Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/128/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010124 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513010124.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obžalovanému Y. V., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 5T/18/2013 zo dňa 14.05.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2014 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. V., nar. XX.X.XXXX v W. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný Y. V. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako otec svojej maloletej dcéry K. Š., nar. XX.XX.XXXX, si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, hoci mu v zmysle ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení táto povinnosť vyplývala, pričom rozsah tejto povinnosti mu bol deklarovaný aj rozsudkom Okresného súdu v Bratislave V č.k.: 22 Nc 56/02 zo dňa 04.02.2003, právoplatným dňa 18.03.2003, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry K. vo výške 750,- Sk (23,24 Eur) mesačne k rukám matky Q. Š., trvale bytom O. X, O., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom si túto vyživovaciu povinnosť neplnil od mesiaca jún 2011 vrátane doposiaľ, čím mu na bežnom výživnom za sledované obdobie vznikol dlh vo výške 511,28 Eur, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si neplní napriek tomu, že bol za takýto čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č.k. 3T 117/11 zo dňa 13.06.2011 právoplatným dňa 10.08.2011, Súd I. stupňa pre uvedený prečin obžalovaného Y. V. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 31.07.2013 na č.l. 69 odvolanie obžalovaný Y. V., v odôvodnení ktorého uviedol, že s dcérou svedkyne neudržuje žiadny kontakt, lebo mu to nie je z jej strany umožnené žiadnym spôsobom. Odvolateľ si je istý, že maloletá K. nie je jeho dcérou, lebo jej matka - svedkyňa Q. Š. sa mu úmyselne vyhýba a z toho dôvodu sa nevie o údajnej dcére čokoľvek dozvedieť. Zároveň týmto požiadal súd o nariadenie vykonania krvných testov na určenie otcovstva. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 15.01.2014, pričom na tento bol riadne a včas predvolaný obžalovaný Y. V., ktorý prevzal upovedomenie o termíne verejného zasadnutia dňa 06.12.2013, čo preukazuje doručenka z tohto dňa. Dňa 13.01.2014 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie obžalovaného Y. V., v ktorom uviedol, že sa vzdáva účasti na verejnom zasadnutí konaného dňa 15.01.2014. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd vykonal predmetné verejné zasadnutie podľa § 293 ods. 7 Tr. por. za neprítomnosti obžalovaného Y. V.. O termíne verejného zasadnutia bola riadne a včas upovedomená aj poškodená Q. Ś., ktorá vzala tento termín na vedomie do zápisnice na predchádzajúcom verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. I napriek tejto skutočnosti sa na tento termín verejného zasadnutia nedostavila a svoju účasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd vykonal predmetné verejné zasadnutie podľa § 294 ods. 2 Tr. por. za neprítomnosti poškodenej Q. Š.. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2014 zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla podané odvolanie zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. V. nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Obžalovaný Y. V. v prípravnom konaní uviedol, že je pravda, že si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, je nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVaR, avšak odtiaľ nepoberá žiadnu finančnú čiastku. S dcérou neudržiava žiaden kontakt, nakoľko mu to jej matka nedovoľovala. Snaží sa nájsť si zamestnanie. Má ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi U., ktorú si riadne plní nad sumu určenú súdom, pretože sa mu výška určeného výživného súdom /100,- Sk/ voči synovi zdala smiešna, tak prispieva na neho sumou 50,- Eur mesačne. Svedkyňa Q. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu dlžného výživného určeného mesačne v sume 23,24 Eur, dcéru nekontaktuje a neprispieva žiadnym spôsobom na jej výživu. Ku dňu pojednávania celková suma dlžného výživného podľa jej výpočtov predstavuje 511,28 Eur. Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje predovšetkým na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.02.2003 sp. zn. 22Nc 56/2002, právoplatným dňom 18.03.20063 vyplýva, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu mal. K. sumou 700,- Sk mesačne počnúc dňom 18.02.2002 mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky. Ročné výživné za obdobie od 18.08.2002 do 31.01.2003 v celkovej sume 3.816,- Sk súd povolil obžalovanému splácať spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom február 2003 pod stratou výhody splátok. Z rodného listu knihy narodení matričného úradu V., zväzok 7 ročník 2002 strana XX poradové číslo XXX vyplýva, že obžalovaný je otcom K. Š.R., nar. XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že mal. K. je žiačkou autistickej triedy Š. G. Š. O., Ž. X a plní povinnú školskú dochádzku. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava V vyplýva, že priznáva Q. Š. s účinnosťou od 01.11.2012 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej dcéra K. vo výške 266,41 Eur. Spáchanie žalovaného prečinu bolo teda obžalovanému jednoznačne a bez ďalších pochybností preukázané jednak samotným priznaním obžalovaného, ktorý sa v prípravnom konaní priznal, že neplatí výživné na dcéru K., pretože nemá dostatok finančných prostriedkov. Uviedol však zároveň, že svoju inú vyživovaciu povinnosť na syna si plní a to v oveľa vyššej sume, ako mu bola uložená súdom. Táto skutočnosť akcentuje úmyselnosť jeho konania voči mal. K.. Spáchanie žalovaného prečinu obžalovaným je preukázané i výpoveďou svedkyne Q. Š., ktorá uviedla, že obžalovaný neprispieva na výživné ťažko postihnutej dcéry nijakým spôsobom a neplní ani vyživovaciu povinnosť uloženú mu súdom, pričom ku dňu pojednávania nezaplatil žiadnu časť dlžného výživného a naďalej riadne výživné neplatí. Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný je otcom mal. K., táto navštevuje základnú školu a výška výživného bola stanovená rozhodnutím súdu. Súd I. stupňa vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v rozsudku a preto súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného. Súd I. stupňa taktiež postupoval v súlade s ustanovením § 122 ods. 13 Tr. zák., keď upravil znenie skutkovej vety ohľadne ukončenia doby neplnenia vyživovacej povinnosti momentom vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka odvolacích tvrdení obžalovaného, že poškodená Q. Š. mu neumožňuje styk s maloletou K., toto tvrdenie nemá žiaden právny vplyv na existenciu a plynutie vyživovacej povinnosti obžalovaného. V prípade pravdivosti tohto tvrdenia môže obžalovaný Y. V. postupovať súdnou cestou, v krajnom prípade aj trestnoprávnom cestou a svojho práva sa domôcť týmto spôsobom. Čo sa týka odvolacích tvrdení obžalovaného, že nie je otcom maloletej K., ani toto nemá žiaden vplyv na existenciu či plynutie vyživovacej povinnosti. V prípade, že sa obžalovaný necíti byť otcom dieťaťa, nič mu nebránilo podať návrh na zapretie otcovstva, pričom až v prípade existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu o tom, že nie je otcom maloletej K., by v trestnom konaní bolo nutné na takýto rozsudok prihliadať. Doposiaľ však takéto rozhodnutie predložené nebolo. S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej, nakoľko ako trestne zodpovedný subjekt najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére K.. a to napriek tomu, Súd pri vyhlasovaní rozsudku upravil dobu a sumu neplatenia výživného v súlade s aktuálnym stavom tak, ako to už správne prezentovala pri prednesení obžaloby prokurátorka okresnej prokuratúry. Formálny znak uvedený v § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, je daný odsúdením a to trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č.k. 3T 117/11 zo dňa 13.06.2011 právoplatným dňa 10.08.2011, Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Keďže obžalovaný Y. V. spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., základná sadzba je daná rozpätím 1 rok až 5 rokov. Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak nesprávne zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin, pretože ako vyplýva z aktuálneho odpisu registra trestov na obžalovaného, doposiaľ bol celkovo dva krát súdne trestaný. U prvého z odsúdení však u neho platí fikcia neodsúdenia a druhé odsúdenie je zákonným znakom uvedeným v § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., čo s poukazom na § 38 ods. 1 Tr. zák. bráni tomu, aby sa na toto odsúdenie prihliadlo ešte raz vo forme priťažujúcej okolnosti. Zároveň bola zistená existencia jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa k spáchaniu trestnej činnosti doznal a túto oľutoval. Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0, v dôsledku čoho podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica základnej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu na rozpätie 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Odvolací súd však aplikoval ústavnú zásadu stability súdnych rozhodnutí a dospel k záveru, že uvedené pochybenie nemá žiaden vplyv ani na právnu kvalifikáciu a ani na druh a výmeru uloženého trestu a preto sa obmedzil iba na vytknutie pochybenia v odôvodnení tohto rozhodnutia bez toho, že by pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Súd I. stupňa však nepochybil keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, čo pri upravenom rozpätí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov je na samej spodnej hranici uvedeného rozpätia. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením trestu v danej výmere, pričom zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetnej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil už po tretí krát a ani výkon predchádzajúcich dvoch trestov podmienečne odložených na neho nemalo žiaden výchovný vplyv. V jeho osobe ide teda o špeciálneho recidivistu. Taktiež súd I. stupňa postupoval v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keď obžalovaného Y. V. pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti ešte nebol vôbec vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku a preto odvolanie obžalovaného Y. V. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.