Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/396/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513223471 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513223471.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & Partners, Bratislava, Nám.M. Benku 9 - C1, proti odporcovi: Y. G., V. W. L. P. X., L.Ž., H. X., O..Č.. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom J. L., L. OkresnéV. U. X. P., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. 4. 2014 č.k. 41C 59/2014 - 30, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 50,50 €, pretože sa 19. 4. 2011 na linke MHD č. 93 v Bratislave na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom a jeho cenu a úhradu na mieste nezaplatil. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval práva z prepravy, ktoré v tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz 20. 4. 2011 a tým, že odporca ( zastúpený opatrovníkom ) v konaní vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného práva, keď navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde až 3. 7. 2013. Jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňa 20. 4. 2011 a uplynula v danom prípade 19. 4. 2012; právo navrhovateľa sa premlčalo podľa § 108 Obč.zák. Vzhľadom na márne uplynutie ročnej zákonnej premlčacej doby podľa § 108 Obč.zák. a námietku premlčania uplatnenú opatrovníčkou odporcu, nemohol súd uplatnené právo priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. V odvolaní poukazoval na to, že Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentoval úpravou v § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Navrhovateľ trval na tom, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., ale vznikla na základe cit. ustanovení zákona o cestnej doprave. Všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Navrhovateľ tiež poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 67/2011, sp. zn. 14Co 216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ si tiež uplatnil náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súdu prvého stupňa jeho návrh zamietol, vrátane výroku o náhrade trov konania. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie. Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify ( Komentár k Občianskemu zákonníku ). Podľa § 760 Obč.zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia, a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov. Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč.zák. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán., ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť. V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu ( pokutu ) v zmysle zákona o cestnej doprave a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok, t.j. dňom 19. 4. 2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč.zák., podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 3. 7. 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že - keďže zákon o cestnej doprave nemá osobitnú úpravu premlčania - je namieste použiť § 101 Obč. zák., a v danom prípade premlčanie práva posudzovať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nie je dôvodná. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, pričom práva z prepravy sa podľa § 108 Obč. zák. premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe. Niet preto dôvodu posudzovať podmienky premlčania uplatneného nároku inak, než v zmysle ust. § 108 Obč.zák. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 67/2011, či sp.zn. 14Co 216/2011, so závermi v nich prezentovanými v otázke premlčania sa senát 9Co nestotožnil; predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích senátov právne záväzné. Pochybenie nebolo zistené ani vo výroku o trovách konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie podľa § 151 ods.1 O.s p. nebol podaný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.