Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/624/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206535 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513206535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava zastúpený: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9-CI, Bratislava proti odporcovi: Ľ. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX L., zastúpený opatrovníčkou G. J., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06.06.2014, č. k. 42C/432/2013- 25, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 06.06.2014, č. k. 42C/432/2014- 25, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 50,50 eur, z čoho 50,- eur predstavuje úhradu 100 násobku základného cestovného a 0,50 eur cestovné. Súd prvého stupňa z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zistil, že odporca dňa 09.03.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa MHD linkou č. 22 a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Totožnosť odporcu bola zistená z jeho občianskeho preukazu. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok, s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Mal za to, že jednoročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca bol kontrolórom kontrolovaný dňa 09.03.2011, pričom nasledujúcim dňom sa odporca dostal s plnením záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Navrhovateľ podal návrh až dňa 05.03.2013 a preto súd prvého stupňa s poukazom na uplatnenú námietku premlčania, ktorú v priebehu prvostupňového konania vzniesol opatrovník odporcu, návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania zamietol. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vrátane režijného paušálu, DPH a zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Zmluvou o preprave, teda vzniká právny vzťah medzi dopravcom a cestujúcim. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov, pričom podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom, v danom prípade zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej preprave, v znení neskorších predpisov. V zmysle § 9 písm. b) zákona o cestnej premávke, vodič prípadne iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje na vymáhanie cestovného a úhrady podľa § 14 ods. 2.. Zároveň navrhovateľ poukázal i na Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia tarifných a prepravných podmienok. Mal totiž za to, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 6 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a táto úhrada sa za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 768 O. z.. Uviedol, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom a iným predpisom ustanovená iná premlčacia doba. Keďže zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je na mieste použiť ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a preto pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa na linke MHD dňa 09.03.2011, pričom pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Zároveň z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vyplýva, že odporca odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného vo výške 0,50 eur a postihu 50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Keďže opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Správne súd prvého stupňa určil i začiatok plynutia premlčacej doby, keď zaň považoval deň 10.03.2011 a to s poukazom na ustanovenie § 101, v spojení s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka totiž premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci potom, ako navrhovateľ vyzve odporcu na úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pri cestovaní bez cestovného lístka je potrebné použiť a postupovať podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Nárok na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ustanovením § 108 Občianskeho zákonníka a teda predmetná premlčacia doba je jednoročná. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že otázku premlčania žalovaného nároku je potrebné posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108, ak teda jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala plynúť dňa 10.03.2011 a v súlade s ustanovením § 122 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka uplynula dňa 09.03.2012. Ak navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 05.03.2013, podal ho oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Občianskeho súdneho poriadku. Opatrovníčka odporcu v predmetnom konaní vzniesla námietku premlčania. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že nárok na zaplatenie prirážky k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným cestovným dokladom a nárok na zaplatenie cestovného vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia. V obidvoch nárokoch sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ustanovením § 108 občianskeho zákonníka a je jednoročná. Preto dôvody navrhovateľa uvedené v odvolaní sú mylné, ak tvrdí, že jeho pohľadávka voči odporcovi nebola v čase podania návrhu premlčaná. Pokiaľ navrhovateľ navyše vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov. Práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia skutkovo totožných vecí bolo občiansko - právnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb, v prostriedkoch MHD (cestovné, úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí v plnom rozsahu vychádzal. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o zaplatenie cestovného 0,50 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ navrhovateľ v odvolacom petite svojho odvolania uvádzal, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, odvolací súd vychádza z obsahu predmetného odvolania, keď z neho vyplýva, že odvolanie smeruje len k časti pohľadávky vo výške 50,- eur, keď sám navrhovateľ uvádza, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.