KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava24. 6. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/83/2014 z 24. 6. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2014, sp. zn. 1To/83/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513010366.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/83/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010366
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513010366.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obvinenému G. R., stíhaného pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora Bratislava V
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/51/2013 zo dňa 06.02.2014, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 25. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/51/2013 zo dňa 06.02.2014 súd I.
stupňa rozhodol tak, že podľa § 241 ods.1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
trestné stíhanie proti obvinenému G. R. zastavil pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 12.01.2012 v čase asi o 14.14 hod. v Bratislave - D. na U. T. bol kontrolovaný hliadkou PZ, pričom
pri kontrole totožnosti a následkom služobného zákroku dobrovoľne vydal príslušníkom PZ krabičku od
cigariet zn. Marlboro s 1 ks priesvitného celofánu s obsahom zelenej sušenej rastliny o ktorej sa vyjadril,
že sa jedná o marihuanu, pričom následnou odbornou analýzou Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru Bratislava bolo zistené, že obsahom priesvitného celofánu bolo sušené konope
(marihuana) s hmotnosťou 75 mg s obsahom účinnej látky THC viac ako 10 mg, čo zodpovedá 1 obvykle
jednorazovej dávke drogy, pričom uvedené množstvo THC je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav
ľudskej psychiky.

nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obvineného G. R. bola nájdená marihuana o celkovej hmotnosti
75 mg, ktoré nedosahuje kvantifikačný (objemový údaj o minimálnej hranice určenej hmotnosťou
500 mg, ktorú možno považovať za jedno obvyklú jednorazovú dávku drogy marihuany. Okrem toho
nebolo dokazovaním preukázané, či takéto zaistené množstvo marihuany bolo podľa § 130 ods. 5 Tr.
zák. spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku obvineného alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti alebo sociálne správanie, pretože KEU pZ SR Bratislava nevykonalo kompletnú analýzu
na prítomnosť obsahu THC ako psychoaktívnej látky v zaistenej marihuane. Z týchto dôvodov bolo
preukázané, že skutok sa stal, avšak nie je trestným činom a preto súd I. stupňa rozhodol tak, ako je
uvedené vyššie.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote dňa 21.02.2014 na č.l. 96 podal sťažnosť okresný prokurátor,
ktorý najskôr citoval výrok napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa, ako aj podstatnú časť jeho



odôvodnenia. K citovaným argumentom súdu I. stupňa sťažovateľ uviedol, že nie sú správne. V prvom
rade poukázal na skutočnosť, že sa obvinený R. doznal k spáchaniu skutku, pre ktorý mu bolo vznesené
obvinenie, teda doznal držbu marihuany pre svoju potrebu. Analýzou KEU PZ SR Bratislava bolo zistené,
že obsahom priesvitného celofánu bolo sušené konope (marihuana) s hmotnosťou 75 mg s obsahom
účinnej látky THC viac ako 10 mg, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom uvedené
množstvo THC je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky. Rastliny rodu Cannabis
(konope) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. zaradené do I. skupiny omamných látok. Kriminalisticko-
expertíznym skúmaním bolo ďalej zistené, že na steroch rúk G. R. bola zistená prítomnosť stôp THC. Ak
by aj prišlo k akceptovaniu skutočnosti, že nebolo presne stanovené percentruálne množstvo drogy, stále
z logiky veci vyplýva, že ide minimálne o jednu dávku, teda naplnenie skutkovej podstaty žalovaného
prečinu. Pokiaľ zo strany samosudcu sú výhrady k znaleckému posudku KEÚ PZ Bratislava, je možné
ich odstraňovať v rámci hlavného pojednávania. K danému bodu je potrebné poukázať aj na skutočnosť,
že nie je daná spodná hranica množstva drogy, ktorá sa považuje za jednu dávku a teda jednou dávkou
je prakticky každá neoprávnene držaná droga zaistená v akomkoľvek množstve. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 194
ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a uložil mu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti okresného prokurátora sťažnostný súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť,
ako i konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora
nie je dôvodná.

Podľa § 130 ods. 5 Tr. zák. návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky,
psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie
alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre
vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú
látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky
na použitie, a to pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 350 ods. 2 Tr. por. po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu a obsahu spisu samosudca urobí
niektoré z rozhodnutí uvedených v § 241 ods.1 písm. a) až j).

