Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/90/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512235644 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512235644.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľky: I. Ž. Á. T. M. E. Á. , narodená XX.X.XXXX, trvale bytom G., T. V. Č.. X, zastúpená JUDr. Pavlom Polakovičom, trvale bytom Pezinok, Cajlanská č. 82, adresa na doručovanie: Bratislava, Detvianska č. 14, proti odporcovi: G. Ž. Á. T. , narodený X.X.XXXX, trvale prihlásený k pobytu v G., v skutočnosti bytom L., N.Š. Č.. XX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony, zastúpený opatrovníkom G. Ž., narodeným XX.XX.XXXX, trvale prihlásený k pobytu v G., v skutočnosti bytom L., N. Č.. XX, zastúpený JUDr. Petrom Debnárom, advokátom v Bratislave, Metodova č. 7, o návrhu navrhovateľky na zrušenie alebo o zníženie výživného; o návrhu opatrovníka na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie opatrovníka odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. mája 2014, č.k. 17 P 428/2012-187, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14. mája 2014, č.k. 17 P 428/2012-187, vo výroku, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k odporcovi; vo výroku, ktorým zamietol návrh opatrovníka odporcu na zvýšenie výživného; vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 14.5.2014, č.k. 17 P 428/2012-187, zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie jej vyživovacej povinnosti k odporcovi; znížil jej vyživovaciu povinnosť k odporcovi z doterajšej sumy 100,-- € mesačne na sumu 50,-- € mesačne od 21.12.2012, ktorú je povinná platiť jeho opatrovníkovi vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred; zamietol návrh opatrovníka odporcu na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8.9.2011, sp.zn. 22 P 372/2010. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že o výživnom na odporcu naposledy rozhodol Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 8.9.2011, sp.zn. 22 P 372/2010, tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky, v tomto konaní navrhovateľky, zo sumy rovnajúcej sa 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 100,-- € mesačne od 1.1.2010. V tej dobe boli obaja rodičia rozvedení, bez iných vyživovacích povinností. Otec - opatrovník odporcu pracoval v spoločnosti ZAK & Co. spol. s r.o., Bratislava, s priemerným mesačným príjmom za rok 2010 v sume 441,65 € a od januára do júla 2011 s priemerným mesačným príjmom v sume 449,78 € na pozícii vedúceho prevádzky, štatutárneho zástupcu a konateľa spoločnosti, ktorej bol v minulosti spoločníkom. Na základe zmluvy zo dňa 15.10.2009 opatrovník odporcu previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti v sume 1.659,69 € za sumu 10.000,-- € na svoju sestru R. Č.. Táto firma podľa daňového priznania za rok 2008 dosiahla zisk v sume 2.616.945,-- Sk, za rok 2009 zisk v sume 44.619,10 €. Opatrovník odporcu bol výlučným vlastníkom rodinného domu vo E. B., vlastnil osobné motorové vozidlo HYUNDAI GETZ TB/E2/PXN, rok výroby 2006, poberal na syna peňažné príspevky vyplácané mu v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Matka - navrhovateľka do 28.1.2009 poberala peňažný príspevok za opatrovanie syna, následne bola nezamestnaná, bez evidencie na úrade práce, od 16.3.2009 do 12.6.2009 pracovala v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv, kde dosiahla priemerný čistý mesačný príjem v sume 324,66 €; pracovný pomer ukončila z vlastnej iniciatívy v skúšobnej dobe. Od 13.6.2009 do 30.11.2009 bola v evidencii úradu práce bez nároku na podporu. Od 1.12.2009 mala vydané živnostenské oprávnenie pre predmety podnikania pedikúra a služby súvisiace so skrášľovaním ľudského tela, pričom za rok 2009 nevykázala žiadne príjmy zo živnosti, výdavky mala v sume 1.902,83 €; za rok 2010 mala príjem 905,-- € a výdavky 854,03 €. Od 1.4.2005 bola v sociálnej poisťovni