KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 3. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/127/2014 z 11. 3. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. marca 2014, sp. zn. 2Co/127/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513224063.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224063
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513224063.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej
a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr.
Vladimír Kán, Námestie M. Benku 9, Bratislava, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. -
X., zastúpená opatrovníčkou: L. X., pracovníčka Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie istiny 50,50
eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. októbra 2013, č. k.
41C/265/2013-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovanej
zaplatenia 50,50 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 101 ods. 2 O. s. p., § 9 písm. b) a
§ 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, § 100 ods. 1, § 108 a § 760 Občianskeho a
vecne premlčaním nároku uplatneného žalobcom, keď mal za preukázané, že žalovaná cestovala bez
platného cestovného lístka dňa 16.05.2011, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania s plnením
svojho záväzku a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, ktorý uplynula dňa 17. 05.
2012 a nakoľko žalobca podal návrh na súd dňa 10.07.2013 a žalovaná vzniesla námietku premlčania,
je jeho nárok premlčaný. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy (stanovená zák. ust. § 108 Občianskeho zákonníka) sa
vzťahuje na všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy a v tejto lehote sa premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho zákonníka, ale aj nárok na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z., nakoľko aj tento nárok
patrí medzi práva z prepravy, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí zároveň poukázal na skutočnosť, že zákon č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym
predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne
vzťahy a keďže neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom (§ 9 písm. b) v spojení s § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z.), je nutné otázku
premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka, na základe analógie legis
podľa tých ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením
Občianskeho zákonníka je práve § 108 a nakoľko zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia
premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným
lístkom, je treba použiť ust. § 563 Občianskeho zákonníka a dlžník - cestujúci je teda povinný dlh splatiť
prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť
dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd. Rozhodnutie o trovách konania



odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej právo na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav veci a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nakoľko sa žalovaná na výzvu revízora dňa
16.05.2011 na linke MHD č. 50 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, je povinná v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a
čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť žalobcovi cestovné 0,50 eur a úhradu 50
eur, nakoľko táto povinnosť žalovanej vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a
§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným
lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka nepatrí. Vo svojom odvolaní
poukázal na skutočnosť, že Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu na zaplatenie
úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa na danú
právnu vec aplikovať ust. § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. Žalobca zároveň
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011
a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach a jeho odvolaniu
vyhovel.

Žalovaná, resp. jej opatrovníčka sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje
za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť
na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a
riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si
cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane



cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Zb. o
dráhach v znení neskorších predpisov. Cestujúcemu zároveň vzniká povinnosť, za poskytnutú službu
zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole
a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že
mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana
ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku
nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti
oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného
dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného žalobcom.

V prejednávanej veci žalovaná cestovala dňa 16.05.2011 na linke MHD č. 50 bez cestovného lístka
a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázala platným cestovným lístkom, bola na zaplatenie
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom žalobcom prostredníctvom revízora
vyzvaná priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 16.05.2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka
teda začala plynúť dňa 17.05.2011 a uplynula dňom 17.05.2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého
stupňa dňa 10.07.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovanej sa premlčania dovolala, nebolo
možné žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka).

Žalobca totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle § 12
ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod
3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti
žalovanej mať zakúpený lístok, t. j. dňom 16.05.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa
§ 108 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na začatie
konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 10. júla 2013, bol nepochybne podaný po
uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených
pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa
s právnym posúdením otázky premlčania v uvedených rozhodnutiach nestotožňuje s poukazom na
skutočnosť, že pre odvolací súd v tejto veci nie sú záväzné a právne závery v nich, nie je možné
považovať ani za prevažujúcu (zjednotenú) rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 41C/265/2013

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam