Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/147/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010020 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513010020.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovaného H. O. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1Tr. zákona o odvolaní obžalovaného a okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/4/2013 zo 04. apríla 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania Okresnej prokuratúry Bratislava V a obžalovaného H. O., A.. XX.XX.XXXX z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/4/2013 zo 04.04.2013 bol obžalovaný H. O. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistený čas dňa 25.08.2011 v W. na Q. J. Č.. XX v byte na 3. poschodí prevzal od poškodenej U. Q. notebook zn. Toshiba, sériové číslo XBXXXXXXK v hodnote 389,- € so záručným listom, návodom na použitie a dokladom o kúpe za účelom inštalácie a spojazdnenia, napriek opakovaným výzvam notebook nevrátil a použil ho nezisteným spôsobom, týmto konaním spôsobil U. Q. škodu vo výčke 389,- €. Za to mu bol uložený podľa § 213 ods. 1Tr. zák., § 56 ods. 1,ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 300 € (tristo eur). Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu bol pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. V dôvodoch zdôvodnenia rozsudku konajúca samosudkyňa uviedla, že po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj v súhrne dospela k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu sprenevery a to na základe výpovede svedkyne - poškodenej U. Q.. Jeho obhajobe o poliatí a následnom znehodnotení notebooku aj z dôvodu, že spôsobenú škodu do podania trestného oznámenia neuhradil a urobil tak až pod tlakom trestného stíhania, neuverila. Jeho obhajobné tvrdenia znevierohodňuje aj to, že o oprave notebooku nemá doklad. Pri úvahách o druhu a výmere trestu zohľadnila osobu obžalovaného a uložila mu peňažný trest vo výmere 300 eur, ktorý považuje za primeraný. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného vo výroku o treste a odvolanie podal aj obžalovaný H. O. prostredníctvom obhajcu do výroku rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného a bol mu uložený trest. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa s výrokom o treste obžalovaného H. O. v uvedenom rozsudku nestotožňuje. Dal do pozornosti ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. zastávajúc názor, že obžalovanému mal byť uložený súhrnný trest. Konštatoval, že z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/98/2012 z 18.04.2012, právoplatného dňom 18.04.2012 odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 6 mesiacov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom dňa 19.09.2012 bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (sp. zn. 4Pp113/2012) a dňom 02.01.2013 bolo vyslovené, že je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. II s účinkom zahladenia. Prokurátor zastáva názor, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky a 6 mesiacov, ktorý bol uložený trestným rozkazom sp. zn. 0T/98/2012 zostal aj naďalej v platnosti a preto neuloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona je v rozpore so zákonom. Obhajca v mene obžalovaného v odvolaní uviedol, že toto smeruje proti výroku o vine a treste. Má za to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V došlo k porušeniu zásady ultima ratio, teda k porušeniu zásady subsidiarity trestnej represie ako základných zásad aplikácie trestnoprávnych noriem. Počas dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou bol prevzatím notebook značky S., sériové číslo XBXXXXXXK v hodnote 389 eur so záručným listom, návodom na použitie a dokladom o kúpe za účelom inštalácie a spojazdnenia založený občianskoprávny vzťah. Konaním obžalovaného došlo k poškodeniu notebooku do takej miery, že jeho oprava by bola vzhľadom na jeho hodnotu neúčelná a na základe tejto skutočnosti bol poškodenou požiadaný nahradiť spôsobenú škodu. Počas prejednávania predmetného skutku bolo preukázané, že po celý čas trvania právneho vzťahu uznával svoj záväzok nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 389 eur, a neurobil tak z dôvodu zlej finančnej situácie a štvormesačného výkonu trestu odňatia slobody. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že sa nepokúsila vymôcť svoj nárok štandardnými súkromnoprávnymi prostriedkami a podaním trestného oznámenia na obžalovaného preniesla dôkazné bremeno na orgán činný v trestnom konaní, čím došlo k nerovnému postaveniu účastníkov vo vzájomnom záväzkovom vzťahu. Konštatoval, že z povahy výpovede poškodenej pred súdom tiež vyplýva, že jej záujmom bolo vymôcť náhradu škody a nie potrestať obžalovaného trestnoprávnymi sankciami. Z povahy prejednávaného skutku teda konštatoval, že išlo o „klasické“ porušenie súkromnoprávneho vzťahu, pričom poškodená sa mohla ochrany svojich práv a oprávnených záujmov domáhať prostredníctvom žaloby v občianskom súdnom konaní. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla: „Ja so pridržiavam písomných dôvodov zo 06.08.2013. Navrhujem, aby bol rozsudok z uvedených dôvodov zrušený a aby bola vec vrátená súdu I. stupňa na uloženie súhrnného trestu, prípadne aby KS vo veci rozhodol sám. Odvolanie obžalovaného navrhujem zamietnuť.