Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233814 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512233814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: O. D., bytom F. X.. Č.. XX, N., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou W. A., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o 50,70 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 7. októbra 2013, č. k. 41C/246/2013-32, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 50,70 eur z titulu cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 16. 8. 2011 o 22.14 hod. cestoval dopravným prostriedkom žalobcu, linkou č. 83 - autobusom a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Tento deň pri kontrole cestovných lístkov bol žalovaný zároveň vyzvaný k zaplateniu ceny cestovného lístka a úhrady, čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z., ako aj § 100 ods. 1 a § 108 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou premlčania predmetného nároku. Poukázal na ust. § 108 Obč. zák., v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy a ktoré platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 Obč. zák. Podľa súdu prvého stupňa sa v jednoročnej premlčacej dobe v zmysle tohto ustanovenia premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z. Uviedol, že i tento nárok patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci nie je v tomto ustanovení výslovne uvedený. Podotkol, že zák. č. 168/996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.), je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák. Keďže zák. č. 168/1996 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, podľa § 563 Obč. zák. je dlžník - cestujúci povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal, čím zároveň nastáva splatnosť dlhu a v tento deň bolo možné aj právo vykonať podaním žaloby na súd. V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že jednoročná premlčacia doba v prejednávanej veci začala plynúť dňom 17. 8. 2011 a uplynula dňom 17. 8. 2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 3. 12. 2012, teda oneskorene. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,- eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že nárok na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,- eur sa podľa neho premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe uvedenej v § 101 Obč. zák. Všeobecná premlčacia doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva Občiansky zákonník neustanovuje zvláštnu premlčaciu dobu. Premlčaný je podľa žalobcu iba nárok na zaplatenie cestovného 0,70 eur. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba, pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Zák. č. 168/1996 Z. z. je taktiež verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 168/1996 Z. z. zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák., ako to správne uvádza aj súd prvého stupňa a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 16. 8. 2011 v Bratislave na linke MHD č. 83 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok z toho istého dňa vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a úhrady 50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 17. 8. 2011 a uplynula dňom 16. 8. 2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 3. 12. 2012, t. j. oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania (č. l. 30), súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka treba použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 50,- eur. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie cestovného 0,70 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.