Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/63/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206778 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513206778.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Námestie M. Benku č. 9, Bratislava, proti žalovanej: T.S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. O.. Č.. XX, H., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom: S. C., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie istiny 50, 50 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. septembra 2013, č. k. 41C/256/2013 - 31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 50, 50 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 29 ods. 2, 6, § 101 ods. 2 O. s. p., § 9 písm. b), § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, § 100 ods. 1, § 108, § 563, § 760, § 853 Občianskeho zákonníka a vecne premlčaním nároku uplatneného žalobcom, keď mal dokazovaním vykonaným Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1054261, výzvou na zaplatenie zo dňa 20. 8. 2012 a lustráciou občianskeho preukazu žalovanej preukázané, že žalovaná dňa 28. 12. 2010 o 9.58 hod cestovala autobusom na linke č. 61 bez platného cestovného lístka. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania, premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že ust. § 108 Občianskeho zákonníka, ktoré platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Občianskeho zákonníka) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, stanovuje jednoročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práva z prepravy, v ktorej sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z ust. § 760 Občianskeho zákonníka, ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z.z., ktorý tiež patrí medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka, hoci nie je v tomto ustanovení výslovne uvedený. Súd prvého stupňa poukázal na to, že zákon č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy a keďže citovaný zákon premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 cit. zákona) neupravuje, treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka, na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa ust. § 108 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa cestovným lístkom, a preto je podľa § 563 Občianskeho zákonníka cestujúci (dlžník) povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho dopravca (veriteľ) o plnenie požiadal, ktorým dňom nastáva splatnosť dlhu a právo je možné vykonať podaním žaloby na súd. Poukázal na to, že žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka dňa 28. 12. 2010 a na zaplatenie cestovného a úhrady bola vyzvaná v tento deň pri kontrole cestovných lístkov, a preto jednoročná premlčacia doba v prejednávanej veci začala plynúť dňom 29. 12. 2010 a skončila dňom 29. 12. 2011, a nakoľko žaloba bola na súd podaná až dňa 6. 3. 2013, námietka premlčania bola žalovanou vznesená opodstatnene, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nakoľko sa žalovaná na výzvu revízora dňa 28. 12. 2010 na linke MHD č. 61 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinná v zmysle Čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a Čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť žalobcovi cestovné 0, 50 eur a úhradu 50 eur, nakoľko táto povinnosť žalovanej vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods.1 písm. d) a § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka nepatrí. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia doba a nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu na zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa na danú právnu vec aplikovať ust. § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe, z dôvodu ktorého pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach a jeho odvolaniu vyhovel. Opatrovník žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie. Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku). Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov. Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v Tarife mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Cestujúcemu zároveň vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť. V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného žalobcom. V prejednávanej veci žalovaná cestovala dňa 28. 12. 2010 na linke MHD č. 61 bez cestovného lístka a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázala platným cestovným lístkom, bola na zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom žalobcom prostredníctvom revízora vyzvaná priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 28. 12. 2010. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť dňa 29. 12. 2010 a uplynula dňom 29. 12. 2011. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 6. 3. 2013, teda oneskorene. Keďže opatrovník žalovanej sa premlčania dovolal, nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Žalobca totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti žalovanej mať zakúpený lístok, t. j. dňom 28. 12. 2010. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 6. marca 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa s právnym posúdením otázky premlčania v uvedených rozhodnutiach nestotožňuje s poukazom na skutočnosť, že pre odvolací súd v tejto veci nie sú záväzné a právne závery v nich, nie je možné považovať ani za prevažujúcu (zjednotenú) rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.