Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/267/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513207541 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513207541.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovenská W. L., O. S. XX, XXX XX X. XX, N.: XX XXX XXX, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ Dalago s.r.o., Jasovská 10, 851 07 Bratislava, IČO: 44 365 152, 2/ T. I., B.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX X., zastúpenému: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégého 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, o zaplatenie 4.778,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/142/2013-118 zo dňa 12.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/142/2013-134 zo dňa 23.06.2014 v časti výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/142/2013-118 zo dňa 12.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/142/2013-134 zo dňa 23.06.2014 v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie proti odporcovi v 2. rade, druhým výrokom zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcu v 2. rade vo výške 428,64 eur a tretím výrokom uznesenie č.k. 23Cb/142/2013-105 zo dňa 10.07.2013 v celom rozsahu zrušil. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaním zo dňa 28.11.2013, teda ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, zobral návrh proti odporcovi v 2. rade späť bez uvedenia dôvodu. Žiadal konanie voči nemu zastaviť a náhradu trov konania mu nepriznať, keďže komplikácie s doručovaním si odporca zavinil sám, nakoľko mu navrhovateľ doručoval písomnosti na adresu, ktorú odporca v 2. rade uviedol v Európskom zázname o nehode, teda na adresu trvalého bydliska, čím sa dostali do jeho sféry bez ohľadu či si zásielku prevzal. Skutočnosť, že si odporca v 2. rade nepreberá zásielky na adrese trvalého bydliska, resp. že si ich preberanie nezabezpečil iným spôsobom, nemôže byť na škodu navrhovateľa, ktorý konal dobromyseľne a v súlade so zákonom a za daných podmienok nemôže byť navrhovateľ viazaný na náhradu trov konania, ktoré vznikli odporcovi v 2. rade, keďže si ich vznik zavinil sám svojím konaním. Vzhľadom na späťvzatie návrhu konajúci súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie proti odporcovi v 2. rade zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Ďalej skonštatoval, že nepreberanie zásielok odporcom v 2. rade na adrese svojho trvalého bydliska nebolo dôvodom späťvzatia návrhu. Odporca v 2. rade spôsobil škodu v čase plnenia pracovných úloh u zamestnávateľa - odporcu v 1. rade, teda návrh voči nemu nebol podaný dôvodne a súčasne pre jeho správanie po začatí konania navrhovateľ nezobral návrh späť. Vzhľadom na to súd prvého stupňa o trovách rozhodol podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu v časti trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania pristúpil na základe informácií obsiahnutých v odpore odporcu v 2. rade, kde uviedol, že v čase vzniku dopravnej nehody bol zamestnancom odporcu v 1. rade a vykonával pre neho v čase vzniku dopravnej nehody pracovnú činnosť. Mal za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko v čase podania návrhu nemal vedomosť o tom, že spôsobil dopravnú nehodu v rámci výkonu pracovnej činnosti. Poukázal na to, že odporca v 2. rade bol výzvou zo dňa 24.02.2012 vyzvaný na mimosúdne urovnanie a bol tiež upozornený na § 420 ods. 2 Obč. zák.. Zároveň bol vyzvaný na zaslanie dokladov preukazujúcich, že dopravnú nehodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti. Odporca v 2. rade v Európskom zázname o nehode neuviedol, že na mieste svojho trvalého pobytu sa nezdržiava a že adresou jeho prechodného pobytu je U. XX, X.. Odvolateľ mal za to, že odporca v 2. rade si komplikácie s doručovaním, ktoré nastali, zavinil sám. Skutočnosť, že si odporca na adrese svojho trvalého bydliska nepreberá zásielky, nemôže byť na škodu navrhovateľa, ktorý konal dobromyseľne. Preto nemôže byť zaviazaný na náhradu trov konania, nakoľko si ich vznik zavinil sám odporca v 2. rade. Ďalej poukázal na niektoré ustanovenia zák. č. 253/1998 Z.z. týkajúce sa trvalého pobytu občana. Podľa jeho názoru aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je v danom prípade žiadúca, keďže sa navrhovateľ dôvodne domnieval, že jeho nárok na plnenie voči odporcovi v 2. rade skutočne existuje a je osobou