evidovaná u zamestnávateľa ZAK & Co. spol. s r.o., Bratislava, podľa oznámenia ktorého tu však nepracovala, vlastnila osobné motorové vozidlo MAZDA rok výroby 2009, bola výlučným vlastníkom rodinného domu, v ktorom žila a ktorý bol predmetom majetkového vyporiadania manželov. Odporca bol v tom čase maloletý, vo veku 16 rokov, v dôsledku diagnózy detská mozgová obrna a hydrocefalus bol od 22.5.2000 prijímateľom sociálnej služby formou denného pobytu v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra, Tylova č. 21, Bratislava, kde bol od 1.11.2008 preradený na týždennú pobytovú formu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20.9.2012, sp. zn. 20 Ps 5/2011, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za jeho opatrovníka mu súd ustanovil jeho otca G. Ž.. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol odporca poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v sume 18,39 €, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 33,09 €, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v sume 18,39 € mesačne. Naďalej je umiestnený na týždňovom pobyte v DSS Integra, kde sa zdržiava spravidla od pondelka 7.00 hod. do piatka 17.00 hod.; sú mu poskytované sociálne služby, v ktorých je zahrnuté stravovanie vo vlastnej stravovacej prevádzke DDS Integra, ktoré zodpovedá špecifickým požiadavkám prijímateľa, energetickým a výživovým hodnotám, ďalej ubytovanie a zaopatrenie, o ktoré sa stará odborný zdravotný personál, liečebná rehabilitácia pod dohľadom odborných fyzioterapeutov, psychológ a sociálni terapeuti, ktorí počas týždňa vykonávajú sociálnu rehabilitáciu. Mesačná výška úhrady za uvedené poskytované služby je 153,66 €, ktorá je uhrádzaná z dôchodku odporcu jeho opatrovníkom pravidelne a načas. Z vlastných finančných prostriedkov si odporca hradí mesačne jednorazové žinky na umývanie v hodnote cca 5,-- €, čistiacu penu v hodnote cca 6,-- €, šampón a sprchový gél podľa potreby, ktoré užíva v dobe pobytu v zariadení, plienky a buničitú vatu poberá na lekársky predpis a sú hradené zdravotnou poisťovňou. Z liekov užíva Helicid, ktorý je taktiež na lekársky predpis. Je zaradený do rehabilitačného programu každý tretí týždeň, v tom čase sa mu poskytuje intenzívna rehabilitácia tri až štyri hodiny denne podľa rehabilitačného programu vypracovaného fyzioterapeutom, a to na základe lekárskeho odporúčania, pričom tento týždeň je natoľko intenzívny, že rehabilitované časti tela, ktoré sú zaťažované, potrebujú následne dvojtýždňový odpočinok, počas ktorých má iné stimulujúce činnosti - canisterapia, snoezelen, hydrokinezioterapia, nácvik jemnej motoriky prostredníctvom terapií. Liečebná rehabilitácia je nadštandardná služba plne hradená z finančných prostriedkov Bratislavského samosprávneho kraja, pričom mesačná výška úhrady za poskytované služby je 153,66 €, ktorá je uhrádzaná z dôchodku odporcu. Podľa správy C.. D. V., lekára FBLR zo Súkromného rehabilitačného zariadenia, D. Č.. XX, J. J., zo dňa 7.9.2012, odporca pravidelne absolvuje liečbu v neštátnom zdravotníckom stredisku OREMA od 27.3.2009 v intervaloch asi 2x do mesiaca. Je ťažko zdravotne postihnutý, trpí spastickou kvadroporézou, ťažkou mentálnou poruchou reči a mobility, daná diagnóza vyžaduje doživotnú intenzívnu rehabilitáciu s individuálnym prístupom. Po absolvovaní rehabilitácie v ich stredisku je jeho stav zlepšený v zmysle komunikácie s okolím, je vnímavejší, reaguje na podnety okolia, je stabilnejší v sede a určitý čas vie udržať vzpriamenú hlavu samostatne, sčasti má zlepšenú hrubú motoriku horných končatín, odstránená kontraktúra ľavého kolena. Náklady spojené s liečbou v ich rehabilitačnom stredisku doteraz u pacienta dosiahli výšku 4.380,-- € odo dňa 27.3.2009 bez cestovných nákladov. Rehabilitačná liečba je pre neho neoddeliteľná časť doživotnej starostlivosti, bez ktorej sa jeho zdravotný stav môže len zhoršovať. Podľa potvrdenia C.. K. E., všeobecného lekára pre deti a dorast, zo dňa 20.5.2013 má odporca zvýšené náklady na stravu - bezlepkovú, bez živočíšnych bielkovín a zvýšené náklady na opatrovanie, nie je samoobslužný, vyžaduje si 24-hodinovú opateru. Podľa lekárskej správy C.. B. E., detského neurológa, je odporca dlhodobo v sledovaní v ich ambulancii s realizovanými rehabilitáciami, v neurologickom obraze je kvadruparetický postih s ťažkou MR, kinesiologicky I. trimenon, alália, vydáva zvuky, plienkovaný. V ďalšej starostlivosti bol odkázaný na neurológa pre dospelých. