Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010614 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513010614.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Karola Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému N. C., stíhanému pre ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 5T/83/2013 zo dňa 12.12.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2014 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný N. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 28.12.2012 v čase asi o 11.17 hod. v Q. vedľa R. cesty na T. rolách kolmo oproti predajni U., počas priebehu oficiálne ohlásenej poľovačky T. poľovníckeho združenia na drobnú zver, pri streľbe na zver zo svojej legálne držanej zbrane broková kozlica Q., model IŽ-12, kaliber 12/12-70, výrobné číslo A02166, nezobral ohľad na charakter terénu - vysokého krovinatého porastu, svoje výhľadové pomery a skutočnosť, že v trajektórii letu strely môžu stáť ďalší ľudia, kde tak zasiahol poškodeného I. L., čím porušil dôležitú povinnosť zvýšenej opatrnosti pri zaobchádzaní so zbraňou a strelivom v zmysle ustanovenia § 58 odsek 10 písmeno c/, § 62 odsek 1, odsek 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím spôsobil poškodenému I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., P. č. XX, strelné poranenia a to dva vstrely na chrbte pravej ruky v úrovni základných kĺbov II. a II. prsta, jeden vstrel na vonkajšom okraji lakťovej jamky pravej hornej končatiny, šesť vstrelov na prednej a vnútornej ploche ľavého stehna, dva vstrely na prednej a vonkajšej ploche pravého stehna, dva vstrely v strednej čiare brucha 10 cm nad pupkom neprenikajúce do brušnej dutiny, jeden vstrel v strednej čiare brucha 1 cm nad pupkom neprenikajúci do brušnej dutiny, jeden vstrel pod pupkom v strednej čiare neprenikajúci do brušnej dutiny a jeden vstrel pod pupkom vľavo neprenikajúci do brušnej dutiny, išlo o poranenie ľahké, kde priemerná doba liečenia poranenia je 5-6 týždňov, pričom poškodená F. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Q., L. č. XX, IČO: XX XXX . XXX, vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za poškodeného I. vo výške 449,16 euro. Súd I. stupňa pre uvedený trestný čin odsúdil obžalovaného N. nasledovne: Podľa § 158, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 odvolanie okresný prokurátor a to čo do výroku o treste z dôvodu, že nebol uložený prokuratúrou navrhovaný trest prepadnutia veci.. Uvedené odvolanie písomne odôvodnil samostatným podaním zo dňa 12.12.2013 na č.l. 160-161, v úvode ktorého najskôr veľmi podrobne citoval výrok o vine a treste napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a najmä jeho odôvodnenie. Následne uviedol, že súd po vyhlásení rozsudku v krátkosti ústne k odôvodneniu svojho rozhodnutia uviedol, že trest prepadnutia vecí a to 1 ks broková kozlica zn. Bajkal model IŽ-12, kaliber 12/12-70, v.č. A02166 a 22 ks streliva kalibru 12, tak ako to navrhla Okresná prokuratúra Bratislava V neuložil z dôvodu, že tento trest by nebol primeraný vzhľadom na spáchaný skutok (išlo o nedbanlivostný trestný čin), hlavne postoj obžalovaného k veci (oľutoval spáchanie skutku), uhradenie škody obžalovaným v plnej výške F., postoj poškodeného k obžalovanému, ktorý sa mu ospravedlnil a prejavil ľútosť nad spáchaným skutkom, uloženia Obvodnou poľovníckou komorou Bratislava zákazu vykonávať poľovnícke právo na 3 roky a peňažnú pokutu 530 euro (ktorú obžalovaný uhradil), pričom uhradil aj poplatok vo výške 99 euro na účet Ministerstva vnútra SR. Odvolateľ citovaný rozsudok okresného súdu považuje za nezákonný a neprimeraný (mierny) vo výroku o treste nakoľko v danej veci boli splnené zákonné podmienky v zmysle Tr. zák. na uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 pís. a/ Tr. zák. a to 1 ks broková kozlica zn. Bajkal model IŽ-12, kaliber 12/12-70, v.č. A02166 a 22 ks streliva kalibru 12. Následne odcitoval § 60 ods. 1 písm. a/ a § 60 ods. 7 Tr. zák. Základom trestu prepadnutia veci je v tom, že výrokom súdu sa odníma vlastnícke právo k veciam, ktoré sú v určitom vzťahu k spáchanému trestnému činu a toto vlastnícke právo prechádza na štát. Predmetný trestný čin ublíženia na zdraví bol spáchaný brokovou kozlicou zn. Bajkal model IŽ-12, kaliber 12/12-70, v.č. A02166 a príslušným strelivom kalibru 12, kde vlastníkom týchto vecí je obžalovaný. V danom prípade len z dôvodu náhody (nie ovplyvnenia obžalovaným) nedošlo k závažnejšiemu následku na zdraví a živote poškodeného (pričom na mieste skutku sa nachádzala tiež ďalšia osoba), kde strelná zbraň je sama o sebe zbraňou, ktorá v každom jej použití môže spôsobiť až smrť osoby a závažné následky na zdraví osoby. Pričom samé zverenie zbrane takejto osobe vyžaduje povinnosť zvýšenej opatrnosti pri zaobchádzaní so zbraňou a strelivom, ktoré obžalovaný nesplnil a preto je potrebné vzhľadom na všeobecnú nebezpečnosť strelnej zbrane a prevenciu ohľadom iných osôb takúto zbraň odňať z vlastníctva obžalovaného. To, že ide o nedbanlivostný trestný čin, že poškodený uhradil škodu, že prejavil ľútosť, ospravedlnil sa poškodenému, jeho celkový postoj vo veci uloženiu zákazu výkonu poľovného práva, bolo súdom zhodnotené pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výšky, a to trestu odňatia slobody, ktorého uloženia Okresná prokuratúra Bratislava V nenapáda. Následne odcitoval § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest uloženia prepadnutia vyššie uvedených vecí nie je v danom prípade v rozpore s účelom trestu v zmysle § 34 Tr. zák., kde v prvom rade je uvedené, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V zrejmom rozpore s účelom trestu je druh trestu, ktorý nemožno vôbec uložiť alebo trest pre uloženie, ktorého neboli splnené podmienky stanovené príslušným ustanovením všeobecnej časti Tr. zák. Nebola zachovaná požiadavka proporcionality medzi stupňom prísnosti trestného postihu a mierou ochrany dotknutého záujmu chráneného Trestným zákonom a to ochrany života a zdravia. Trest uložený obžalovanému bez uloženia trestu prepadnutia veci je neprimeraný a neodpovedá podmienkam pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. a nasl. (kde je stanovený účel trestu a všeobecné zásady pre jeho ukladanie). Na základe týchto skutočností je toho názoru, že rozhodnutie súdu v danej veci nebolo vydané v súlade so zákonom a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil vo výroku o treste vo vyššie uvedenom rozsudku Okresného súdu Bratislava V a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby Krajský súd Bratislava podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol rozsudkom. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 30.04.2014, pričom o termíne bol riadne a včas upovedomený poškodený I. L., čo preukazuje doručenka zo dňa 09.04.2014, ako aj splnomocnenec poškodeného L.. L. W., čo preukazuje doručenka zo dňa 02.04.2014. I napriek tejto skutočnosti sa však obe uvedené osoby neustanovili a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 294 ods. 2 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti oboch vyššie uvedených osôb. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2014 zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že sa plne pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému ako podmienečný trest odňatia slobody, tak aj trest prepadnutia vyššie špecifikovaných vecí. Obžalovaný N. C. uviedol, že chce požiadať krajský súd, aby predmetné odvolanie ako nedôvodné zamietol, nakoľko nechce, aby predmetná zbraň prepadla v prospech štátu. Dal do pozornosti skutočnosť, že jeho čistý mesačný príjem činí 370 euro a v prípade uloženia tohto druhu trestu by si z finančných dôvodov už nikdy nebol schopný takúto zbraň kúpiť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Okresná prokuratúra Bratislava V pod sp.zn. 2Pv 6/13 dňa 11.09.2013 podala na obžalovaného N. C. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 na č.l. 157 učinil obžalovaný N. C. vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t.j. že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku. Následne na otázky uvedené v§ 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal áno a po návrhu prokurátora uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie prijal a uznesením podľa § 257 ods. 8 Tr. por. dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôležitú a podstatnú skutočnosť, že odvolaním bol napadnutý len a výlučne chýbajúci výrok o treste, aj to len a výlučne podľa § 307 ods. 2 Tr. por. len v časti, že nebol uložený trest prepadnutia špecifikovaných vecí. V tomto danom prípade bol teda odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym princípom na preskúmanie výlučne neuloženého výroku o treste prepadnutia vecí. Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. V súlade so zákonom teda postupoval súd I. stupňa, keď sa u obžalovaného rozhodol nepoužiť ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a neuložil mu zároveň aj trest prepadnutia vyššie špecifikovaných vecí. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením iba trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu v danej výmere. Skúšobná doba začína obžalovanému N. C. plynúť v súlade s § 50 ods. 1 veta druhá Tr. zák. deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a počas jej plynutia bude povinný viesť život riadneho občana, nedopustiť sa trestnej činnosti, priestupku alebo iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest vykoná. Čo sa týka námietok odvolateľa ohľadne toho, že súd I. stupňa postupoval v rozpore s ustanoveniami platného trestného zákona, minimálne v rozpore s § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. keď zároveň nerozhodol o uložení aj trestu prepadnutia vyššie špecifikovaných vecí, odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V prvom rade trest odňatia slobody uložený takým spôsobom, ako ho uložil súd I. stupňa, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že hrozba výkonu trestu vo výmere tri mesiace, i keď odložená na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Odvolací súd dáva do pozornosti mimoriadne podstatné skutočnosti a to, že obžalovanému bolo rozhodnutím Obvodnej poľovníckej komory Bratislava uložený trest zákazu vykonávať poľovnícke právo na tri roky a taktiež aj peňažná pokuta vo výške 530,-€. Z uvedeného teda vyplýva, že ochrana spoločnosti pred vykonávaním poľovnej činnosti je zabezpečená tým, že po dobu troch rokov nebude môcť vykonávať poľovnícke právo. V prípade akceptácie takého druhu trestu, ako navrhoval odvolateľ, by však bola obžalovanému navždy odňatá možnosť používať uvedenú doposiaľ legálne držanú strelnú zbraň navždy, čo by bolo v príkrom rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., nehovoriac o finančnej strate, ktorá by sa rovnala hodnote prepadnutej zbrane. Je iluzórne sa domnievať, že by obžalovaný pri svojom deklarovanom čistom mesačnom príjme 370,-€ bol vôbec niekedy schopný si na kúpu novej zbrane našetriť. I v prípade, že by súd I. stupňa pristúpil sám k uloženiu trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., bol by limitovaný sadzbou 1 až 10 rokov, resp. 1 až 7 rokov po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Povinnosť aplikovať § 38 ods. 3 Tr. zák. aj na trest zákazu činnosti totiž vyplýva z § 38 ods. 2 Tr. zák., kde je jednoznačne uvedená formulácia: „pri určovaní druhu trestu...“. V danom prípade je nerozhodné, či by bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti súdom I. stupňa alebo Obvodnou poľovníckou komorou, pretože každopádne mu bude toto právo v konečnom dôsledku odňaté po danú dobu a po jeho vykonaní bude zákonite obžalovaný oprávnený pokračovať vo výkone poľovníckeho práva. Tak ako sú nakoncipované dôvody odvolania, navodzujú dojem, že uložením požadovaného druhu trestu by malo byť právo obžalovaného nakladať so svojou zbraňou trvalo, s čím nie je možné sa stotožniť a to práve z dôvodov podrobne uvedených vyššie. V druhom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že uloženie trestu odňatia slobody spôsobom, akým bol uložený súdom, I. stupňa, ostatných možných páchateľov odradí od totožného, resp. obdobného konania. V treťom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä následkom, ako v tomto prejednávanom prípade. Trest uložený súdom I. stupňa v spoločnosti preto vyvolá pozitívnu odozvu. Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že neuloženie navrhovaného trestu korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný N. C. z nedbanlivosti ublížil na zdraví. Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného N. C., odvolací súd konštatuje, že v jeho prípade ide vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a/ Tr. zák., nakoľko vedel, že môže spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, t.j. záujem spoločnosti na ochrane zdravia svojich občanov, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, na ktorého sa hľadí, ako keby nebol trestaný, za priestupok prejednávaný nebol a od spáchania skutku opätovne viedol život riadneho občana. Čo sa týka možnosti nápravy osoby obžalovaného N. C., odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ide o človeka, na ktorého je potrebné v dôsledku minimálnej miery jeho narušenia a výrazných možností jeho nápravy pôsobiť výlučne uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na mimoriadne podstatnú skutočnosť, ktorá sa preukázala aj listinnými dôkazmi a že sa obžalovaný v plnom rozsahu priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, nahradil spôsobenú škodu a z jeho celkového postoja k celej veci badať, že jeho správanie a postoje sú úprimné. Navyše, ako už bolo skonštatované vyššie, bol už za daný skutok postihnutý Obvodnou poľovníckou komorou a to citeľne. Odvolací súd otázku navrhovaného uloženia trestu prepadnutia vyššie špecifikovaných vecí zo strany odvolateľa uzatvára tým, že nezistil žiadne podmienky na uloženie tohto druhu trestu a s postupom súdu I. stupňa sa v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s jeho podrobným a vyčerpávajúcim odôvodnením, prečo tak neučinil. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na uvedenú časť odôvodnenia bez potreby toto mechanicky opakovať. Pozornosti odvolacieho súdu však neunikla podstatná skutočnosť a to, že odvolateľ sa v podanom odvolaní domáhal postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušenia výroku o treste napadnutého rozsudku, na čom zotrvala aj zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí. Tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť aj z iného dôvodu než sú podrobne uvedené vyššie, pretože sám odvolateľ v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že výrok o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nenapáda, pretože s ním súhlasí. Z uvedeného teda vyplýva, že výrok o uloženom treste ako taký nadobudol právoplatnosť a v ďalšom už nemohol byť predmetom ani podaného odvolania a ani prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, ktorý bol obmedzený revíznym princípom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku a preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.