KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 1. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/669/2013 z 21. 1. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2014, sp. zn. 4Co/669/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1513223944.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/669/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513223944
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513223944.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9 - C1, Bratislava, proti odporcovi: S. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom hlásený pobyt bezdomovca W. - F., zastúpený opatrovníčkou T. F., pracovníčkou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. septembra 2013, č.k. 12C 268/2013-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u je.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 50,50 Eur
a trov konania podaného titulom cestovania odporkyne v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez
platného cestovného lístka. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval
dňa 04.05.2011 na linke MHD č. XX a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným
cestovným lístkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
a § 108 OZ. Uviedol, že odporca mal cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného
cestovného lístka dňa 04.05.2011, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu
na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní dňa
09.07.2013. Uviedol, že plynutie premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 04.05.2011 a
skončilo dňom 04.05.2012, teda odporca prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesol dôvodne
námietku premlčania a nakoľko sa v danom prípade nejedná o nárok na náhradu škody, ale o sankciu,
so zánikom práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas
odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko povinnosť zaplatiť úhradu
navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14 ods. 2
zákona cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 OZ. Uviedol, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou
premlčacou dobou a táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom
alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Mal za to, že zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namiesto použiť



§ 101 OZ a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,- EUR nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolanie nevyjadrila.

Odvolací súd , ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave
nákladu)v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná
a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo
rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje
špecifické úpravy nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom
zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas. Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým,
že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou
o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo,
aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové
znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi
cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho
dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným
dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu
a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu
neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu
a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku,
znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o
určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach
účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia
na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane
cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie
dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Cestujúcemu zároveň vzniká
povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý je povinný
na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou
poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej
hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto
stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.



V prejednávanej veci odporca cestoval dňa 04.05.2011 na linke MHD č. XX bez
cestovného lístka a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na
zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom
revízora vyzvaný priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok zo dňa 04.05.2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho
zákonníka teda začala plynúť dňa 04.05.2011 a uplynula dňom 04.05.2012. Navrhovateľ
podal návrh na súd prvého stupňa dňa 09.07.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporkyne sa
premlčania dovolala, nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta
Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú
úhradu (pokutu) v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave čl. 5 Tarify
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený
lístok, t. j. dňom 04.05.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na začatie konania bol doručený
súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 09. júna 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej
ročnej premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že
nanajvýš sa premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,50 Eur
a nie úhrada stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav nie je dôvodná, nakoľko ako už
odvolací súd uviedol vyššie, účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1513223944)

  1. 26. 9. 2013Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C/268/2013 z 26. 9. 2013
  2. 21. 1. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/669/2013 z 21. 1. 2014 (toto rozhodnutie)