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava - ústredie zo dňa 18.9.2012 bol odporcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 299,30 € mesačne, v roku 2013 činil invalidný dôchodok odporcu sumu 309,40 € mesačne a od 1.1.2014 bol tento zvýšený na sumu 317,20 € mesačne. Opatrovník odporcu aktuálne nie je v evidencii Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako zamestnanec. V dobe od 1.8.1998 do 4.11.2012 bol v Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava evidovaný ako zamestnanec firmy ZAK & Co. spol. s r.o., Bratislava. Preukázal príjem zo zamestnania ZAK & Co. spol. s r.o., za obdobie január až november 2012 vrátane odstupného v priemere 600,09 € netto mesačne. Dňa 6.11.2012 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok. Nemá vyplácané žiadne dávky dôchodkového poistenia. Naďalej je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. B. a zapísaných v LV č. XXXX pre okres C., Obec E. B.. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 3.12.2013 bol opatrovník odporcu uznaný za občana v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky v sume 62,50 € mesačne od 1.8.2013. Od 4.4.2014 je zapísaný v obchodnom registri ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti ZAK & Co. spol. s r.o., Tupolevova č. 5, Bratislava, s predmetom činnosti obchodná - kúpa, predaj a sprostredkovanie priemyselného, potravinárskeho, textilného tovaru, automobilov a strojných zariadení a nehnuteľností v rozsahu voľnej živnosti a hostinská činnosť, so základným imaním 6.638,77 €. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že za zohľadnenia stavu v čase poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporcovi, kedy bol odporca maloletý a bez akéhokoľvek vlastného príjmu, pričom jeho otec, ktorému bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti, poberal z dôvodu jeho opatery od štátu finančné prostriedky na kompenzáciu niektorých jeho potrieb, priznanie invalidného dôchodku v súvislosti s nadobudnutím plnoletosti odporcu rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava - ústredie zo dňa 18.9.2012 predstavuje na strane odporcu ako výživou oprávneného zmenu pomerov, v dôsledku ktorej bolo potrebné skúmať potrebu prípadnej zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom zo strany jeho matky - navrhovateľky ako výživou povinnej. Nakoľko invalidný dôchodok je vlastným príjmom odporcu, ktorý mu nahrádza príjem z pracovnej aktivity, ktorú pre závažný zdravotný postih nebude môcť nikdy vykonávať a je určený na zabezpečovanie jeho životných potrieb, jeho priznaním prestal byť odporca v plnej miere odkázaný na výživu svojich rodičov. Za zohľadnenia výšky invalidného dôchodku a peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, má odporca mesačne na úhradu svojich potrieb vyplácanú celkovú sumu 387,07 €, z ktorej sumy po úhrade nákladov za poskytované služby v sociálnom zariadení Integra v aktuálnej sume 153,66 € zostáva odporcovi suma 233,41 € mesačne. Odporca je v sociálnom zariadení umiestnený od pondelka do piatku poobedia, resp. do štvrtku poobedia, kedy ho jeho opatrovník odváža na rehabilitácie. Víkendy, sviatky a dobu povinnej letnej údržby sociálneho zariadenia trávi odporca u svojho otca - opatrovníka, ktorý mu vtedy poskytuje 24-hodinovú starostlivosť. Súd prvého stupňa poukázal na výšku nákladov hradených mesačne