Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234940 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512234940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanej: H. M., X. L. L. N.. Č.. X, L., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1. októbra 2013, č. k. 41C 250/2013-28, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 50,70 eur a trov konania z titulu cestovného 0,70 eur a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50 eur. Súd prvého stupňa žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 26.10.2011 o 19:26 hod. cestovala dopravným prostriedkom žalobcu, linkou č. 95 - autobusom a pri kontrole sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Tento deň pri kontrole cestovných lístkov bola žalovaná zároveň vyzvaná k zaplateniu ceny cestovného lístka a úhrady, čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1143861. Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z. z. ako aj § 100 ods. 1 a § 108 Obč. zák. Uviedol, že v ustanovení § 108 Obč. zák. je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy a toto ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 Obč. zák. Podľa súdu prvého stupňa sa v jednoročnej premlčacej dobe v zmysle tohto ustanovenia premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z. Uviedol, že i tento nárok patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci nie je v tomto ustanovení výslovne uvedený. Podotkol, že zák. č. 168/996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z.), je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák. Keďže zák. č. 168/1996 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, podľa § 563 Obč. zák. je dlžník - cestujúci povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal, čím zároveň nastáva splatnosť dlhu a v tento deň bolo možné aj právo vykonať podaním žaloby na súd. V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že jednoročná premlčacia doba v prejednávanej veci začala plynúť dňom 27.10.2011 (§ 101, § 122 Obč. zák.) a uplynula dňom 27.10.2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 13.12.2012, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovaného sa premlčania dovolala, súd prvého stupňa nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom vo výške 50 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že keďže žalovaná sa dňa 26.10.2011 na linke MHD č. XX na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v L. a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v L. jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur. Povinnosť žalovanej zaplatiť úhradu za nepreukázanie sa cestovným lístkom podľa žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, mal za to, že v takomto prípade je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Žalobca v závere svojho odvolania poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba, pričom, pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Ako správne uvádza aj súd prvého stupňa zák. č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý otázku premlčania nároku dopravcu na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.) posúdil na základe analógie legis (§ 853 ods. 1 Obč. zák.) podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák., pretože zák. č. 168/1996 Z. z. premlčanie uvedeného nároku osobitne neupravuje. Zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Súd prvého stupňa preto aj v tomto prípade správne aplikoval ustanovenie § 563 Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná cestovala dňa 26.10.2011 v Bratislave na linke MHD č. XX bez cestovného lístka. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 26.10.2011 vyplýva, že žalovaná odmietla zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu 50 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 27.10.2011 a jej koniec v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 26.10.2012 (piatok). Žalobca podal žalobu na súd dňa 13.12.2012, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovanej vzniesla dňa 27.9.2013 námietku premlčania (č. l. 26), súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia skutkovo totožných vecí občianskoprávne kolégium Krajského súdu v L. vo vzťahu k otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a úhrada) prijalo zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 50 eur z titulu úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti cestovného 0,70 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.