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ako nie je dôvodná.

Úvodom sťažnostný súd konštatuje, že v tejto predmetnej trestnej veci už raz rozhodoval a to
uznesením sp. zn. 1To/126/2013 zo dňa 13.11.2013, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zrušil predchádzajúce uznesenie súdu I. stupňa v celom rozsahu a uložil mu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. V odôvodnení tohto rozhodnutia sťažnostný súd podrobne rozviedol, aké procesné a
hmotnoprávne pochybenia v rámci svojej prieskumnej činnosti zistil, pričom v podrobnostiach poukazuje
na odôvodnenie tohto uznesenia bez potreby tieto mechanicky opakovať. V závere svojho rozhodnutia
sťažnostný súd vyslovil právny názor, že súd I. stupňa mal postupovať podľa § 241 ods. 1písm. c a z
dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. má trestné stíhanie proti obvinenému G. R. zastaviť,
nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.



Súd I. stupňa po zrušení vyššie uvedeným rozhodnutím sťažnostného súdu v plnom rozsahu rešpektoval
pokyny sťažnostného súdu a zabezpečené dôkazy v spisovom materiáli aj správne jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Sťažnostný súd teda opätovne konštatuje, že sa podarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, že žalovaný skutok sa stal, tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia.

Taktiež sa vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že
odbornou analýzou Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava (ďalej len
KEÚ PZ) bolo zistené, že obsahom priesvitného celofánu bolo sušené konope (ďalej len marihuana) s
hmotnosťou 75 mg.

Tým je naplnená prvá podmienka, t.j. preukázanie takého druhu zaistenej látky, ktorú možno považovať
za omamnú látku v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o omamných látkach).

V ďalšom sa však nepodarilo preukázať druhú podmienku a to jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že zaistené množstvo marihuany 75 mg možno považovať za jednu obvykle
jednorazovú dávky drogy, pretože táto musí byť reprezentovaná určitým minimálnym kvantifikačným
znakom (tzv. objemovým), ktorý podľa ustálenej súdnej praxe činí u marihuany 500 mg (0,5 g).

Porovnaním oboch uvedených údajov vyplýva, že množstvo 75 mg zaistenej marihuany nedosahuje
minimálne množstvo marihuany, ktorú možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy.

K problematike dolnej (minimálnej) hranice obvykle jednorazovej dávky drogy je potrebné uviesť, že
právny poriadok Slovenskej republiky túto neupravuje a tým ani jej trestnosť. Z uvedeného vyplýva,
že v Trestnom zákone a ani v inom právnom predpise účinnom na území Slovenskej republiky nie
je konkretizované minimálne množstvo takejto dávky. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na
rozsudok NS SR sp. zn. 6Tz 17/2001 zo dňa 30.10.2001, z obsahu ktorého vyplýva, že ak by bolo
vôľou zákonodarcu určiť všeobecne platnú dávku drogy, potom by toto množstvo neurčoval výkladovým
pravidlom, ale jednoznačne by určil množstvo, ktoré je na účinok uvedený v § 130 ods. 5 Tr. zák.
spôsobilé. Z uvedenej citácie jednoznačne vyplýva, že dolná hranica obvykle jednorazovej dávky drogy
sa určuje výlučne výkladovo a v každom prejednávanom prípade individuálne.

Z tohto záveru je potrebné v ďalšom posudzovať sťažnostné námietky sťažovateľa v tomto smere,
pričom sťažnostný súd konštatuje, že pri jednej obvykle jednorazovej dávke drogy je potrebné ustáliť
nielen hornú hranicu takejto dávky, ale aj dolnú hranicu a to individuálne. Ak by sa vychádzalo z názoru
uvádzaného sťažovateľom, tak potom by bolo pre posúdenie trestnej zodpovednosti konzumenta, resp.
držiteľa drogy právne nerozhodné, aké minimálne množstvo drogy má v držbe, čo by v praxi malo za
následok, že i držiteľ drogy o množstve 0,1 mg alebo dokonca ešte menšom množstve by bol už trestne
zodpovedný.

