Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/286/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512232004 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512232004.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a Mgr. Anny Križákovej , v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: P. V., O.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 28. marca 2013, č.k. 12C 62/2013-22, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 50,50 eur; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 20.01.2011 sa odporca; cestujúci na linke číslo 202; na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému posúdil podľa § 8 ods. 5,6,7 zákona číslo 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. Vzhľadom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania vec posúdil aj podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade dospel k záveru, že právo z prepravy bolo možné uplatniť prvý raz dňom, kedy odporca cestoval bez platného cestovného lístka dňa 20.01.2011, premlčacia doba jedného roka tak uplynula dňom 20.01.2012, a pokiaľ bol návrh na začatie konania doručený na súd dňa 19.11. 2012, bol podaný po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za dôvodnú, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Argumentoval tým, že za jeden rok od porušenia tarifných a prepravných podmienok sa v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,50 eur a nie úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu, vznikla odporcovi v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/, v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2 zákona číslo 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, a preto pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 19.11.2012 premlčaná. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.). Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom. Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle § 8 ods.5,6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, účinného od 01.01.2010, a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 101 Obč.zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby. Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč.zák. povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť. S poukazom na vyššie uvedené, tak nastala splatnosť záväzku odporcu; ktorý cestoval v mestskom hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku k cestovnému, počnúc dňom nasledujúcim potom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie, a teda v danom prípade dňom 21.01.2011 a jednoročná premlčacia doba tak uplynula dňom 21.01.2012. Hoci súd prvého stupňa nesprávne ustálil koniec premlčacej doby - dňom 20.01.2012, nemá to vplyv na správnosť jeho záveru o premlčaní navrhovateľom uplatňovaného nároku. Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.