Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/41/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210568 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210568.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni Q. Q., C. XXX, o zaplatenie 338,58,- EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 106/2013-34, zo dňa 5.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 106/2013-34 zo dňa 5.9.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 338,58,- EUR s 6 % p. a. úrokom od 3.7.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,13 EUR, vo zvyšku návrh zamietol a uviedol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení zamietajúcej časti rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zák. č 191/50 Zb. ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Poukázal na to, že na zmenke bola úroková miera uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Ďalej uviedol, že zák. č. 191/50 Zb. výšku úrokovej miery, ktorú je možné určiť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie prenechava na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na uročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec uročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postižný šesťpercentný úrok. Ďalej konštatoval, že i keď zák. 191/50 Zb. výšku úrokovej miery nelimituje, nie jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa v prípade, ak zmekový zákon ako osobitný predpis neosahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zák. č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch. Vyslovil názor, že pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 Obč. zák. najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V odôvodnení ďalej uviedol, že zmenkový úrok rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. a jeho výška musí zodpovedať danému účelu, za takýto však nemôže považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, v tom prípade ide skôr o „úžeru“. Súd prvého stupňa pri posudzovaní úrokovej miery vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % p. a. pričom vychádzal z údajov získaných z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Vzhľadom na uvedené úrokovú doložku na zmenke súd prvého stupňa ako priečiacu sa dobrým mravom považoval v zmysle § 39 Obč. zák. za neplatnú. Konštatoval, že na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu a preto návrh v časti týkajúcej sa 0,25 % úroku denne zo sumy 338,58 EUR od 19.4.2009 do zaplatenia zamietol. Výrok týkajúci sa náhrady trov odôvodnil čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, cca 76,14 % neúspechom navrhovateľa v konaní keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval navrhovateľom uplatnený nárok sumu 1779,81 EUR z toho úrok v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 338,58 EUR od 19.4.2009 do 5.9.2013, časti v ktorej bol návrh zamietnutý predstavuje 1355,17 EUR. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/50 Zb. preukázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Poukázal na to, že voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Namietal, že v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, nakoľko z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy pričom poukázal na koncentračnú zásadu upravenú v čl. 5 nar. 861/2007. Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný. Poukázal na to, že zmenku vystavila odporkyňa teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmekového úroku predstavuje 0,25 % denne s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Na preukázanie správnosti svojho nároku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Za nesprávny označil aj postup súdu prvého stupňa, keď nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Prvostupňový súd ma tak zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. Odporkyňa odvolací návrh nepodala. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. len v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne zhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v celom odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie čl. 7 nar. 861/2007, keď podľa jeho názoru uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu nedoručila odpoveď dotknutej strany avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek nečinnosti dotknutej strany ak sa mu javí že uplatený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania a to bez ohľadu na to, či sa odporca v danej veci vyjadril alebo nie. Za takýto nepochybne treba považovať navrhovateľom uplatený 0,25 % denný úrok, predstavujúci 91,25 % ročne. Za správny v zmysle § 39 Obč. zák. považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa, ktorý v tejto časti návrh zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej sadzbe ale práve v sadzbe 0,25 % denne, ktorá ako na to správne poukázal súd prvého stupňa dosahuje takmer výšku samotnej istiny a takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom nepripustný. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak by aj navrhovateľovi úrok patril tak iba do splatnosti zmenky, kedy podľa čl. I § 48 Zák. 191/50 Zb. čl. I ods. 1 bod 2 v spojení s § 77 vznikol nárok na 6 % úrok. Odvolací súd potvrdil ako vecne sprány podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania nakoľko zodpovedá vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní čl. 16 nariadenia. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, vzniklo jej tak podľa čl. 16 nariadenia právo na náhradu jeho trov. Nakoľko jej v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.