Takýto právny názor nemá však oporu v zákone. Ak by sa zo zaisteného množstva marihuany 75 mg
mala napríklad vyhotoviť cigareta, je sporné, či by bolo vôbec technicky možné takúto cigaretu vyhotoviť
a najmä, či by to bolo v mieste držby obvyklé. Zákon totiž výslovne uvádza, že musí ísť o obvykle
jednorazovú dávku drogy. Ak sa javí takáto dávka drogy neobvyklou, či už z hľadiska minimálneho alebo
i maximálneho množstva, treba túto podrobiť bližšiemu skúmaniu, čo v tomto danom prejednávanom
prípade absentuje.

Okrem toho nesprávnosť tohto názoru sťažovateľa je preukázaná aj ustanovením § 10 ods. 2 Tr. zák.
ktorý upravuje tzv. materiálny korektív. Obvinený G. R. je stíhaný za prečin, takže je nesporné, že ak
by sa podarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností v rámci dokazovania v konaní pred súdom
ustáliť, (čo v danom prípade však preukázané nebolo), že mal v držbe jednu obvykle jednorazovú dávku
marihuany, s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. by bolo za plnenia tam uvedených podmienok
vysloviť, že nejde o prečin.

Skutočnosť, že zaistené množstvo marihuany dosahuje množstvo iba 75 mg, má aj ďalšie fatálne
dôsledky. Treťou podmienkou na to, aby bolo možné vysloviť vinu konkrétneho konzumenta, je



preukázanie, či zaistené množstvo drogy je v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák. spôsobilé nepriaznivo
ovplyvniť jeho psychiku, ovládacie, rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (zhodne aj napr.
R 24/1998-III Zbierky).

Pre posúdenie existencie naplnenia tretej podmienky, t.j. konkrétneho množstva THC (t.j. látky
vyvolávajúcej práve tie účinky, ktoré požaduje § 130 ods. 5 Tr. zák.) v danej zaistenej marihuane, bolo
potrebné, aby si KEÚ PZ splnilo svoju povinnosť a vykonalo analýzu zaistenej drogy a následne uviedlo
výsledok tejto analýzy. KEÚ PZ však nevykonalo kompletnú analýzu, pretože ak by ju vykonalo, tak by
určilo a následne aj uviedlo presný a nespochybniteľný údaj o obsahu THC v danej zaistenej droge.

V ďalšom nie je teda možné spätne zistiť, na základe čoho určilo KEÚ PZ, že obsah THC je v množstve
väčšom ako 10 mg. Možno len vysloviť domnienku, že údaj o hodnote 10 mg THC použilo KEÚ
PZ výlučne len z dôvodu, že tento všeobecný údaj uvádzajú medzinárodné odborné publikácie ako
minimálne množstvo, ktoré je schopné ovplyvniť nepriaznivo psychiku človeka.

Ak teda chýba konkrétny údaj o množstve THC v zaistenej droge, v ďalšom nie je možné zistiť ďalší
dôležitý údaj a to koncentrácia THC voči množstvu drogy určovaný v percentách hmotnostných a teda
v konečnom dôsledku ani, či zaistená marihuana bola spôsobilá vyvolať účinky esenciálne požadované
v § 130 ods. 5 Tr. zák. na to, aby bolo možné skonštatovať, že ide o drogu.

Sťažnostný súd teda uzatvára, že súd I. stupňa v predmetnom konaní postupoval v súlade so základnými
zásadami trestného konania, všetky dostupné dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní nevyhnutné
na jeho rozhodnutie aj správne vyhodnotil, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami
trestného konania. Na základe takto vyhodnotených dôkazov dospel súd I. stupňa k správnemu záveru,
že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že skutok je trestným činom. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je pritom zrejmé, ako sa súd I. stupňa vyrovnal so všetkými dôkazmi a ako vyhodnotil aj
dôkazy v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou obvineného G. R.. Sťažnostný súd si tieto skutkové
zistenia a z nich vyvodené právne závery osvojil bez potreby tieto mechanicky opakovať.

Sťažnostný súd konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva, že sa síce podarilo preukázať, že predmetný skutok sa stal, avšak tento nie je
trestným činom a nebol daný dôvod na postúpenie veci a preto súd I. stupňa postupoval procesne
správne, keď trestné stíhanie proti obvinenému G. R. zastavil.

To sú dôvody, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť
okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný
prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6T/51/2013

    opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam