KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava9. 4. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/30/2014 z 9. 4. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. apríla 2014, sp. zn. 4To/30/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513010724.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010724
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513010724.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka , v trestnej veci proti obžalovanému H. P., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v znení zák. č. 334/2012 Z.z., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 1T/115/2012 zo dňa 27.01.2014, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 10.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. P., nar. XX. XX. XXXX v N. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/115/2013 zo dňa 27.01.2014 bol obžalovaný H. P.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v znení zák.
č. 334/2012 Z.z., na tom skutkovom základe, že

- dňa 16.05.2013 v časovom rozmedzí asi od 20,00 hod. do 23,00 hod. v U. na E. ulici č. XX, v byte
nachádzajúcom sa na 9. poschodí, označeným menom U., fyzicky napadol X. A. a to tak, že k tomuto
pristúpil, keď ležal a spal na paplóne položenom na podlahe v zadnej izbe predmetného bytu a začal
ho sklápacím nožom striebornej farby s vyobrazením orla rezať po ľavej ruke, čím poškodenému X. A.,
nar. XX.X.XXXX, spôsobil početné rezné rany na prednej a vonkajšej strane ľavého ramena v počte štyri
a v oblasti ľavého pleca v mieste kĺbneho spojenia lopatky s kľúčnou kosťou hlbšiu ranu v dĺžke asi 5
cm, ktorá musela byť chirurgicky ošetrená (zošitie v miestnom znecitlivení) a táto pokračuje povrchovou
reznou líniou až do podpazušia, pričom uvedené poranenia si podľa všeobecných medicínskych zásad
obvykle vyžadujú dĺžku liečby v priemere 10-14 dní.

Za to bol obžalovaný H. odsúdený súdom prvého stupňa podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37
písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov s
tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd taktiež uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/Tr. zák. aj trest prepadnutia veci,
a to 1 ks sklápacieho noža striebornej farby s vyobrazením orla s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr., zák.
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zák. súčasne uložil obžalovanému H. P.
aj ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný H. P., v ktorom namietal uložený
trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý považuje za neprimerane prísny, keďže on sám sa ku
skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Podľa jeho názoru adekvátnym trestom by bol v tomto prípade trest



odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, pritom si myslí, že na odvolacom krajskom súde sa rozhodne
objektívne a bude spravodlivosti učinené zadosť.

Obžalovaný H. P., ako aj jeho obhajca zotrvali na podanom odvolaní aj na verejnom zasadnutí krajského
súdu s tým, že poškodený pred týmto skutkom sa obžalovanému neustále vyhrážal zabitím, čo okresný
súd nezohľadnil, preto sa domáhali o uloženie miernejšieho trestu.

Zástupca krajskej prokurátúry navrhol odvolanie obžalovaného H. ako nedôvodné zamietnuť, vzhľadom
na správne skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Bratislave na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému
obžalovaný podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že
odvolanie obžalovaného H. P. nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom.
Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že vynesenie každého súdneho rozhodnutia musí byť v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., kde musí byť náležite zistený skutkový stav, aby rozhodnutie o vine
páchateľa nevyvolávalo v žiadnom smere nijakú pochybnosť.

Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonajú dôkazy tak,
aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.
Keďže v predmetnej trestnej veci odvolanie obžalovaného H. P. bolo podané proti rozsudku okresného
súdu vo výroku o treste, povinnosťou krajského súdu bolo preskúmať rozsudok okresného súdu len vo
výroku o treste, preto sa zameral po ustálení právnej kvalifikácie skutku na osobu obžalovaného, resp.
zásady na ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák.

Obžalovaný na základe obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa uvedenej trestnej činnosti dopustil podľa § 15
písm. a/ Tr. zák. formou úmyselného zavinenia, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. základným vodidlom
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, má uložený trest zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov a súčasne trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť
postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.



V osobe obžalovaného H. P. ide t.č. o 43-ročného slobodného muža, vyučeného na SOU strojníckom,
ktorý bol v čase zadržania bez zamestnania. V registri trestov má síce 13 záznamov o odsúdeniach, pre
rôznorodú, ale najmä násilnú trestnú činnosť, z ktorých je relevantných iba jeho posledných 5 odsúdení,
keďže predchádzajúce tresty má zahladené.