na hygienické potreby a lieky užívané v sociálnom zariadení podľa jeho oznámenia a hoci zohľadnil, že opatrovník odporcu nesporne v záujme lepšieho životného komfortu odporcu vynakladá navyše určité finančné prostriedky na jeho hygienické potreby, liečivá, či vitamínové prípravky, ktoré používa v jeho domácom prostredí, spochybnil ich opatrovníkom tvrdenú výšku v hodnote niekoľko stovák mesačne, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že odporca má vyplácaný štátny mesačný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Niektoré hygienické potreby má hradené zdravotnou poisťovňou cez lekársky predpis. Z liekov odporca užíva počas týždenného pobytu v Integre len vyššie zmienený Helicid. Taktiež považoval za neprimerane vysoké vyčíslenie nákladov opatrovníka odporcu na ďalšie rehabilitácie odporcu od piatku, resp. štvrtka do nedele z dôvodu predídenia závažných komplikácií v zdravotnom stave odporcu a na nedeľné návštevy aquaparku, kina či koncertov v hodnote ďalších niekoľko sto eur mesačne, keď poukázal na skutočnosť, že odporca má v sociálnom zariadení Integra poskytované rehabilitačné služby na základe odporúčania lekára C.. D. V., ktorého odporca v doprovode opatrovníka navštevuje a tiež na to, že už v rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.9.2011, sp. zn. 22 P 372/2010, ktorým bolo stanovené doterajšie výživné na odporcu zo strany navrhovateľky sa konštatuje, že v tej dobe otec, opatrovník odporcu, vyčíslil náklady na odporcu neprimerane vysoké a svojvoľne navštevoval drahých liečiteľov a masérov. Súd prvého stupňa nepoprel, že opatrovník odporcu vynakladá všetko úsilie pre to, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám odporcu, aby mu čo najviac zlepšil jeho životný štandard a obohatil ho dokonca aj o návštevu kultúrnych podujatí v čase pobytu v jeho domácom prostredí, avšak napriek tomu mal rovnako, ako tomu bolo aj v predošlom súdnom rozhodnutí za to, že na odporcu vyčísľuje neprimerane vysoké náklady, ktoré ťažko považovať za reálne (hygiena - niekoľko sto eur mesačne, návšteva kina a koncertov - niekoľko sto eur mesačne), ako aj za neustále účasti na rehabilitáciách, masážach či iných obdobných výkonoch mimo Bratislavy, čo je už z časového hľadiska nezvládnuteľné; odporca je u opatrovníka len od piatku poobedia, nanajvýš od štvrtku poobedia do pondelka rána a počas sviatkov, počas letnej údržby zariadenia a ochorenia odporcu, kedy určite takéto procedúry podstupovať nemôže. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že napriek tomu je preukázateľné, že odporca má zvýšené životné náklady aj keď je jeho pobyt v priebehu pracovného týždňa v sociálnom zariadení finančne plne zabezpečený z jeho dôchodku. Preto považoval za potrebné zachovať do istej miery vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči nemu. S prihliadnutím na zmenu pomerov od určenia doterajšieho výživného na strane odporcu tým, že nadobudol svoj vlastný pravidelný mesačný príjem, mal súd prvého stupňa za to, že nie je možné ponechať vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k nemu v rovnakej výške, ako v dobe jeho maloletosti, keď ešte nebol poberateľom invalidného dôchodku, pričom zohľadňoval i skutočnosť, že samotné pomery odporcu ponímané v užšom zmysle, týkajúce sa nákladov na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, sa od poslednej úpravy výživného nijakým spôsobom nezmenili, jeho zdravotný stav je rovnaký, ďalšie opodstatnené výdaje mu nepribudli. S ohľadom na oboznámené skutočnosti preto čiastočne vyhovel navrhovateľkinmu alternatívnemu návrhu o zníženie jej vyživovacej povinnosti k odporcovi, keď považoval za dôvodné znížiť ju na sumu 50,-- € mesačne; tým bude prispievať na zlepšenie kvality života odporcu polovicou doterajšieho výživného. Pri posudzovaní možností a schopností navrhovateľky pre plnenie vyživovacej povinnosti vychádzal z jej dosiahnutého