“ Obhajca obžalovaného predniesol: „ Ja sa pridržiavam písomných dôvodov z 19.04.2013. Mám za to, že sa jedná o súkromnoprávny vzťah, nakoľko medzi obžalovaným a poškodenou došlo k dohode, že peniaze budú vyplatené, ale nebol určený termín ich vyplatenia, pričom sa stretli až na súde, kde k vyplateniu peňazí došlo. Preto navrhujem obžalovaného spod obžaloby oslobodiť a odvolanie OP ako nedôvodné zamietnuť.“ Poškodená potvrdila, že peniaze jej boli vyplatené až na hlavnom pojednávaní. Na základe podaných odvolaní, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutky boli súdom prvého stupňa ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Krajský súd si v zásade osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. S poukazom na dôkazy vykonané v konaní pred súdom krajský súd k odvolacím námietkam obhajoby uvádza nasledovné: -k obhajobou namietanému porušeniu zásady ultima ratio zo strany okresného súdu a konštatovaniu obžalovaného, že medzi ním a poškodenou sa jednalo o súkromnoprávny vzťah, ktorý nebolo potrebné riešiť cestou trestného konania, krajský súd dáva do pozornosti, že skutok sa stal 25.08.2011, obvinenie bolo obžalovanému vznesené až 14.05.2012 a oznámené 27.07.2012, pričom poškodená jednoznačne vo svojich výpovediach uvádzala, že obžalovaného viackrát žiadala o vrátenie notebooku, príp. jeho uhradenie, čo jej vždy len prisľúbil, ale nesplnil. Ak obžalovaný vzťah medzi ním a poškodenou považoval za súkromnoprávny, nič mu nebránilo uhradiť škodu resp. vrátiť notebook skôr ako mu bolo obvinenie oznámené. K nahradeniu škody- jej vyplatením vo výške 389 eur došlo až na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2013 tj. takmer po dvoch rokoch. Samotné uznanie nároku poškodenej obžalovaným ešte nenasvedčovalo jeho snahe peniaze aj uhradiť, nakoľko počas celej doby až do hlavného pojednávania obžalovaný neuhradil ani časť škody resp. neurobil žiadne opatrenia, ktoré by nasvedčovalo jeho úprimnej snahe o nahradenie škody. Odvolací súd zastáva názor, že zo strany poškodenej bola prejavená trpezlivosť v dostatočnej miere a obžalovanému bol poskytnutý dostatok času na vrátenie notebooku resp. nahradenie škody, ktorú z titulu nevrátenia notebooku požadovala. Uvedené obžalovaný nevyužil a je možné oprávnene konštatovať, že z jeho strany došlo k nahradeniu škody až pod hrozbou uloženia trestnej sankcie počas konania pred súdom. Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení a ustálenej právnej kvalifikácii, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a bolo nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný H. O. si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak poškodenej malú škodu. K druhu a výške trestu a teda aj k námietkam okresnej prokuratúry prezentovaným v odvolaní v tom smere, že obžalovanému mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn. 0T/98/2012, i napriek tomu, že vo veci sp. zn. 0T/98/2012 bolo vyslovené, že je účastný amnestie prezidenta republiky s účinkom zahladenia, zostal ešte nevykonaný trest zákazu činnosti, krajský súd uvádza nasledovné: je pravdou, že vo veci sp. zn. 0T/98/2012 bol obžalovaný trestným rozkazom právoplatným dňa 18.04.2012 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený trest zákazu činnosti vo výmere tri roky. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 19.09.2012. Uznesením sp. zn. 0T/98/2012 okresný súd rozhodol, že obžalovaný je účastný amnestie prezidenta republiky a odpúšťa sa mu zvyšok trestu odňatia slobody s účinkom, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Bez povšimnutia zostal uložený trest zákazu činnosti. Uznesenie nebolo zo strany prokurátora napadnuté opravným prostriedkom a stalo sa právoplatným 12.02.2013. Podľa § 92 ods. 2 Tr. zák. platí ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/až k/ (tj. aj trest zákazu činnosti), k zahladeniu dochádza ich vykonaním. Z ustanovenia § 93 Tr. zák. vyplýva: (1)Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. (2)Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody podľa § 92 ods. 1, ak bol uložený. A napokon podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. platí: Ustanovenie o súhrnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že zahladiť možno len celé odsúdenie a nie iba jeho časť vzťahujúcu sa na niektorý z viacerých uložených trestov. I keď pre zahladenie celého odsúdenia vo veci sp. zn. 0T/98/2012 neboli splnené zákonné podmienky, uznesenie nadobudlo právoplatnosť a je potrebné pri posúdení uloženia súhrnného trestu aplikovať § 42 ods. 3 Tr. zák. S poukazom na vyššie uvedené potom okresný súd správne rozhodol keď neuložil súhrnný trest, nakoľko pre jeho uloženie neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k obžalovanému H. O., keď obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 300 eur. Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne obžalovaným zmarený uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj za spravodlivý, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení peňažného trestu. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne a v súlade so zákonom a preto odvolania obžalovaného H. O. a Okresnej prokuratúry Bratislava V ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.