pasívne legitimovanou v konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že navrhovateľ nie je povinný nahradiť odporcovi v 2. rade vzniknuté trovy konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 4.778,55 eur s prísl. proti prevádzateľovi a vodičovi dopravného prostriedku, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, navrhovateľovi vznikla v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie. Navrhovateľ uviedol, že v súlade s § 3 ods. 1 a § 24 uvedeného zákona mu vzniklo právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. V danej veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 26Rob/78/2013-73 zo dňa 11.04.2013, proti ktorému podal odporca v 2. rade odpor odôvodnený tým, že ako vodič dopravného prostriedku bol v čase nehody zamestnaný u odporcu v 1. rade a nehoda sa stala, keď na základe pokynu svojho zamestnávateľa viezol iného zamestnanca na ubytovňu, pričom predložil o tejto skutočnosti dôkazy. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 25.11.2013 vzal návrh na začatie konania voči odporcovi 2. rade späť. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že pred podaním návrhu na začatie konania navrhovateľ odporcu v 2. rade vyzval na náhradu poistného plnenia a zároveň, aby oznámil, či uvedenú dopravnú nehodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti. Výzvu doručoval odporcovi v 2. rade na adresu U. XX, X., ktorá bola uvedená ako adresa vodiča v Európskom zázname o nehode ako aj v ďalších s nehodou súvisiacich dokladoch. Z uvedenej adresy sa zásielka navrhovateľovi vrátila z dôvodu, že adresát bol neznámy. Odvolateľ sa bránil tým, že nemal vedomosť o inej adrese odporcu v 2. rade, a preto komplikácie s doručovaním, ktoré nastali, si zavinil sám. Bol toho názoru, že skutočnosť, že si odporca na adrese svojho trvalého bydliska nepreberá zásielky, nemôže byť na škodu navrhovateľa, ktorý konal dobromyseľne, a preto je na mieste aplikácia ust. § 150 O.s.p.. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní a pod.. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V posudzovanej veci ide o sporové konanie, v ktorom má navrhovateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní svojho nároku proti odporcovi. Je nesporné, že Slovenská W. L. má v zmysle § 24 ods. 7 prvá veta v spojení s § 24 ods. 1 písm. b/ zák. č. 381/2001 právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi. Takýto záver korešponduje aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/54/2009, 4 Cdo/134/2009). V prípade plurality zodpovedných subjektov (vodič a prevádzateľ vozidla) závisí od U. W. L., voči ktorému zo zodpovedných subjektov (prípadne voči obom) uplatní svoje postihové právo. V prípade, že uplatní svoje právo voči obom subjektom, ide o tzv. pasívnu solidaritu na strane odporcov. Pri solidarite dlžníkov je každý dlžník zaviazaný na to isté plnenie a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splní povinnosť veriteľovi, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných dlžníkov. Toto solidárne postavenie účastníkov konania na strane odporcov nezakladá ich nerozlučné spoločenstvo. Navrhovateľ teda nemusí žalovať oboch účastníkov súčasne; má možnosť voľby. Vzhľadom na skutočnosť, že pred podaním návrhu na začatie konania nemal navrhovateľ preukázané, že odporca v 2. rade ako vodič dopravného prostriedku, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nekonal v rámci plnenia pracovných úloh, musel si byť od začiatku vedomý neistoty požadovaného výsledku v konaní. Išlo teda o okolnosti, ktoré boli navrhovateľovi známe a ktoré boli určujúce z hľadiska možného (ne)úspechu vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Hoci odporca v 2. rade zavinil, že predmetná výzva na oznámenie skutočnosti, či dopravnú nehodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti, mu nebola riadne doručená, navrhovateľovi nič nebránilo, aby uplatnil svoje postihové právo len voči prevádzateľovi vozidla, ktorý by mal následne právo postihu proti vodičovi podľa ust. § 440 a 420 Obč. zák., resp. podľa pracovnoprávnych predpisov. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu preto nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, a teda aplikácia ust. § 150 O.s.p. nie je preto dôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd úspešnému odporcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.