vzdelania, praxe, odbornosti, absolvovaných rekvalifikačných kurzov, veku, absencie iných vyživovacích povinností, ako aj z majetkových pomerov. Neprihliadol na jej opakovanú nezamestnanosť, keď jeden z pracovných pomerov v minulosti ukončila z vlastnej iniciatívy a je aj držiteľkou živnostenského oprávnenia. Taktiež prihliadal i na povinnosť otca, opatrovníka odporcu, podieľať sa na jeho výžive aj z vlastných finančných prostriedkov v zmysle svojich možností, schopností a majetkových pomerov, pričom neprihliadol na to, že bol uznaný za občana v hmotnej núdzi, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť zo závažných dôvodov, napr. zdravotných. Hoci tvrdil, že má trvalé následky po autonehode a štatút invalidného dôchodcu, invalidný dôchodok priznaný nemá a navyše túto okolnosť sám vylúčil svojou pred súdom priznanou pracovnou aktivitou, vypomáhaním na stavbách, kde robí hrubé stavebné práce. Prihliadal tiež na skutočnosť, že opatrovník odporcu je od 4.4.2014 zapísaný v obchodnom registri ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti ZAK & Co. spol. s r.o., Tupolevova č. 5, Bratislava, so základným imaním 6.638,77 €. V minulosti previedol svoj obchodný podiel v danej spoločnosti na svoju sestru, takže ako aj u navrhovateľky, súd na jeho predošlú nezamestnanosť neprihliadal. Ďalej poukázal na rozpor medzi prezentovanými nákladmi opatrovníka na odporcu, resp. ich výškou a výškou jeho oficiálneho príjmu, ako aj ním priznaného príjmu z brigád, keď v dôsledku výrazných diskrepancií medzi nimi jeho výpoveď v danom smere považoval za nanajvýš nedôveryhodnú. Súd prvého stupňa mal za to, že príjem odporcu pozostávajúci z invalidného dôchodku, štátnych kompenzačných príspevkov a výživného od jeho matky (navrhovateľky) v sume 50,-- € mesačne, za súčasnej finančnej účasti jeho otca (opatrovníka) minimálne v rovnakej sume, po zohľadnení jeho celodenného pobytu v priebehu pracovného týždňa v sociálnom zariadení, dostatočne pokrýva odôvodnené výdavky odporcu na výživu, primerané jeho zdravotnému stavu. Preto súd zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporcovi, čiastočne vyhovel jej návrhu na zníženie výživného a návrh opatrovníka odporcu na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky zamietol. Napokon navrhovateľke a opatrovníkovi odporcu ako rodičom odporcu vytkol ich snahu riešiť si v predmetnom konaní svoje vzájomne nevysporiadané majetkové vzťahy, ktoré s výživou odporcu nijakým spôsobom nesúvisia. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k odporcovi, zamietol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporcovi [posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.)], podal včas odvolanie opatrovník odporcu, dôvodiac tým, že je v navrhovateľkiných schopnostiach a možnostiach s prihliadnutím na jej majetkové pomery, aby prispievala mesačne na výživu odporcu sumou 100,-- € až 150,-- € mesačne. Syna v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra navštevuje 3 krát do týždňa, kde mu prinesie stravu a vykoná hygienu, avšak navrhovateľka tam navštívi syna len sporadicky, čo sa dá overiť z knihy návštev. Poukázal tiež na to, že niekoľko krát strávil so synom aj hospitalizácie v nemocnici v súvislosti s jeho operáciami. Prvostupňovému súdu pravdivo uviedol náklady, ktoré vynakladá na osobnú starostlivosť odporcu, jeho hygienu, ošatenie, návštevy kultúrnych podujatí a v lete kúpalísk, ktoré vysoko prevyšujú jeho invalidný dôchodok, pričom len vďaka návštevám a rehabilitáciám u odborníkov sa odporcov stav zlepšil, avšak naďalej si vyžaduje 24 - hodinovú starostlivosť, ktorú počas celých víkendov a prázdnin zabezpečuje sám. Pokiaľ by tomu tak nebolo, mohol by pracovať aj cez víkendy, aby si zvýšil príjem. Namietal, že navrhovateľka v konaní uvádzala nepravdy pokiaľ ide o majetok, keď poukázal na to, že počas trvania ich manželstva zakúpili nehnuteľnosť na jej meno, ktorú však zrekonštruovali a zväčšili z finančných prostriedkov, ktoré zarobil on, ktorú nehnuteľnosť však navrhovateľka predala a kúpila si auto. Nezaujímalo ju, kde budú so synom. Poukázal na to, že na Okresnom súde Pezinok sa naďalej vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd má pri rozhodovaní veľký rozsah poznatkov o zabezpečovaní starostlivostí o invalidné deti s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom je skôr výnimočné, že opatrovníkom takéhoto dieťaťa je po dosiahnutí jeho plnoletosti jeho otec. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť navrhovateľky z doterajšej sumy 100,-- € mesačne na sumu 150,-- € mesačne od 1.6.2013, alebo aby rozsudkom návrh navrhovateľky o zrušenie výživného alebo zníženie výživného zamietol. Navrhovateľka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu potvrdiť. Súdu predložila všetky doklady súvisiace tak s predajom rodinného domu, ako aj s nákupom bytu, či auta; bola dlhú dobu nezamestnaná a nemá žiaden iný príjem okrem deklarovaného. Opatrovník odporcu nakupoval počas manželstva byty a iné nehnuteľnosti, avšak na mená svojich súrodencov, alebo obchodných spoločností a dnes vystupuje ako bezdomovec. Zdržiava sa ale v týchto nehnuteľnostiach a pracuje v spoločnosti s ručením obmedzeným ako konateľ, pričom túto činnosť obnovil po jej oznámení na príslušné orgány. Poukázala na to, že sociálne príspevky ako bezdomovec poberá opatrovník odporcu napriek tomu, že na ne nemá nárok. S opatrovníkom odporcu, ako rodičia odporcu, sa dohodli na jeho opatrovníctve, pretože ich syn potrebuje pri presune pomoc, pričom pokiaľ bol mladší, akúkoľvek činnosť vykonávala sama, týždenne sa s bývalým manželom striedala pri výbere dieťaťa zo zariadenia. Nakoľko je už dnes syn ťažký a sama ho nevládze preniesť, súhlasila s návrhom jeho otca, že bude opatrovníkom on. Zo spisu je zrejmé, že zariadenie vykonáva všetku potrebnú rehabilitáciu odporcu. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadala. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.7.2014, ďalej len O.s.p., § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu opatrovníka odporcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vychádzajúc z citovaných ustanovení vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká hneď, ako náhle dieťa dosiahne akékoľvek zárobkové schopnosti a možnosti. Pokiaľ sa dieťa pre vlastné zdravotné obmedzenie nemôže uplatniť v pracovnej oblasti a zabezpečiť si tak primeraný zdroj obživy, je namieste trvanie vyživovacej povinnosti rodičov, pokiaľ im to ich schopnosti dovoľujú, ktorou kompenzujú eventuálny nedostatočný príjem dieťaťa na úhradu všetkých jeho odôvodnených potrieb. Samotná skutočnosť, že oprávnené dieťa je poberateľom invalidného dôchodku nemá jednoznačne za následok, že je schopné sa samé živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa odvodzuje od pripravenosti dieťaťa samostatne uspokojovať svoje potreby z vlastného príjmu a je potrebné zvažovať, či príjem z invalidného dôchodku postačuje na uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je potom limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré nie je schopné uspokojiť zo svojho príjmu a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotné stavu a schopností, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú pomerne primerane svojim možnostiam a schopnostiam, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, aktivity voľného času a bývanie. Zákonnou povinnosťou rodičov k deťom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky dieťaťa. Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.), odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť nasledovné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a správne návrh opatrovníka odporcu na zvýšenie výživného zo strany navrhovateľky zamietol, keďže v konaní nepreukázal, že v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine došlo u odporcu od posledného rozhodovania súdu o výživnom k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Naopak došlo k zmene, ktorá odôvodňovala zníženie jej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností a vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine konanie o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa je konaním návrhovým. V takom prípade sú účastníci v zmysle podmienok uvedených v § 120 ods. 1 O.s.p. povinní preukázať, že nastali také okolnosti, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na plnoleté dieťa. Navrhovateľka ako účastníčka konania, ale i odporca prostredníctvom svojho opatrovníka v rozsahu jeho protinávrhu mali teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie účastník, ktorý si túto povinnosť v potrebnom rozsahu nesplnil. Nakoľko bolo v konaní preukázané navrhovateľkino tvrdenie, že odporca nadobudol od poslednej úpravy priznaním invalidného dôchodku schopnosť (čiastočnú) uspokojovať si z tejto sumy a z ďalších štátnych sociálnych kompenzačných dávok podstatnú časť svojich odôvodnených potrieb, súd prvého stupňa správne jej návrh vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. Naopak pokiaľ opatrovník odporcu v konaní tvrdil, že na uspokojovanie potrieb odporcu okrem v konaní preukázaných nákladov vynakladá ďalšie sumy, ktoré vrátane nákladov na pobyt v Dome sociálnych služieb Integra, vyčíslil na sumu 764,30 € (č.l. 160 a nasl. spisu), avšak bez ich podloženia relevantnými listinnými dôkazmi neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, keď za týmto účelom v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že potreby odporcu sa od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľky v roku 2011 podstatne nezmenili, nakoľko jeho diagnóza - detská mozgová obrana s ochrnutím horných a dolných končatín je trvalá a zdravotný stav je napriek parciálnym zlepšeniam v zásade nemenný, vyžadujúci si plnú asistenciu, špeciálny stravovací režim a doživotnú intenzívnu rehabilitáciu, pričom je naďalej v starostlivosti rovnakého zariadenia sociálnych služieb v obdobnom režime s týždennou formou pobytu. Bolo však nutné prihliadať na zásadnú zmenu jeho príjmových pomerov ako oprávnenej osoby. Vo vzťahu k odvolacej námietke opatrovníka odporcu, týkajúcich sa majetkových pomerov matky, ktoré jej umožňujú podieľať sa na výžive odporcu minimálne v doterajšom, resp. dokonca vo vyššom rozsahu, odvolací súd poznamenáva, že výška vyživovacej povinnosti rodičov je daná nielen ich schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, ale je ohraničená odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby. V danom prípade súd prvého stupňa správne za rozhodujúce kritérium pre posúdenie zmeny pomerov považoval skutočnosť, že odporca od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľky, kedy nedisponoval žiadnym vlastným príjmom, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok a kompenzačné dávky v celkovej sume 387,07 €, z ktorej sumy si ako z vlastného príjmu je schopný prostredníctvom svojho opatrovníka zabezpečiť podstatnú časť svojich odôvodnených potrieb spojených s jeho výživou a nepriaznivým zdravotným stavom. Zmena majetkových pomerov navrhovateľky teda nemala pre rozhodnutie súdu prvého stupňa zásadný význam, keď napokon v danom prípade predaj rodinného domu, ktorý je predmetom majetkového vyporiadania rodičov odporcu, vlastníctvo ktorého bolo na strane navrhovateľky zohľadnené už pri poslednom rozhodnutí, ani nemožno považovať za podstatnú zmenu v jej majetkových pomeroch pre účely posúdenia jej schopností a možností, keďže z výťažku z predaja následne nadobudla dvojizbový byt v Pezinku a osobné motorové vozidlo. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, resp. iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Odporca v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadala. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.