V posledných desiatich rokoch bol obžalovaný J. P. odsúdený:

- jednak pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., č. 140/1960 Zb. rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. 1T/143/2003 zo dňa 08.10.2003, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov, so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Trest bol vykonaný 24. 11. 2005.

- pre trestný čin násilia proti obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., č.
140/1960 Zb. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, so zaradením do II.
NVS a taktiež mu bolo uložené aj ochranné protitoxikologické liečenie ambulantné. Trest bol vykonaný
05. 04. 2010.

- ďalším odsúdením bolo uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, na základe rozsudku toho istého
okresného súdu (Okresný súd BA V), pod sp. zn. 2T/41/2011 zo dňa 21. 04. 2011 pre trestný čin krivého
obvinenia podľa § 174 ods. 1, 2 Tr. zák., a trestný čin krivej výpovede podľa § 175 ods. 1 písm. a/, ods.2
Tr. zák. Tento trest bol súhrnný s tým, že mu bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. 1T/143/2003 zo dňa 08.10.2003.

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1T/66/2011 zo dňa 25.10.2011 bol odsúdený
pre prečin podpory a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa §
422 ods. 1 Tr. zák., kde však bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/41/2011 zo dňa 21. 04. 2011.

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/266/2011 pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/ Tr. zák., ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov v ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest bol vykonaný 13. 04. 2013.

Treba taktiež uviesť, že zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie vyplýva, že stav obžalovaného na
slobode vyžaduje ochranné liečenie ambulantnou formou, aby jeho pobyt na slobode nebol nebezpečný,
pričom by bolo najvhodnejšie, aby sa podrobil protialkoholickej a protitoxikologickej liečbe v čo najkratšej
dobe, keďže má vytvorenú závislosť od alkoholu a psychickú závislosť od pervitínu. Ide u neho o
polymorfnú závislosť od psychoaktívnych látok a emočne nestabilnú poruchu jeho osobnosti. Taktiež
je konštatované, že je to osobnosť s disociálnymi rysmi a toxikomanickou vlohou. Menovanému už
bolo v minulosti uložené ochranné liečenie, pričom podľa vyjadrenia J.. Ľ. J. zo dňa 27. 03. 2014
vyplýva, že psychiatrickú ambulanciu navštevoval po prepustení z výkonu trestu od 16. 07. 2012 do
30. 10. 2012 v priemere jedenkrát za mesiac dobrovoľne, v čase od 07. 08. 2012 do 09. 08. 2012
bol hospitalizovaný po nezdarenom samovražednom pokuse (sebapoškodenie porezaním zápästia - šlo
vtedy o tentamen suicidií cum strangulatio - demonštratívneho charakteru). V predošlom období (august
2010 - máj 2011) pravidelne sa zúčastňoval psychoterapeutických sedení na ambulancii, pričom k liečbe
bol aj sám motivovaný.

Uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia, zodpovedá zásadám
ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/Tr.
zák. tu prevažovali, pričom poľahčujúca okolnosť zistená nebola. Bol pri ukladaní trestu zohľadnený
nielen doterajší život obžalovaného, najmä jeho kriminálna minulosť, ale aj obdobie, ktoré uplynulo od
spáchania trestnej činnosti, ale aj účel trestu, ako aj škodlivosť a následok konania obžalovaného.

Krajský súd za správny a zákonný považoval aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. - sklápacieho noža striebornej farby, ktorá bola použitá na spáchanie žalovaného prečinu.



Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a
§ 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa odseku 2/ tohto zákonného ustanovenia súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný
čin

a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa odseku 3/ ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel
nemožno dosiahnuť.

Podľa odseku 4/ ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Keďže znalci z odboru psychiatrie považovali u obžalovaného H. Egidyho za indikované aj uloženie
ochrannej protitoxikomanickej a protialkoholickej liečby, okresný súd uvedené liečenie uložil v súlade
s ustanovením § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4, § 74 ods. 1 Tr. zák. ambulantnou formou.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto riadiac sa vyššie uvedenými
úvahami, krajský súd odvolanie obžalovaného H. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1T/115/2012

    opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1513010724)

  1. 27. 1. 2014Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/115/2013 z 27. 1. 2014
  2. 9. 4. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/30/2014 z 9. 4. 2014 (toto rozhodnutie)