Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513204099 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513204099.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloletú D. M., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. X., S. W. A. W. O., W., Q. X. W. F. J. XX, M., P., a otec P. M., S. W. F. X, A. P. A. Q., Q. X. W. W. J. XX, XXXX M., P., zast. AK JUDr. Martin Repáň, advokát, s.r.o., Mamateyova 12, Bratislava, o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 43/2013-121, zo dňa 30.12.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím vyhlásil, že odmieta vykonávať svoju právomoc vo veci rodičovských práv a povinností voči P. D. M., A.. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v P., a to v prospech súdu: P. U. Q. P.. Súd prvého stupňa konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa skôr než začal vo veci konať prihliadal na podmienky konania podľa § 103 a § 104 O.s.p., pričom svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami čl. 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z.. Svoje rozhodnutie taktiež právne zdôvodnil čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 2201/03, čl. 17 Nariadenia Rady ES č. 2201/03 a čl. 19 ods. 2, 3 citovaného Nariadenia. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Krajského súdu 3NcC 373/2012-42 zo dňa 10.01.2013, keď bolo rozhodnuté, že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava V. V danom období maloletá síce s matkou bývala na území P. republiky, avšak na územie Slovenska matka dochádzala za prácou a maloletá tu navštevovala materskú školu. Súd prvého stupňa opätovne skúmal podmienky konania a zistil, že maloletá od apríla 2013 začala navštevovať aj materskú školu v mieste jej bydliska, čím odpadla posledná väzba na Slovenskú republiku. Maloletá má v súčasnosti podstatnú väzbu k P., na území ktorého žije od narodenia, kde majú obaja rodičia maloletého dieťaťa svoj obvyklý pobyt a maloletá tam trávi väčšinu svojho času a medzičasom tu už navštevuje aj predškolské zariadenie. Súd prvého stupňa taktiež konštatoval, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby vo veci rodičovských práv a povinností konal slovenský súd aj s ohľadom na možnosť vykonávať dôkazné prostriedky či viesť výkon rozhodnutia, keďže rodičia i maloleté dieťa majú miesto svojho bydliska v P.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odmietol súd prvého stupňa vykonávať svoju právomoc, ktorá mu vznikla podľa stavu v čase začatia konania a v dôsledku odmietnutia výkonu právomoci pre neodstrániteľnú prekážku konania konanie vedené na súde prvého stupňa zastavil. Preto je potrebné si otec uplatnil svoje práva novým návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu práve na príslušnom súde v P., kde už prebieha konanie na návrh matky, a to na miestne príslušnom súde v P. U.. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď ustálil, že obvyklým pobytom maloletej D. je pohraničná maďarská obec M.. Je nesporné, že kritérium obvyklého pobytu maloletej je základné určovacie kritérium pre určenie všeobecnej právomoci upravenej v čl. 8 Nariadenia. Zo znenia Nariadenia však vyplýva, že popri všeobecnej právomoci definovanej v čl. 8 Nariadenia existujú aj iné formy založenia právomoci súdu členského štátu, a to dohodou, založenej na prítomnosti dieťaťa a zostatková. V prejednávanej veci bola založená právomoc slovenských súdov podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v ods. 1, ak dieťa malo k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte alebo, že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo, že všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. V prejednávanej veci matka D. námietku proti právomoci Okresného súdu Bratislava V nevzniesla, ale naopak na pojednávaní dňa 5.03.2013 aktívne so súdom spolupracovala, k veci sa vyjadrovala, nedostatok právomoci konajúceho súdu matka v čase konania nenamietla. Súhlasila tiež s názorom súdu prvého stupňa, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby vec prejednávali slovenské súdy, keď v prípade potreby je možné dožiadať príslušné súdy a vo veci rozhodnúť. Práve naopak prejednananie veci slovenským súdom je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože dieťa aj rodičia sú slovenskými štátnymi občanmi, sú ekonomicky činní na území Slovenska ( otec ), matka pracovala na Slovensku do apríla 2013 a maloletá D. navštevovala materskú školu na území Slovenskej republiky. Maloletá nehovorí plynule P.Y. a je otázne aj súčinnosť s maďarskými orgánmi. Slovenský súd nesprávne vyhodnotil otázku litispendencie, pretože konanie vedené na Slovenskom súde sa začalo 4 mesiace pred konaním vedeným na maďarskom súde. Žiadal vec zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Matka na odvolanie otca uviedla, že s týmto nesúhlasí, maloletú plánuje prihlásiť do H. na základnú školu. Maloletá navštevovala maďarské jasličky v M. po dobu 12 mesiacov, v čase spoločného žitia s otcom, kedy si dostatočne osvojila maďarský jazyk, v ktorom sa zdokonaľuje v materskej škole H.. Žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky otca maloletej v danom prípade neobstoja, keďže je preukázané, že dieťa má obvyklý pobyt v P., nemá väzby na Slovensko, rodičia maloletej majú taktiež obvyklý pobyt v P., pričom matka maloletej už nemá pracovné väzby na Slovensko a tak ako konštatuje súd prvého stupňa je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby súd ktorý má rozhodovať o veciach maloletého dieťaťa, dieťaťu bol čo najbližšie. V danom prípade vec nebola posudzovaná pre prekážku litispendencie, ale pre prekážku nedostatku právomoci slovenského súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.