod nie je v záujme maloletých detí, navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. V prípade, že odvolací súd k takémuto záveru nedôjde, mala za to, že nadväzujúce výroky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nie sú v súlade so záujmami maloletých detí v súčasnosti, v tom smere, že navrhovateľ nemá určený styk, čo si interpretuje tak, že postačí kontakt s deťmi na pár hodín v mesiaci. Pobytom v zahraničí a prístupom navrhovateľa k plneniu rodičovských povinností ponecháva na ňu 100% osobnej starostlivosti, čo zásadne mení situáciu. Podľa jej názoru navrhovateľ by mal mať určený styk v čo najširšom rozsahu. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhovateľ v konaní založil potvrdenie o príjme, z ktorého pri uzatvorení rodičovskej dohody vychádzala, navrhovateľ však aktuálne má príjem okolo X.XXX € a poberá ďalšie bonusy, pričom pri uzatváraní rodičovskej dohody uvádzal príjem X.XXX €. V súčasnosti preto rodičovská dohoda v tejto časti nevychádza zo skutočných zárobkových pomerov navrhovateľa a nie je ani v záujme maloletých detí. Súčasne vzhľadom na nezodpovedné hospodárenie navrhovateľa, ako aj neplatenie výživného na deti z predchádzajúceho vzťahu navrhla, aby výživné bolo tezaurizované vopred a aby navrhovateľ platil aj čiastku určenú na tvorbu úspor detí pre prípad zvýšených potrieb detí, straty zamestnania alebo iných okolností. Pokiaľ ide o tezauráciu výživného navrhla tezaurizovať sumu XX.XXX € čo je trojmesačný príjem navrhovateľa, z ktorého sa bude hradiť bežné výživné, ktoré súčasne žiadala určiť na sumu XXX € na každé dieťa, súčasne žiadala zaviazať navrhovateľa platením úspor na osobitný účet vo výške XXX € na každé dieťa. K odvolaniu odporkyne sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ a kolízny opatrovník maloletých detí. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, tvrdenia odporkyne uvedené v odvolaní podľa jeho názoru sú nepravdivé, zavádzajúce, ničím nepodložené. Nikdy nechcel žiť v inej krajine ako na Slovensku, pracuje v spoločnosti V. Q. T..Q.. a má záujem tu naďalej pracovať. Od svojho zamestnávateľa dostal ponuku na dočasnú prácu v Rusku, tak ako tomu bolo v minulosti, keď žil s odporkyňou. O uvedenej skutočnosti odporkyňu informoval, vysvetlil jej, že v prípade ak chce deťom zachovať rovnakú životnú úroveň, prispievať výživným na obe dcéry vo výške XXX € mesačne, zároveň im vypomáhať aj nad rámec určeného výživného, tak ako to celý čas robí, ako aj z dôvodu zabezpečenia svojej bytovej situácie je potrebné, aby prijal ponuku od svojho zamestnávateľa, nakoľko zo mzdy X.XXX €, ktorú dostáva počas výkonu práce na Slovensku by to nebol schopný zabezpečiť. Nemá záujem zotrvať v manželstve s odporkyňou, formálne zotrvanie v manželskom zväzku nie je ani v záujme ich detí. Tvrdenia odporkyne, že má záujem zachrániť ich manželstvo je neúprimné, čo vyplýva aj priamo z podaného odvolania, v ktorom vedome o ňom uvádza klamstvá. Nie je pravdou ani tvrdenie odporkyne, že deti kontaktuje v minimálnom rozsahu 2 - 3 hodiny raz za 2 -3 týždne, so staršou dcérou telefonuje takmer každý deň, po pracovnom odchode do J. sa s deťmi stretáva pri každom návrate domov, čo je cca každý tretí týždeň. Nesúhlasil ani s tvrdením odporkyne ohľadne jeho príjmov, tieto v konaní riadne preukázal. Pokiaľ ide o tezauráciu výživného, uviedol, že na túto neexistuje žiaden dôvod, na deti prispieva pravidelne a včas, dokonca aj nad rámec vyživovacej povinnosti stanovenej v dohode, ktorú s odporkyňou uzavreli, výživné platí, a to aj napriek tomu, že rozsudok o rozvode ešte nie je právoplatný, okrem toho dal odporkyni v decembri na deti XXX €, zároveň kúpil deťom darčeky na Vianoce v hodnote cca XXX €, podľa výberu odporkyne. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Tým, že predmetom konania v danej veci je rozvod manželstva účastníkov, súd prvého stupňa správne v konaní v prvom rade zisťoval, či manželstvo účastníkov vzhľadom na skutočnosti uvádzané navrhovateľom, ako aj odporkyňou v konaní môže ešte plniť svoj spoločenský účel, pričom so záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, vrátane ustálenia príčin rozvratu manželstva sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k námietkam odporkyne uvedeným v odvolaní týkajúcim sa rozvratu manželstva odvolací súd poukazuje na to, že odporkyňa v konaní jednoznačne potvrdila, že k navrhovateľovi stratila dôveru, rozpad manželstva považuje za definitívny, s navrhovateľom nemieni obnoviť spolužitie, z ktorého dôvodu odvolanie odporkyne v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva odvolací súd vyhodnotil ako účelové. Za účelové odvolací súd považoval aj tvrdenie odporkyne, že rozvod manželstva nie je v záujme maloletých detí, keď navrhovateľ okamžite po pojednávaní opustil územie Slovenskej republiky s cieľom začať žiť v inej krajine, čím došlo k výraznému obmedzeniu jeho kontaktu s deťmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporkyne je zrejmé, že ako v minulosti, keď ešte účastníci žili v spoločnej domácnosti, tak aj v súčasnej dobe navrhovateľ ako zamestnanec Volkswagen Slovakia a.s. má výkon práce v J., ktorá práca a príjem z nej plynúci zabezpečí pre všetky deti navrhovateľa finančné prostriedky na krytie ich potrieb. Pokiaľ ide o kontakt navrhovateľa s deťmi, aj v minulosti, keď navrhovateľ pracoval v J. sa s deťmi stretával podľa toho, ako mu to jeho pracovné aktivity umožňovali, z ktorého dôvodu neobstojí ani námietka odporkyne, že navrhovateľ nemá určený styk s deťmi a jeho pobytom v zahraničí celú starostlivosť o deti ponechal na nej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v časti konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností obaja rodičia zhodne navrhli uzavretie rodičovskej dohody, podľa ktorej navrhli deti zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne a styk navrhovateľa po dohode oboch rodičov zostal neobmedzený, rovnako sa dohodli na výške výživného. Tým, že aj v konaní o rozvod manželstva, s ktorým konaním je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je súd povinný skúmať, či navrhnutá rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, správne postupoval súd prvého stupňa, keď okrem stanoviska rodičov a kolízneho opatrovníka zisťoval príjmy rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb detí pre určenie výšky výživného tak, aby zodpovedala zákonným požiadavkám pre určovanie výživného na maloleté deti upraveným v ust. § 62 ods. 1 až 5, a § 75 1 Zák. o rodine. Príjmy rodičov zisťoval z potvrdení od ich zamestnávateľov, z ktorého dôvodu neobstojí výhrada odporkyne k výške určeného výživného. Pokiaľ ide o požiadavku tezaurácie výživného, ktorú odporkyňa uplatnila v odvolacom konaní, odvolací súd má za to, že odporkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody na postup podľa § 64 Zák. o rodine. Tvrdenia odporkyne o predpokladaných a možných okolnostiach na strane navrhovateľa ničím nepodložila, rovnako pokiaľ ide o určenie tvorby úspor pre deti treba uviesť, že príjem navrhovateľa zistený súdom prvého stupňa v čase jeho rozhodovania tvorbu úspor neumožňoval. V tejto súvislosti však odvolací súd dodáva, že pokiaľ v budúcnosti, t.j. po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dôjde k výrazným zmenám v zárobkových a majetkových pomeroch navrhovateľa, odporkyňa má právo podať návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. Za daného stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a to ako v časti konania o rozvod manželstva, tak aj v časti konania o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.